Keď si sadám do kresla uprostred miestnosti, cítim na sebe bodavý pohľad Isaaca, ktorý mi akoby prepaľoval dieru do chrbta. Naprázdno prehltnem a podvedome si prekrížim nohu cez nohu. 

,,Pripravená?" pousmeje sa na mňa, keď sa rozhodne nezazerať naprázdno a podíde ku mne. Dáva si načas, hoci má dlhé nohy robí aj tak myšacie krôčiky a hltá ma každým jeho krokom, ktorý je aj napriek všetkému rozhodný. ,,Neviem, čo ma čaká," poviem úprimne, keď ma obíde. 

Opatrne mi nadvihne pramienky vlasov z chrbta a dá ich do copu. Takmer okamžite sa myknem, keď mi jeho ľadové prsty prejdú po horúcej pokožke. ,,Bojíš sa?" zadýcha mi na krk.

Z neznámych dôvodov pocítim vo svojich očiach slzy. ,,Chcem ísť domov," zalapám po dychu. Jeho dotyk v sekunde zmizne, zacítim vlnu studeného vetra, keď sa odo mňa odkloní a prejde odo mňa ďalej.

,,Budem sa tváriť, že som to nepočul, ak splníš moje očakávania. Ak nie, žiaľ... Ideš ďalej," počernú mu oči. ,,Ď-ďalej?"

Tvári sa, akoby ma nepočul a otočí sa mi chrbtom. ,,Jeden z dôvodov, pre ktorý si mala zjesť svoje jedlo je droga, ktorá v tebe putuje. Ochromuje tvoje mozgové tkanivá, takže všetky vlny a vibrácie v tejto miestnosti špeciálne, sú absolútne inak vnímané v tvojom... mozgu. Ak zapnem toto," ukáže na malú krabičku v jeho rukách už po niekoľký raz za tento deň, ,,stačí mi iba nájsť scenár, ktorý uvidíš vo svojej a len svojej hlave a bude to pre teba reálne, hoci v skutočnosti nič z toho neexistuje. Zaujímavé, však?" uchechtne sa na mojom zmätenom pohľade.

,,To nemôže byť legálne," zavrčím. Chcem vyznievať ako levica, ale namiesto toho zo mňa vyjde vrčanie hodné poslušnej domácej mačky.

,,Si tu vôbec legálne? Nie. Asi svoju odpoveď už poznáš," odvrkne medzi rečou a vzdiali sa o ďalšie dva kroky. ,,Posledné slová, babygirl?"

,,Nechcem aby to bolelo," zamrmlem. Prikývne. ,,Stačí poslúchať."

Započujem tichý klik, ktorý sa rozľahne miestnosťou a v tej sekunde mi pred očami prejde čierna hmla. Cítim, ako sa vzduch v izbe zmení zo studeného na príjemne teplý a moje ruky sa uvoľnia. Uvedomím si, že nedokážem vidieť, no v sekunde, ako ma zachváti panika, zbadám, že som v čiernej miestnosti - iba ja.

,,Isaac?" dostanem zo seba tlmene. Hovoril, že budem všetko vnímať inak, ale nemôže mi to realitu skresliť až tak, všakže?

,,Pane!" zakričím, ale môj hlas sa ku mne od stien odrazí v ozvenách. Ako veľká je táto miestnosť? Prečo tu som sama? Prečo tu nie je nič, iba ničota?

No, aspoň to nebolí, pomyslím si. Samota by sa ti mala zísť, argumentuje druhá strana zo mňa.

Ale nech robím čo robím, samotu si neužívam vôbec.

,,Pýtal som sa sám seba, kedy ti to dôjde," ozve sa tesne vedľa môjho ľavého ucha. Cuknem sebou. ,,Isaac?" vydýchnem uľavene.

Zatská. Nahne sa ku mne a nežným pohybom mi palcom začne prechádzať od jedného kútiku pier k druhému. ,,Pane alebo majster, pamätáš sa? Mám ti pripomenúť?"

Je zvláštne, ako sa moje telo po vibrovaní jeho hlasu v mojich ušiach uvoľní a doslovna mu padne na telo. Jemu to však starosti nerobí, skôr, než si to stihnem uvedomiť, podopiera celú moju váhu svojimi rukami, akoby som nič nevážila. ,,Prosím," zakňučím.

,,O čo prosíš?" zapozerá sa mi hlboko do očí, až sa mám chuť zakryť. Mám pocit, akoby ma mal celú prečítanú - akoby ma mal na dlani a mohol so mnou spraviť čo by sa mu chcelo a ako sa mu chcelo. Zarazí ma, aký pocit to vo mne vzbudzuje. 

Prečo sa cítim tak dobre?

Sú to tie drogy? Alebo som to ja? zaznie mojou hlavou, ale akoby magicky tieto myšlienky ustúpia v sekunde, keď sa ku mne Isaac nahne a spojí naše pery. Čakala by som všetko. Čakala by som slizký, studený dotyk. Čakala by som pichanie na mojich lícach z jeho strniska.

Čakala by som odpor a znechutenie, ale to, čo naozaj prišlo, ma vyhodilo z miery.

Pochytila ma horúčava, akoby som dostala náhlu horúčku, ktorá sa ma rozhodla spáliť na miestach, kde sa naše telá dotýkali. Nemusela som sa vidieť v zrkadle, aby som vedela, že som celá červená - od hlavy po päty. ,,Chceš to tak, ako ja?" zavrní v mojom uchu a jemne mi skusne ušný lalôčik. 

Som v nebi, určite som zomrela, dajako ma predávkoval a som v nebi, som si istá. Otázka je, prečo je on práve sex majster v mojich snoch. Mám toľko otázok, ale každá jedna umiera ďalším a ďalším bozkom, ktorý mi venuje. Moje telo začína byť neprirodzene ťažké a už som dávno vzdala snahu o to, rozprávať.

,,Stačí slovo a budeš moja. Budeme robiť čo chceš, ale podľa mojich pravidiel. Alebo ešte lepšie - budeme robiť to čo chcem ja a ty si budeš môcť iba užívať. Páči sa ti to?" zachrapčí. Ovanie ma jeho vôňa zubnej pasty a mužského deodorantu, vzdám snahu aj o normálne civilné státie.

Neviem odkiaľ sa tu zobrala posteľ, ale z ničoho nič ma na ňu pokladá. ,,Stačí povedať a všetko sa stane realitou," zadychčí, keď je na vrchu mňa.

,,Nie si prvá, ale budeš jediná," pozrie sa mi vážne do očí. A ja mu verím. Chcem sa mu dať celá, rozkrájať sa, nechať sa spáliť, kurva, nechala by som sa ním aj rozporcovať, ak by to znamenalo ďalší dotyk od neho ku mne.

,,Povedz mi čo chceš." Jeho ruky sú na mojich stehnách a čím ďalej, tým viac postupujú vyššie a vyššie.

Zasekne sa mi dych v krku. ,,Chcem teba, chcem vás, pane, prosím."

,,Budeš môj sub bez slov, poslušná a moja? Alebo budeš neposlušná, odporná a trestaná?" Jeho prsty na mne hrajú ako na hlúpom klavíri. A ja si to užívam, ako nikdy v živote.

,,A-áno, pane. Budem poslušná. Budem vás poslúchať na slovo, prosím!"

Je takmer tam, cítim ho celým svojim telom. Moje nervy sú citlivejšie ako kedykoľvek predtým v mojom živote, čo mi len uberá na dychu. Uvedomím si, že plačem... Od slasti.

,,Neprestávajte, pane, prosím," dostanem zo seba.

Usmeje sa. ,,Povedz mi presne, čo chceš a čo si ochotná za to dať."

Ani na sekundu mi v hlave neprebehne myšlienka, že všetko je simulácia a nič z tohto nie je realita, pretože som dávno zabudla rozlišovať realitu od simulácie. Toto je najlepší pocit, aký som kedy mala. A nemienim sa ho pustiť len kvôli dôstojnosti, kurva, to ide absolútne bokom.

,,Dám vám mňa, moje myšlienky, telo, všetko, len prosím, neprestávajte," vysúkam zo seba.

A v tom jeho prsty zmiznú, celá horúčava však ostane a spolu s tým môj zvýšený tep. Zažmurkám a zbadám, že neležím na posteli, ale sedím v kresle a Isaac nie je nado mnou a ani vo mne, ale dobré tri metre odo mňa a čo viac, má na sebe ten najzákernejší úsmev, aký som kedy videla.

Oh nie, uvedomím si.

OH NIE.

,,Uhm- ja," poviem.

,,Nemusíš to zapierať, videl som to. Respektíve, počul som ťa. Neviem, čo tvoja vysnená verzia môjho ja robila, ale uisťujem ťa, dokážem to spraviť lepšie v realite. Ak sa mi oddáš tak, ako si to vedela aj pred pár sekundami."

Život je vtip, musí to byť vtip, všakže?

,,To nie je fér, tamto si nebol ty!"

,,Aeryn, varujem ťa-"

,,A vôbec, vydierať ma sexom, hoci som panna? Vážne? To je úboh-"

Ťuk, ťuk. Pred očami sa mi rozlahne hmla. ,,Prepáč, ale musíš sa ukľudniť, pretože čoskoro ideme na večeru a nechceme, aby si bola rozohnená, všakže?"

,,Práve som... Práve som jedla," zafuním.

,,Simulácia trvala dve hodiny, zlatko, jedla si dávno."

,,Ako..."

,,Sľubuješ mi, že budeš ticho? Lebo sa neštítim ničoho, čo sa týka trestov. Ak by sme boli mimo tejto izby, máš svoj trest, ale takto žiaľ nie. Vidíš? Ja sa svojich pravidiel držím."

,,Prepáčte, sľubujem, že... Budem dobrá, naozaj," vydýchnem. ,,Iba chcem vidieť."

Je divné, akú moc má.

Dokáže ma zlomiť za pár sekúnd.

,,Dobre, ale večera ťa neminie."

Stačí jedno ťuknutie a som späť. Tentoraz stojí pár centimetrov odo mňa a úsmev je dávno preč, akoby mu ho dakto zotrel z tváre. ,,Nasleduj ma," zamrmle a schmatne mi ruku.

Tento deň bude nekonečný, napadne ma.

Určite to však neskončí zle, všakže?