Matteo
Luna si ani nevie predstaviť, ako veľmi ma bolia jej slová. A ja hlupák som si myslel, že medzi nami niečo vzplanulo.

Ďalej sme sa len v tichosti najedli a išli sme domov. Každý sme zaliezli do svojej izby.

Sadol som si na balkón a na gitare som začal vybrnkávať len tak hociaké tóny. Až mi napadlo zložiť novú pesnečku.

Siento, espero, desespero (Cítím, nádej, zúfalstvo)
No soy yo (Nie som sám)
Soy quien brilla (Ja som ten, ktorý žiari)
Mira el rostro de cartón (Pozri sa na prvú stranu kartónu)
Tú vienes a quebrar la soledad (Prídi zlomiť samotu)
Te encuentro despierto (Zistil som to, si hore)
Me llevas a donde vas (Ty ma vedieš na miesto, kam máme ísť)
Siempre juego con mis reglas (Vždycky som hral podľa mojich pravidiel)
Hoy ya no (Ale dnes nie)
Tengo todo (Mám všetko)
Y al tenerlo, no soy yo (Mám, ale nie som to ja)
Buscando en el amor (Hľadal som lásku)
Sin condición (Bez podmienok)
Me enredo, te encuentro (Som zamotaný, nájdem teba)
Y no se a donde voy (A neviem, kam idem)

Som zamotaný a neviem kam idem... to asi presne vysvetľuje situáciu. Zajtra odchádzam preč a Lunu dlho neuvidím. Ale je tu jedna otázka. Budem jej vôbec chýbať? Na to už odpoveď neprichádza a ja ďalej hrám.

Yo soy lo que siento (Som to čo som)
Te sueño y me pierdo (Snívam o tebe a strácam sám seba)
Si me engaño para estar (Ak sa nepletiem)
Vacio en esta libertad (Mám prázdno v mojej slobode)

Yo soy lo que siento (Som to čo som)
Te miro y espero (Dívam se a dúfam)
Dame solo un poco de paz (Daj mi trochu pokoja)
Buscando en mi te encuentro (Hľadám ťa v tme)
Quiero sentir lo que hay mas allá (Chcem cítiť, čo sa skrýva)

Chcem vedieť, či ma miluje. Ale v tom sa ozvú moje spomienky. No a vybaví sa mi práve tá spomienka, kedu Luna povedala, že náš vsťah je len fikcia a nemôžme k sebe v skutočnosti nič cítiť. A to ma bolí asi najviac.

Siento y creo (Cítim a premýšľam)
En lo que busco en un lugar (Keď idem hľadať to miesto)
Soy quien quiera (Som kým chcem byť)
Si me puedo aceptar (Keď som to prijal)
Tu llegas como el solo (Prišla si ako jediná správna)
Tan natural (Tak prirodzená)
Sencillo era todo (Všetko bolo jednoduché)
Y tan confuso el final (A mätúci bol koniec)

Yo soy lo que siento (Som to čo som)
Te sueño y me pierdo (Snívam o tebe a strácam sám seba)
Si me engaño para estar (Ak sa nepletiem)
Vacio en esta libertad (Mám prázdno v mojej slobode)

Yo soy lo que siento (Som to čo som)
Te miro y espero (Dívam se a dúfam)
Dame solo un poco de paz (Daj mi trochu pokoja)
Buscando en mi te encuentro (Hľadám ťa v tme)
Quiero sentir lo que hay mas allá (Chcem cítiť, čo sa skrýva)

Tú vienes a quebrar la soledad (Prídi zlomiť samotu)
Te encuentro despierto (Zistil som to, si hore)
Me llevas a donde vas (Ty ma vedieš na miesto, kam máme ísť)

Yo soy lo que siento (Som to čo som)
Te sueño y me pierdo (Snívam o tebe a strácam sám seba)
Si me engaño para estar (Ak sa nepletiem)
Vacio en esta libertad (Mám prázdno v mojej slobode)

Yo soy lo que siento (Som to čo som)
Te miro y espero (Dívam se a dúfam)
Dame solo un poco de paz (Daj mi trochu pokoja)
Buscando en mi te encuentro (Hľadám ťa v tme)
Quiero sentir lo que hay mas allá (Chcem cítiť, čo sa skrýva)

Všetko som si zapísal a išiel som spať. Zajtra ma čaká dlhá a namáhavá cesta domov. Naši sa totiž znovu presťahovali. Tento raz je to Montevideo v Uruguaji.

Hneď ráno som zobral kufor, pobalil som si všetky veci a pripravil som sa na odchod. Chcel som sa ešte rozlúčiť s Lunou, ale tá ešte spala. Rozhodol som sa jej teda napísať odkaz.

,,Milá Luna,
viem, že to medzi nami teraz nie je práve najlepšie. No rozhodol som sa ťa poslúchnuť a dúfam, že pre dobro oboch odísť domov do Montevidea.

Povedal by som ti to aj reálne, ale nedokažem zobudiť spiaceho anjelika s tým najkrajším úsmevom. A preto ti píšem tento odkaz.

A nikdy, naozaj NIKDY nezabudni. Eres luna y brillas como el sol. O pár dní, max. mesiac, sa po teba vrátim."

Matteo

Papier som jej položil na stôl a odišiel som preč. Zobral som si kufor a zišiel som dole do kuchyňe. Jej mamina mi urobila raňajky.

Rozlúčil som sa, nechal som im nejaké peniaze ako znak vďaky, že som nemusel bývať v hoteli.

A keďže som mal ešte čas išiel som si sadnúť do parku. Len tak som si hral na gitare, keď som za sebou započul jej hlas:

Luna
Pokojne si ma mohol
zobudiť. A aj keď neverím,
že to hovorím práve ja,
budeš mi chýbať.

Matteo
Aj ty mne Luna...
Môžem ti zahrať
jednu pieseň a ty
mi povieš aká je?

Luna
Jasné...

Matteo
Táto pieseň je pre
jednu veľmi
výnimočnú osobu.

Keď som pieseň dohral, Luna mi zatliesklala. Pieseň sa jej veľmi páčila. A keď už som sa jej konečne odhodla povedať, že tú pieseň som napísal pre ňu, zazvonil jej mobil.

Podľa hlasu som usúdil, že je to Simón. Luna sa na mňa potom pozrela a povedala.

Luna
Ja už budem musieť
ísť, ale potom si
zavoláme a ty mi povieš,
kto je tá tvoja výnimočná
osoba. Dobre?

Ja som len súhlasne pritakal. Luna sa postavila a odišla sa domov prezliecť. No a keď už bola dosť ďaleko postavil som sa.

Matteo
Tá výnimočná osoba
si ty Luna...

Potom som zobral kufor a zavolal som si taxi. Na mobile som si zapol živé vysielanie, kde má spievať Luna aj s tým Rollerbandom.

Pri každej spomienke na Lunu sa mi ale spravila guča v hrdle a ja som nebol schopný žiadneho slova. Len som nechal slzy voľne stekať po mojej tvári.

Čo si myslíte o tejto kapitole? Dúfam, že sa vám páči...