Pristúpil ku mne bližšie a odtrhol mi z rúk pálku a hodil ju na zem. Muffin mu začal do krvi hrýzť nohu. Prudko schytil moje ruky a ja som pocítila bolesť. Zasyčala som a pozrela sa na neho s odporom. Bože, pomôž mi. Nenávidím ho, myslela som si, že je iný ale vzhľad klame. Nenávidím sa, že som ho niekedy chcela. Úsmev na tvári sa mu začal rozširovať a ja som pocítila prebehnutie mrázu po chrbte. Prestávala som si cítiť ruky a so zasyčaním som pred ním spadla na kolená ale stále ma držal za ruky. Pozrela som sa na neho z mojej pózy a so slzami na krajoch od bolesti som mu povedala: ,,Si netvor." v mihu sekundy mu úsmev zmizol a nahradilo ho jeho zamračenie a hneď potom tupý výraz, ktorý hovoril "To vážne ?" len s podaním citu, ktorý vravel "Bolí to."

*Julio*

,,Si netvor."povedala. Neuvedomil som si, že som zmenil svoj výraz tváre. Po tvári jej stekali slzy ale netrápilo ma to v tejto chvíli. Pamätám si keď mi vraveli, že som netvor moji rodičia, súrodenci, príbuzný, priatelia,... Bolelo to a ešte ma to bolí. A aby toho nebolo veľa aj Julia patrí medzi ne. Nenávidím sa za to čo som. Prečo ma to postihlo ? Prečo nie som taký ako moji priatelia ? Som netvor a nič viac, len netvor, ktorý dúfa, že ho nejaká kráska bude milovať ale to sa nestane. Nikdy. Pustil som jej trasúce ruky, ktoré začali byť studené. Chcel som sa otočiť ale celé moje telo zase ovládol vlk. Vezme si Juliu či chce alebo nie. A ja s tým nič nenarobím. Áno, som netvor. Ale šokuje ma čo povedala jej matka. Sám som si myslel, že mi ju nevydá. Povedala: ,,Bude to pre ňu lepšie. Nechcem aby pri mne trpela. Odkážte jej, že ju stále milujem a bude mi chýbať..." a zložila. Julia to bude mať teraz ťažšie. Ale nerozumiem prečo ju môj netvor toľko chce. Na druhej strane... neviem aká je v tom skúsená, treba riskovať. Vzdychol som keď som sa vrátil do prítomnosti a uvidel ako klopí hlavu a plače. Pritom hladká svojho psa... Muffina, ktorý má celú svoju hubu od mojej krvi. Ako môže mať takého bastarda ? Rozkopal by som ho na mieste keby že takého mám. Už som nemohol ovládnuť vlka a tak som ho nechal nech už prevezme nado mnou definitívne kontrolu.

*Julia*

Pozrela som sa opatrne do jeho očí, ktoré sa na mňa dívali s veľkým odporom. Kľakol si predo mňa a vložil palec pod moju bradu a nadvihol ju na úroveň svojej. 

,,Ak nebudeš poslúchať, zle dopadneš. Ty aj tvoj pes. Okamžite poď von a odchádzame preč do mojej skrýše." a postavil sa. Ja som tam naďalej kľakala na zemi.

,,Ach Bože."povedal a schytil moje ruky a vytiahol ma na nohy. Prehodil si ma cez plece a vyšiel von z domu kde nás na moje prekvapenie čakala limuzína.

,,Muffin !"zakričala som a na môj povel sa k nám rozbehol Muffin a naskočil hneď za mnou keď ma Julio posadil na sedadlo. Posunula som sa ďalej aby aj Julio mal miesto vedľa mňa ale radšej som medzi nás poslala si sadnúť Muffina, ktorý si tam ľahol a položil svoju hlavu na moje stehno. Ja som si oprela hlavu o okno, ktoré bolo čierne tak aby som videla iba ja na okolie ale vnútorné prostredie nie. 

,,Keď prídeme do vily tak ti vysvetlím pravidlá."

,,Dobre..."a zaspala som.

Zobudila som sa na sedadle, na ktorom som už niekedy sedela. Otvorila som poriadne oči a vykukla z okna. Vonku bolo vidieť iba oblaky a modrá obloha. Pozrela som sa vedľa seba a tam sa o operadlo opieral Julio a pozorne ma sledoval ako nejaký drahokam.

,,Dobre ránko slniečko."povedal a zastrčil mi za ucho hnedý pramienok mojich vlasov za ucho. Zamračila som sa na neho a povedala: ,,Nie som slniečko, tak ma prestaň tak volať." a na oplátku sa zamračil on. Schytil ma za bradu a pritiahol si ma ku svojej tvári a povedal: ,,Tak počúvaj suka. Budem ťa volať ako ja chcem a je mi u piči tvoj názor na to. Už mi patríš tak drž svoju skurvenú hubu zamknutú. Dobre, zlatko ?"poslednú vetu povedal tak milo a sladko ako sa len dalo. Ja som len prikývla a on ma pustil. Precvičila som si sánku či je ešte v pohode a opýtala sa ho: ,,Kde je Muffin ?"

,,Dal som ho do klietky a tú do osobného, dá sa povedať kufru v lietadle."

,,Aha. Ďakujem."on sa na mňa pozrel a len sa usmial. Bola som ešte unavená a tak som sa rozhodla spať.

(Taakže, teraz začnem byť poriadna sviňa lebo presne viem aké vyhrážky mi bude do komentov písať stiborka, že prečo som to teraz ukončila XD mrzí ma to ale chcem túto knihu napísať viac ako do 20 alebo 30 kapitol :/ a preto dávam časti kratšie =( mrzí ma to, ale tak to je :D za prípadné chyby sa ospravedlňujem :D Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)