!Keď si prečítate časť, tak si prosím aj prečítajte môj "oznam", ďakujem!

Znova som sa zobudila na Juliovi. Pomaly a jemne som z neho zliezla a uvelebila sa na perine vedľa neho.

Mohla by som už ísť niečo robiť. Už tu peknú chvíľku ležím a oddychujem. Pozriem sa na Julia a usmejem sa. Konečne je pokojný. Aspoň v spánku. Dala som mu pusu na líce a vstala som. Ponaťahovala som sa a pozrela z okna.

Ráno. Celkom. Skôr na taký obed to vyzerá. Iba prikývnem ramenami a opatrne vstanem. Potichu sa doplazím von z izby. Začnem pomaly po schodoch, a hlavne potichu, kráčať smerom dole. Mám namierené do kuchyne.

V kuchyni začnem robiť raňajky. Nech som aspoň na dačo užitočná. Jedlo nachystám na stôl a vrátim sa ku linke, kde sa tentoraz venujem príprave čaju.

,,Ránko."zašepká mi už veľmi známy hlas, ktorého som sa zľakla. Nepočula som ho prichádzať a tak som sa radšej k nemu otočila a vtiskla mu na pery jemný, ale vášnivý bozk.

,,Ránko."zašepkám tak ako on. Pritiahne si ma do svojho náručia a začne sa so mnou kolísať do strán. Ja sa musím uvoľniť a nechať sa unášať jeho dokonalosťou.

,,Ako dlho si hore?"opýta sa ma s náznakom v hlase dúfajúc, že nie veľmi dlho.

,,No, asi tak, pätnásť minút."poviem naďalej rozmýšľajúc či to nie je nejako málo.
,,Myslím si, že dlhšie."odpovie na moju odpoveď.
,,Neviem. Nepočítala som to."
,,V poriadku. Nevadí mi, že tak skoro, ja len či si sa dostatočne vyspala."povie hneď aby ma upokojil, že sa nič vážne nedeje.

Usmiala som sa na neho a zase ho pobozkala. Teraz na líce. Svojvoľne sa na mňa uškrnul a pritiahol si ma do zovretia ešte bližšie než predtým.

,,Ideme sa najesť?"opýtala som sa ho, keďže ma na to upozornila kánvica.

,,Samozrejme."povie rozvážne a sadá si spolu so mnou na naše miesta. Nečakali sme dlho a už tu prišli aj deti.

,,Čo podnikneme dnes?"začal Chris. Všetci traja sme sa na neho nechápavo pozreli. On si toho všimol a len vysvetlil:

,,Je piatok, do školy už nejdem lebo bude zbytočné tam ísť na poslednú hodinu a teraz máme víkend."
,,Neviem či plánujeme niekam ísť."poviem a otočím sa na Julia. On iba zdvihne ruky na obranu, na znak toho, že o ničom nevie.

,,Zostaňme doma."povie tentokrát Mia a začne vydličkou sa špárať do jedla.

,,Stalo sa niečo?"opýtam sa smerujúco s otázkou k nej. Ona sa iba na mňa pozrie a pokýve hlavu na nesúhlas.

,,Máš už niečo na tento víkend, že?"poviem a ona jemne prikývne.

,,Príde sem niekto?"pokračujem ďalej. Keď mi hlavou naznačí, že mám pravdu tak sa podvedome uškrniem, lebo viem, že som sa trafila do čierneho.

,,Kto je to tentokrát?"opýtam sa aby som vedela kto je ten ženích.

,,Mike."povie rázom a ja sa začnem dusiť jedlom. Julio ma musel pobuchať po chrbte aby som to v pohode spolkla.

,,To naozaj?"povedala som už v pohode a zároveň prekvapene. Mia iba bezslovne prikývla ako to robila doteraz.

,,To je super."poviem rázom a ona sa na mňa iba usmeje. Teraz záleží na tom, že či spolu naozaj chodia. Som šťastná za ňu.

,,A kedy príde?"ja dnes asi neprestanem vyzvedať.
,,Asi okolo druhej."povie Mia a ja som rozhodnutá, že už jej dám pokoj s otázkami.

Keď sme dojedli, tak som s Miou poupratovala veci. Asi niečo ešte chcela. Príležitosť na našu konverzáciu sme mali až pri umývaní riadu.

,,Tak, čo ťa trápi?"začala som. Ona sa na mňa pozrela trochu nechápavo, ale až potom pochopila.

,,Ani neviem. Neviem čo si o mne myslí Mike."
,,Ani ja to neviem. Takže ti s tým nepomôžem."
,,Viem, len, mám pocit, že ho mám rada."
,,Mike nie je zlý chlapec. Myslím si, že budete skvelý pár."
,,Ďakujem."

Po našej konverzácii som zavolala do práce. Zajtra tam už musím nastúpiť. Bude to pravdepodobne rušný deň.

(Taaakže, nová kapitola :3 dúfam, že ste radi a mám pre vás menší návrh.
Kedy by ste chceli aby som pravidelne vydávala časti. Vyhovuje mi kedykoľvek okrem pondelka, utorka a štvrtka. Utorok mám krúžky a v pondelok a štvrtok som sa rozhodla, že budem vydávať My Tall Prince :D prosím napíšte mi do komentárov kedy by som mohla vydať :3 Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)