57.Kapitola
Keď sme sa najedli tak som za sebou poupratovala a šla si sadnúť do obývačky. Julio ma potom nasledoval a sadol si vedľa mňa a objal ma.
,,Čo chceš robiť ?" opýtal sa.
,,Pozrieme si nejaký film ?"
,,Aký ?"
,,To je jedno. Aký chceš."
,,Nie, ty si vyber."
,,Pozrieme si večer horor ?"
,,Aby si sa potom ku mne celú noc túlila ? Beriem !"a ja som sa zasmiala.
,,Fajn... Ak chceš. Aspoň mi nebude zima."
,,Fajn, plán na večer máme, ale čo teraz ?"
,,Som unavená."
,,Zase ? Nie si ty nejako často unavená ?"
,,Čo tým chceš povedať ?"
,,Že mi na tebe niečo nesedí."
,,Možno ma vyčerpávajú tvoje keci, tak ťa prosím, nechaj ma spať." a ľahla som si na jeho stehná. Podal mi vankúš pod hlavu a natiahol sa po deku a prikryl ma. Bolo to veľmi príjemné. Veľmi rýchlo som zaspala.
*Julio*
Spala veľmi sladko až som dostal pocit, že z jej sladkosti budem mať cukrovku. Ale aj keby, stále ju milujem ako nikoho pred tým. Pohladil som ju po tvári a následne pobozkal. Vytiahol som si ju na seba a ľahol si spolu s ňou. Chcel som cítiť jej dych, jej pohyby, jej chuť, jej hlas, jej pocity. Chcem byť vždy s ňou. Nechcem nikoho iného. Začala sa nepohodlne vrtieť a chytať ma za tričko. Snívala sa jej nočná mora. Zobudil som ju.
,,Si v poriadku ?" opýtal som sa.
,,Áno som, len som mala nočnú moru pravdepodobne."keď to povedala tak som ju objal.
,,Chceš ísť ešte spať ?"
,,Musel by si ma unaviť."
,,Hmm..."
,,Sex nechcem."
,,Aleee, a ako ťa mám potom unaviť ?"
,,Netuším. Koľko je vlastne hodín ?". Pozrel som sa na hodinky, ktoré vraveli, že je 5 hodín. Nejak rýchlo, nie ?
,,Päť hodín."
,,Čo ? To je nejak rýchlo." povedala a pozrela sa na hodinky.
,,Naozaj je päť hodín."
,,Veď vravím."
,,Idem na toaletu." povedala a už šla.
(Taaakže, ďaľšia časť, dúfam, že sa páčila a stále od vás chcem či chcete dievča alebo chlapca. Zatiaľ vyhráva ženská rasa xD ale dvojčatá nikdyyy :D Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top