46.Kapitola

*Julia*
Konečne si to užijem ako nikdy pred tým ! Viem, že je to trocha úchylné, ale je to veľmi upokojujúce keď ich môžem mať oboch. Chorche už bol skoro celý nahý keď som sa postavila.
,,Tu nie je dosť miesta." povedala som a zamierila hore do izby a oni ma nasledovali. Po chvíli sme konečne dorazili do izby a Edmunt zamkol. Neviem na čo to bolo potrebné, ale ako v pohode. Chorche ma zvalil na posteľ a po chvíli sa k nám pridal aj Edmunt.
O hodinu som ležala na bruchu a oddychovala. Edmunt ma škrabkal po chrbte a Chorche si prehodil ruku cez môj zadok. Začala som pomaly usínať.
,,Užila si si to už ?" opýtal sa Chorche a ja som sa jemne zasmiala na znak súhlasu. Po chvíli sa ozývali Chorcheove a Edmundové chrápanie. Tý si to museli určite aj viac užiť. Z tých dvoch som bola najprepracovanejšia ja. Po desiatich minutách sa mi podarilo zvyknúť si na ich chrápanie a podarilo sa mi konečne zaspať.
Zobudila som sa ako prvá keď začalo zapadať slnko. Otočila som sa na chrbát a sadla si. Pozrela som sa na Edmunda a Chorcheo. Zasmiala som sa v duchu a postavila sa z postele. Namierila som si to do kúpeľne kde som spravila všetky potrebné potreby a nakoniec odišla do kuchyne a šla im pripraviť večeru.
O tridsať minút bolo počuť kráčanie po schodoch. Až keď sa tá osoba ukázala v kuchyni tak až teraz mi došlo kto to je. Edmunt. Bol stále nahý. Zasmiala som sa nad tým a podala mu porciu večeri. S radosťou si ich vzal a zjedol. Potešilo ma to. Len som upratala zvyšok čo zostal a hneď na to prišiel Chorche. Podala som mu večeru a on sa mi poďakoval ako Edmunt. Keď dojedol tak odložil špinavé riady sám. Ozval sa zvonček a mne prebehol nečakaný mráz po chrbte. Nadýchla som sa a vydýchla. Nakoniec šiel otvoriť dvere Chorche. Keď ich otvoril tak tam stál/a...

(Taaakže, dúfam, že sa vám táto časť páčila :3 nabudúce bude zaujímavejšia pokiaľ myslím ak nn tak nn no :/ Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top