O päť rokov neskôr

Je to už 5 prekliatych rokov čo som od toho dňa videla Julia. Prenajala som si vlastný byt a žijem zatiaľ sama. Je mi už 20, mám právo sa o seba už postarať sama. Ale aj tak... chýba mi matka. Stella má tiež 20 a stretávame sa každý týždeň aspoň jedenkrát. Chýbajú mi tie časy keď som bola v puberte a mala svoj prvý sex v 15 s Juliom. Strašne mi chýbal. Mám "perfektnú" prácu, pracujem ako sekretárka svojho šéfa. Nič moc, ale čo s tým narobím. Poriadne ma sekíruje. Svet je proste taký. Konečne som prišla z práce a začala sa prezliekať. Ľahla som si na gauč a začala oddychovať. Pozrela som sa na svoj mobil. Julia už sa spamätaj ! Je to päť rokov ! Neexistuje aby to nedvihol ! Vzdychla som a chcela vziať mobil a začať vytáčať ale niekto ma predbehol.

,,Prosím ?"opýtala som sa. Bolo tam napísané neznáme číslo.

,,Julia ? Si to ty ? Ah Bože... ten hlas je ten istý ako ten pred piatimi rokmi... Dúfam, že nevyrušujem..."hneď som poznala ten hlas. Julio. Schytila som si ústa a začala vzlykať lebo som začala plakať. 

,,Julio ! Päť rokov ! Prečo som ti nezavolala ?! Julio... Mrzí ma to... Odpusť !"

,,Neplač, len to nie, prosím. Nedokázal som to vydržať, je to päť rokov a je to presne ten deň keď som ťa pred piatimi rokmi opustil... Ja som ti mal zavolať. Odpusť."

,,Teraz to neriešme... Čím mám začať ? Ja- nemám slov, počkaj, potrebujem sa vyplakať."

,,Tak toľko času nemám... Budem veľmi rád ak mi otvoríš dvere." zarazene som si sadla a začula klopanie na dvere. Zrušila som hovor a rozbehla sa k dverám a dobre, že nevyleteli ako som ich prudko otvorila. Stál tam ten istý muž, ktorého som v ten deň nechala. Len mal teraz poriadnu kyticu ruží. Odstrčila som kyticu a vrazila mu poriadny bozk. Objal ma a oplácal mi bozk. Vošli sme dnu a zatvorili dvere. Julio ma zhodil na gauč a začal ma obchytkávať. 

(Taaakže, som skôr dala už II serku :D ale dúfam, že sa páči a tiež budú také krátke :/ Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)