Chris
Ako každé ráno som vstal skôr než Mia a pripravil sa do školy. Hygiena, raňajky a odchod.
No pri raňajkách som sa dosť zdržal, keďže skôr než ja a Mia vstáva ešte aj mama.

,,Ránko."hneď ma pozdraví a ja jej iba ponúknem úsmev na znak toho, že som ju počul a aj jej želám nemé 'dobré ráno'.

,,Tak? O koľkej prídeš domov?"opýta sa s úškrnom lebo dobre si je vedomá, že kto má k nám prísť.

,,Hneď po škole spolu so Sandrou."odpoviem mrzuto a dúfam, že si domyslí, že sa tak volá to dievča.

,,Dobrý chlapec."povie a odpije si z hrnčeka kávy. Ako keby som bol pes... Síce k nemu nemám ďaleko.

Po raňajkách som išiel na peši do školy. Nechcel som dnes otravovať mamu a ešte k tomu som sa chcel prejsť sám do školy a prečistiť si hlavu.

Keď som sa dostal do mesta tak som sa snažil nevnímať hlasné zvuky.
Som iba rád, že bývame ďalej od mesta. Zbláznil by som sa tu.
Neuniklo mi, že sa ku mne niekto zozadu blíži.
Keď osoba bola dostatočne mňa blízko, nadýchol som sa a rovno prirovnal ten pach ku Sandre.

,,Ránko."poviem s úsmevom na tvári, keď osoba za mnou sa prudko zastaví, keď si uvedomí, že som jej zdravil, keďže predo mnou nikto nebol.

,,Ránko..."jemne zašepkal hlas za mnou. Ak by som nemal nadprirodzený sluch, nepočul by som ju.

,,Vyzerá divne ak sa budem rozprávať s tebou, keď si za mojím chrbtom. Ľudia si budú myslieť, že som nejaký narušený psychopat. Poď radšej vedľa mňa."poviem, pokyniem jej hlavou miesto, kde má byť a ďalej pokračujem v ceste.

Po chvíli pribehne na miesto, kde som jej ukázal a pozerá do zeme.

,,Ako?"opýtam sa a ona sa na mňa zarazene pozrie.
,,Ako sa máš som mal na mysli."poviem aby som jej to objasnil a ona sa začervená.

,,Dobre."odpovie a zase, teraz s červenými líčkami, pozerá do zeme.

,,Máš príležitosť mi povedať čo chceš a čo si si vždy priala. Tak som tu. Môžeš hovoriť o čom chceš. Neboj, budem ťa počúvať."pozriem sa dole na ňu, keďže je o dosť menšia než ja.

,,Ďakujem ti, že si mi vtedy pozdravil."povie a uprie svoje hnedé očká do mojich modrých, ktoré som zdedil po mame.

,,To je všetko?"prekvapene sa na ňu pozriem a ona nasadí pohľad, ktorý hovorí, že ju raním.
,,Ako, mám na mysli, že či si mi chcela iba toto povedať? Určite máš na mysli toho viac."vysvetlím a ona sa trochu upokojí.

,,Je toho veľa, ale vzhľadom na náš vzťah to nie je možné ti to povedať."vysvetlí zase ona.

,,Aký vzťah? Sme predsa kamaráti, nie?"
,,Čože?"
,,Kamaráti."

Nechápavo na mňa hľadí a ja sa iba zasmejem.

,,Za kamaráta považujem každého"odpoviem a ona mi vykúzli šťastný úsmev. Zase sa zasmejem a pozriem na cestu.
Oproti nám ide partia ľudí, ktorá zaberá celý chodník.
Chytím Sandru za chrbát a poposuniem ju za seba aby sme ako tak prešli.

Keď ju znova postavím vedľa seba, tak sa začne červenať.

,,Počuj, moja mama chcela aby som ťa pozval dnes k nám. Tak prídeš?"opýtam sa a ona zaskočene sa na mňa pozrie.

,,Rada."šťastne zašepká a ja na jej odpoveď sa usmejem.

,,Dobre, po škole ťa počkám vonku."poviem a vojdem spolu s ňou do školy, pred ktorou sme pred chvíľou dorazili.

~~~

Po škole som ju počkal vonku. Netrvalo dlho a už bola vedľa mňa a kráčala po mojom boku k nám.

Celú cestu až k domu sme sa rozprávali. O všetkom.

,,Som doma!"zakričím, keď zatvorím za Sandrou dvere.
Nikto mi neodpovie, čo značí, že doma je iba otec.

Spolu so Sandrou vojdem do kuchyne.

,,Hladná?"opýtam sa pri otváraní chladničky.
Pokrúti hlavou na znak nesúhlasu.
Vyberiem z nej mlieko a nalejem ho do pohára, ktorý následne vypijem.
Ustavične ma sleduje a bolo vidieť, že si to užíva.

,,Chris?"opýta sa, keď ju zavediem do mojej izby a zatvorím za sebou dvere.

,,Hm?"
,,Po kom máš blond vlasy?"
Do prstov si vezmem dlhú časť mojich blond vlasov, ktoré sú mi dlhé až po ramená.

,,Po babke."poviem s úsmevom a spomeniem si na fotku, kde bola mama mojej mami. Nikdy sme ju nevideli, ale mama mi ukázala jej fotku, keď som sa tiež pýtal na farbu mojich vlasov.

,,Sú krásne."povie a usmeje sa.
,,Ďakujem."odpoviem a trocha sa zapýrim (Pozn. a.:nwm či som to dobre napísala.).
,,Sadni si, kde chceš a ospravedlňujem sa za tento menší neporiadok."poviem a hodím tašku do kúta izby, kde má svoje miesto.
Okrem rozhádzaných videohrách tu je celkom čisto preto 'menší neporiadok'.

,,Nevedela som, že máš až tak rád videohry."povie zamyslenie a usmeje sa po chvíli.

,,Ako bežný chalan musím aj ja mať videohry."odpoviem a sadnem si vedľa nej na posteľ.
Zrak mi padne na jej vlasy.

,,Čo je?"opýta sa a chytí si vlasy.
,,Páčia sa mi tvoje vlasy."poviem a usmejem sa, keď sa začne červenať.
,,Smiem?"opýtam sa s rukou na gumičke, ktorá drží jej zapletené vlasy pospolu.
Iba prikývne a ja jej rozpletiem obidve copy.

Dám dokopy jej vlasy a prstami jej ich začnem česať. Pritiahnem si ju bližšie a nakloním sa k jej hlave, ktorú ovoniam. Vonia krásne.

Z jej vlasov sa snažím urobiť jeden cop. Samozrejme, že mi to nejde. Prečo by aj malo?
Keď to vyzerá ako tako, tak sa snažím nezasmiať zo svojej amatérskej práce.
Viacej vlasov je uvoľnených než by malo byť.

,,Tadá?"poviem ironicky a ukážem na zrkadlo v mojej izbe. Okamžite sa tam ide pozrieť a tiež sa snaží nesmiať.

,,Je to..."začne, ale začne sa smiať a ja s ňou.

Ozve sa zaklopanie na dverách a zároveň ich otvorenie.
Do izby nakukne hlava mojej mami a Sandra sa prestane smiať.

,,Ahojte."povie milo a s úškrnom sa pozrie na mňa.
,,Zostaneš na večeru Sandra?"opýta sa jej a ona iba nemo ju sleduje.

,,Ja-"snaží sa dokončiť, ale skočím jej do reči.

,,Áno."poviem s úsmevom a pozriem sa na mamu, ktorá sa usmieva od ucha k uchu.

,,Dobre."povie a odíde.

(Taaakže, ľudiaaa :3 o dosť dlhšia časť, tak dúfam, že aspoň trošičku sa páčila :3 prosím vás ešte raz aby ste sa pozreli na moju novú knihu. Zmenila som celkom svoj štýl písania a neviem či by sa vám taký páčil tak si to prosím prečítajte, ďakujem <3
Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)