Vstala som až neskoro ráno.
Vianoce! Konečne!
Prudko som vstala z postele a rozbehla sa dole aby som niečo ešte dovarila. Veď predsa budú s nami ešte Patrick, Hanry, Bill a Bella.
Keď som dovarila tak ma zozadu objali ruky. Usmiala som sa a oprela sa o Júlia, ktorý si oprel hlavu o moje rameno.
,,Vyspala si sa?"
,,Áno a ty?"
,,Celkom fajn."
,,Dobre."zašepkám a viac sa o neho opriem.
,,Čo podnikneme dnes?"opýtam sa keď sa od neho oddelím a usmejem sa na neho.
,,Nepôjdeme niekam sa prejsť?"
,,Neviem ti. Nemalo by sa."
,,Prečo?"
,,Ja s rodičmi sme trávili taký čas doma."
,,Aha. Tak fajn."
Jemne som sa pousmiala a presunula sa do obývačky. Julio prišiel za mnou ale najprv išiel ku políčkám s fotkami a albumami. Ja som si zatiaľ sadla a pozorovala ho.
,,Čo hľadáš?"odvážila som sa po chvíli čakania.
,,Album. Tvoj a môj."
,,Myslíš ten bez Mii a Chrisa?"
Prikývol a s nádejou v očiach sa na mňa díval, či o niečom viem.
,,Nepamätám si žeby sme ho dávali tam. Idem sa pozrieť hore do spálne, možno bude v skrini."
,,Dobre."a naďalej sa hrabe na políčkach.
Hľadala som všade kde sa dalo, no nič som nenašla. Vzdala som to. Sadla som si na zem a na chvíľu sa zamyslela. Pozrela som sa na skriňu kde som chodievala keď mi bolo najhoršie. Potom mi prišlo na um keď ku mne prišla aj Mia ma utešovať. Usmiala som sa. Musela som lebo sa nedalo tomu brániť. Zotrela som si inštinktívne z tváre prípadné slzy, ktoré sa ani neukázali. Bola som iba rada.
Nakoniec som sa rozhodla ísť dole.
,,Julio? Nenašla som ho."
,,Ja áno. Chcel som ťa zavolať ale zapozeral som sa na fotky. Prepáč."
,,Nevadí, v poriadku."poviem a sadnem si na gauč. On si ku mne prisadne a pritiahne si ma k sebe bližšie aby sme do albumu videli obaja.
Smiali sme sa nad našimi fotkami. Teda, strávili sme najviac času iba pri tých kedy sme boli malí. Potom sme sa presunuli na vyšší vek. Potom ešte vyšší až nakoniec na mojej poslednej. Modelingovej. Ďalej pokračovali Juliové keďže je starší. Zastavili sme na jednej fotke. Skôr ja.
,,Kto je to?"zašepkala som a ukázala na fotku jednej ženy kde bol s ňou Julio. Vášnivo sa objímali až to vyzeralo tak, že musia sa spolu okamžite vyspať. Teraz si kladiete otázku, si naštvaná teraz na ňu?
Niekto by povedal, veď je to už stará fotka. Určite tá žena už je na druhom svete.
Ale! Čo keď nie?!
,,Si pekný žiarlivec Júlia..."povie Julio neutrálne.
,,Možno, ale to sú ženy. Musím žiarliť lebo sa ma to dotklo."
,,Neboj, už je mŕtva."povie a objíme ma.

Za hodinu sme išli večerať.

Po večeri sme si šli rozbaliť darčeky. Všetci boli šťastní a spokojní ako som si želala :3.

O pár dní sa konal Silvester. Krásny nový rok. Nie žeby som ho mala rada ale dnes ho môžem prežiť spolu s rodinou. Som veľmi šťastná a nič iné si neželám. Som spokojná.

Milý Julio...
Viem, že ťa tento príbeh možno nezaujal keďže si ho už prežil ale prosím... Neplač kvôli starým ranám...
Postaraj sa o deti a čo najrýchlejšie a najskôr sa odsťahuj! Prosím! Ochraňuj ich celým srdcom.
Jedného dňa sa vrátim... Sľubujem...
S láskou Júlia...

(Taaakže, menší nečakaný zvrat :D dúfam, že sa vám 1 časť knihy páčila a dúfam, že si užijete ďaľšie časti, ktoré vás budú čakať v novom roku :3 veľa zdravia a šťastia v tomto novom roku ;D Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)