Spala som veľmi tvrdo, tlkot srdca sa mi spomaľoval, nevidela som, nepočula... Bola som bezbranná ako malá ovečka. Tak veľmi ma bolelo všetko.

,,Julia !"zakričal Chorche a pomaly som otvorila oči na čo mi niečo začal liať do úst a ja som ani nedokázala zachytiť tú chuť.

,,Prines vedro !"zakričal zase a Hanry sa okamžite niekam rozbehol a potom prišiel aj s vedrom hneď keď mi začalo byť zle. Posadila som sa schytila som si ústa aby som to nevyzvracala na gauč. Bolo to strašne prudké ale práve načas keď Hanry doniesol vedro a ja som sa tam vyzvracala. Edmunt mi držal čelo aj vlasy. Zvracala som neznámu tekutinu, ktorá bola červená a čierna. Pevne som držala to vedro nech sa mi nevyšmykne. Konečne to prestalo. Chorche mi poutieral ústa a ja som unavená si ľahla na Edmunta a on ma prikryl.

,,Ďakujem."zašepkala som a pomaly som usla.

Zobudila som sa až neskoro večer. Ležala som stále na Edmuntovi, ktorý ešte spal a vyzeral veľmi sladko. Chorche zase spal na mne a ja som sa tak cítila bezpečne pri nich. Musela som sa usmiať. Samozrejme, že som chcela pokračovať v spánku keby v kuchyni neprestali hučať misky. Zamračila som sa a postavila sa tak aby som nikoho nevzbudila. Pomaly som odkráčala do kuchyne a uvidela som tam Hanryho a Patricka ako sa snažia niečo... Uvariť ?
,,O čo sa akože pokúšate ?" opýtala som sa unavene a oni sa na mňa pozreli s prekvapeným výrazom.
,,Zobudili sme ťa ?" opýtal sa Patrick a ja som ako odpoveď pokrútila hlavou na znak, že nie. Obaja si vydýchli a dodali: ,,Julio by nás zabil..." povedal Hanry a mňa zamrazilo po chrbte.
,,Kto je Julio ?" opýtala som sa a oni sa na mňa pozreli vydesene a ja som sa viac zamračila.
,,To je... Edmunt..." povedal Patrick a ja som sa musela oprieť o stenu lebo mi prišlo zle. Niečo sa vo mne zlomilo...

(Taaakže, konečne dlho očakávaná časť :D dúfam, že sa páčila a moooooooooooooooooooooc ďakujem za 300 a viac VOTEEEEEEEEEEE *0* Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)