Zobudilo ma praskanie po schodoch do spálne kde spím s Juliom. Zaostrila som a hneď na to sa pomaly otvorili dvere. Stál v nich Julio od krvy. Prudko som vstala a pribehla k nemu.
,,Julio ! Čo sa ti preboha stalo ?!"vyhŕkla som na neho okamžite.
,,Zaútočila na nás iná svorka. Všetko je v poriadku."povedal pokojne.
,,Tak to teda nie !" a zaviedla som ho do kúpeľne. Vyzliekla som ho a musím sa priznať, užívala som si to, ale viac ma trápili jeho rany. Napúšťala som vodu pre jeho stav a pomaly ho do nej ponorila.
,,Julia... Poď ku mne." povedal a ja som sa zamračila. Prudko ma stiahol k sebe do vody a ošpliechal. Ešte, že som bola iba v spodnom prádle. Sklonila som hlavu a chytila sa aby nepozeral tam kde nemal. Jeho ruka ma pohladila po hlave. Pozrela som sa na neho a on sa usmial. Pritiahol si ma bližšie a objal. Nadýchol sa a hneď aj vydýchol. Objatie som mu oplatila a on sa na mňa začal trocha tlačiť.
,,Čo si mi chcel povedať ?" opýtala som sa ho.
,,Vieš... Chcel by som s tebou mať deti. " povedal a mne sa zastavil svet pred očami. Toto som od neho nečakala. Myslela som si, že to on ich nechce.
,,J-ja, neviem čo ti na to mám povedať." vykoktala som sa a on sa na mňa pozrel so strachom.
,,Prepáč ak ti to prekáža." povedal stále so strachom.
,,Nie, to nie, len od teba je to nečakané. A... Aj ja ti chcem niečo povedať."
,,Počúvam."
,,Chcem byť vlkolakom."
,,Čože ?!"
,,Áno chcem..."
,,Ale ja ťa nemôžem premeniť !"
,,Prečo ?"
,,Nedokážem to."
,,Ale dokážeš."
,,Čo keď to neprežiješ ?"
,,Prežijem."
,,Odkiaľ to môžeš vedieť ?"
,,Viem to lebo som silná."
Už len vzdychol a mocnejšie ma objal.
,,Nechcem to. Chcem aby si žila, ale bojím sa tvojej staroby na druhej strane keď budeš človekom. A bojím sa, že ťa zle premením." povedal. Konečne som ho doumývala a šli sme spať.

(Taaakže, dúfam, že sa časť páčila a dopredu sa ospravedlňujem za prípadné chyby :/ Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)