Rozmýšľala som v sprche o našej svadbe. Chcem to ? Ja ani neviem čo chcem ! Čo chcú moje pocity ! Neviem vôbec čo sa so mnou deje. Bolo by už dobré sa spamätať. Vyšla som zo sprchy a vypla prúd vody. Osušila som sa a šla naspäť ku Juliovi, ktorý ležal už na posteli a netrpezlivo sa opieral tvárou o ruku.
,,No konečne. Už poď spať, je veľa hodín."
,,Máš pravdu."a ľahla som si vedľa neho a nakoniec som zaspala spolu s ním v jeho hrejivom náručí.
Zobudila som sa na nepríjemný budík.
,,Vstávaj, musíme sa chystať na svadbu."
,,Jakú svadbu ?!"
,,Žeby našu ?"
,,Dnes ?!"
,,Som ťa včera požiadal o ruku."
,,Ale to neznamená, že na druhý de-"
,,Ale áno, chcem to mať už za sebou."
,,Fajn."
,,Obleč si šaty a uprav sa. Čakáme ťa už dole."
,,Fajn."a hneď som sa obliekla a upravila ako som len najlepšie mohla. O 15 minút som už bola hotová. Je to až príliš na mňa, veľmi veľa, neviem pomaly kde mám hlavu a pätu. Nádych a výdych. To vzládnem ! Milujem ho, no nie ? On mňa tiež... Teda dúfam, že aj on... Dala som si ešte nejaké biele doplnky a vyrazila som do toho sveta ako nevesta, ktorá mala byť v čiernom a nie v bielom. Biela znázorňuje to, že som panna ale ja už panna nie som lebo môj Casanova ma odpannil. Šla som výťahom. (Jasnééé, Julia furt si musí všetko uľahčovať a keď máš výťah... Veď prečo nie ? :3). Konečne som dorazila dole. Vzdychla som a vyrazila vpred. Spustila sa typická hudba na svadbu. Dorazila som ku Juliovi a kňaz spustil nejaké sračky keď hudba skončila. Z toho som len počula to keď sa spýta či si ho beriem.
,,Áno, beriem." to isté sa opýtal Julia a on okamžite bez náznaku zaváhania povedal to sladké slovo: ,,Áno." a pobozkali sme sa. Bol to ten najkrajší bozk na svete...

(Taaakže, konečne ! Máte tu časť, ktorú som odflákla a doslova som sa na vás vyonačila :( mrzí ma to ;"( odpusťte :((( dúfam, že sa aspoň trochu páčila :) budem na tejto knihe častejšie makať ! ;) Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)