O týždeň neskôr...
Do týždňa som bola na moje prekvapenie vyzdravená. Julio mi vysvetlil, že to je vďaka vlkolačím schopnostiam. Doktor už s niečím prišiel ako uživiť Miu a Christophera. Takže sme sa mohli vrátiť.
Konečne doma. Ja som vzala Miu a Julio chcel Christophera.
,,Tak, toto je váš nový domov..."povedala som Mii a Christopherovi. Potom sme im s Juliom poukazovali celý dom. Ani sme sa nenazdali a už sa pomaly stmievalo. Nakrmila som Miu a Christophera a uložila ich do postieľky. Julio Miinu postieľku presunul do Christopherovej aby som nemusela zbytočne chodiť raz do jednej a hneď aj do druhej. Chápete ma. Dúfam xD. Keď som ich nakrmila tak som ich uložila do postieľky a hneď na to zaspali.
Šla som do obývačky kde sedel Julio na gauči a sledoval telku. Prisadla som si k nemu a pritúlila sa.
,,Pekne voniaš."zašepkám mu do hrude a on sa na mňa konečne pozrie.
,,Ty tiež."povie a vypne telku. Jemne ma na seba vydvihne a spojí naše pery. Opätujem mu to. Keď sme skončili tak obaja sme sa museli nadýchnuť. Ľahla som si na jeho hruď a vzdychla.
,,Chudák môj..."
,,Prečo ?"
,,Toľko si si pri mne vytrpel."
,, Prosím ťa-... Vlastne... Áno a veľmi..."chcel prv sa zahrať na chlapa ale rozmyslel si to a chcel aby som ho teraz začala ľutovať. Usmiala som sa nad tým a vyhovela mu.
,,Veľmi ma to mrzí, odpustíš mi to ?"a smutne sa na neho pozriem.
,,Tebe vždy, ale urob mi menšiu službičku..."
,,A akú ?"
Naklonil sa ku mne, olízol mi ucho a išiel mi niečo zasepkať. Mne už hneď napadla jedna nekalá vec.
,,Choď mi prosím po tú zmrzlinu do mrazničky..."
...
Pozrela som sa na neho a mala som chuť ho zadusiť vankúšom.
,,Debil..."poviem a idem mu po tú zmrzlinu.
Prinesiem mu ju a naschvál mu ju položím na brucho nech ho schladí. Iba sa mi smeje.
,,Zlatko, nehnevaj sa."povie a zasmeje sa.
Prudko sa k nemu otočím a vražedne sa na neho pozriem.
,,Nie, vôbec sa nehnevám..."
,,Neklaaaam."
,,Drž hubu."
,,Miláčik..."
,,Šak ty ešte počkaj."
,,Na čo ?"
,,Na oplatu."
,,Oh, skoro som zabudol. Zajtra ideš zase fotiť."
,,Aha a na ako dlho ?"
,,Iba na tridsať minút pretože som im povedal, že musíš dávať pozor na deti."
,,Jej, ďakujem ti, že si si robil tú námahu im to povedať."a úprimne som sa na neho usmiala. Úsmev mi oplatil a pustil sa do zmrzliny. Ja som bola unavená a tak som sa osprchovala a šla spať. Potom sa ku mne pridal aj Julio.

(Taaakže, teraz som to predĺžila na 400 slov pretože 300 sa mi zdá veeeeeľmi málo a vy ste potom asi smutný :D začnem pomaly písať ďalšiu časť a ak vás nebaví stále čakať na ďalšie časti tejto knihy tak si prosím prečítajte moju new knihu I Think I Love Her alebo My Draws :3 Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)