88.Kapitola

O 12 rokov neskôr...
,,Vráť mi to!"ozývalo sa z Miinej izby. Vtrhol do nej Chris. Chris a Mia majú už 15 rokov. Nie sú to tie deti ako kedysi ale stále sú to moje a Juliové krásne deti. Chodia už na strednú školu. Teda, gymnázium aby som bola presná. Momentálne píšu domáce. Skôr Mia ich píše a Chris opisuje. Tiež som bola ako Mia a Stella ako Chris. Ja som zatiaľ varila večeru. Aspoň majú jednu výhodu, že chodia do tej istej triedy.
Keď som uvarila večeru tak som ju naložila na tanier iba mne, Mii a Chrisovi. Julio má prácu spolu s Hanrym a Patrickom. Vraj idú brať nového člena do našej svorky. Neviem čo je na tom pravdy ale dúfam, že nebude ako Jack. Vyšla som z kuchyne na chodbu a zakričala: ,,Večera je na stole!"nemusela som čakať dlho na odpoveď a už hneď utekali ku stolu.
Všetci sme spolu jedli až kým Mia neprehovorila.
,,Pozdravuje ťa učiteľka."
,,Slovenčiny?"
Prikývla. Ona je zároveň aj ich triedna učiteľka. Príde mi celkom sympatická.
,,Aj ja ju."
Znova prikývla.
,,Ako bolo v škole?"
,,Chris zmlátil spolužiaka."
,,Čo prosím?! Už zase?! Prečo si vždy zásadneš na Petra?!"zvískla som.
,,Nadával Mii."
,,Prečo si mi to nepovedala Mia?"
,,Zbytočne. Zbytočne by si to riešila."vysvetlila a ja som si iba chytila čelo.
,,Zase budem musieť riešiť tieto veci."
,,Nemusíš."povedal mi na odpoveď bezstarostne Chris. Vražedne som sa na neho pozrela a opýtala sa: ,,Čo si mu zlomil?"
,,N-no-s."
,,To si mu rovno nerozdrtil lebku ty hlava plná pilovín?!"zvrieskla som po ňom.
,,N-nie, ž-ži-je."
,,Tak to mi je prekvapivé!"povedala som ironicky. Zodvihla som sa od stola a položila tanier na linku. Jedlo čoho som sa nedotkla som vrátila. Bola by ho škoda. Tanier som za sebou v rýchlosti poumývala a poutierala.
,,Idem von na vzduch."poviem a obujem si topánky. Následne otvorím dvere a pomaly kráčam ku lesu.
,,Julia!"niekto zakričal. Otočila som sa tým smerom a z diaľky pri lese na mňa kýval Julio.
,,Poď sem!"zakričal a ja som sa tam rozbehla. Pristúpila som pred neho.
,,Chcem ti ukázať nového člena."povedal a ukázal na muža, ktorý bol výškovo ako Julio, po ramená dlhé kučeravé vlasy, jemné rysy a vrelí úsmev. Nebol môj typ ale usmiala som sa naňho a natiahla ku nemu ruku.
,,Julia, manželka tohto debila."poviem a hlavou mu naznačím koho myslím. Julio sa na mňa urazene pozrie a ja na neho vypľazím jazyk.
,,Bill. Teší ma."povedal a potriasol si so mnou ruku. Stále sa smial potom čo som to povedala. Mne zmizol úsmev a otočila som sa ku Juliovi.
,,Náš syn zase zmlátil toho chlapca."
Julio vzdychol a dal si tvár do dlane.
,,Váš syn?"opýtal sa Bill. Otočila som sa k nemu a povedala: ,,Máme syna a dcéru. Asi vám o tom Julio nehovoril."
,,Nie."
,,Tak vám to hovorím ja. Radím vám, ak sa im vašou vinou nie-"
,,Julia!"prebudil ma z hnevu a vážnosti Julio a ja som naklonila hlavu na stranu.
,,Rozumiem."povedal Bill. Otočila som sa a odišla hlbšie do lesa.
Už hodinu som behala vo vlčej podobe po lese a stále ma to neomrzelo a preto som ešte ďalšiu hodinu behala po lese.
Keď sa začalo už stmievať tak som sa vrátila domov. Nikto doma nebol okrem Mii a Chrisa... a divných zvukov...
Boli to vzliky a vzdychy... okamžite som sa rozbehla odkiaľ sa zvuky šírili. Otvorila som dvere a nechcelo sa mi veriť vlastným očiam...

(Taaakže, ďalšia časť, asi viete čo sa pravdepodobne stalo :D píšte do komentov xD Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top