Ako som predpokladala. Nezobudila som sa na tom mieste, kde predtým. Bola som doma. V posteli. Stále v podobe vlka.

Snažila som sa postaviť, ale veľmi mi to nešlo. Vzdala som to, už zase. Aspoň som sa pozrela vedľa seba. Nie je tu, našťastie. Uvoľnila som celé svoje telo a zavrela oči.

Natočila som hlavu na stranu a zaklonila uši. Čo teraz? Musím asi čakať.

Hneď som sa dala do pozoru, keď bolo počuť kroky na schodoch. Schovala som sa pod perinu a nechala aby mi bolo vidieť iba hlavu.

Otvorili sa dvere. Ani som sa neobťažovala sa tam pozrieť.

,,Ah, Julia..."bolo nado všetko jasné, že ten hlas patril jedine Juliovi. Nasmerovala som svoje modré oči do tých jeho prenikavých zelených, ktoré mi občas naženú husiu kožu. Zafučala som a obrátila svoj zrak na obrovské okno, cez ktoré bolo vidieť vonkajší svet, ktorý ma nesmierne lákal.

,,Aspoň sa na mňa pozri."ignorovala som ho. Nedokážem sa mu pozrieť do očí. Veď by ma nimi prebodol.

Vzdychol a ľahol si vedľa mňa pričom si ma k sebe pritiahol.

,,Nehnevám sa, jasné?"pozrela som sa na neho a zakňučala a následne sa k nemu pritúlila. Radšej som sa premenila aby som sa s ním mohla rozprávať.

,,Prepáč."poviem mu cez vzlyky do hrude a on ma začne hladiť po chrbte. Je to tak príjemné, že mám pocit, že zaspím.

,,Odpúšťam."povie mi do vlasov a pobozká ma na čelo. Viacej sa k nemu pritúlim a nadýchnem sa jeho úžasnej vône na čo hneď vzdychnem.

Pocítim jemné nadskakovanie Juliovej hrude a uvedomím si, že sa zasmial. Musela som sa mu pousmiať do hrude. Neviem či to cítil, ale asi áno, keďže si ma k sebe ešte viac pritlačil.

Ešte chvíľu som s ním oddychovala až kým nevstúpila do izby Mia s Chrisom.

,,Ahoj mami."začala Mia a Chris iba zakýval. Pomaly prišli k nám do postele a začali sa k nám tlačiť ako sardinky v konzerve...

,,Strašne sa tlačíte."poviem vo zovretí objatia a oni sa zasmejú. Pretočím iba očami a nakoniec sa uvoľním a oddychujem. Až teraz mi príde čudné, že sú tu všetci.

,,Nemáte čo jesť, že?"poviem so zamračením, ale zároveň s podvedomím úsmevom a istotou, že mám pravdu.

,,Nooo, nie tak celkom."začne Chris v snahe predĺžiť vetu. Hoci je mu to celkom na nič, keďže sa úmyselne prezrádza. Iba sa zasmejem a naďalej ležím viac v zovretí Julia. Musím nasiať jeho vôňu, čo najviac. Ako keby to bolo poslednýkrát. V snahe zaspať sa mi to nakoniec aj podarilo.

Vstala som až neskoro večer. Teraz tu bol už iba Julio a ja. Julio, samozrejme, spal a preto som sa trochu odtiahla z jeho rúk. No nečakala som, že hneď zareaguje a začne sa celkom nepohodlne vrtieť. Naznačuje mi, že sa zobúdza? Tak nech už vstane! Nakoniec predsa otvorí oči.

,,Ou, už si hore?"začne a ja sa usmejem.
,,Áno, asi pätnásť sekúnd pred tebou."poviem a privlastním si jeho ruku.
,,Iba desať."protestuje a začne preplietať naše prsty.
,,Ale čo. Aj tak, je to stále veľa."
,,Kto vie."povie a pobozká ma na pery. Perfektný pocit. Musím ho mať. Zas a znova.

Keď sa odo mňa odtiahne, tak hneď na to sa po ňom zase vrhnem. Začnem mu nechávať jemné až neviditeľné odtlačky na krku a tvári (pozn. a.: Bozkáva ho ak by niečo😂).

,,Ale čo. Niekto sa nám tu krásne vyspinkal."začne Julio a ja sa odtiahnem. ,,Nemyslel som to tak, že sa máš odtiahnúť."dokončí a privlastní si ma. Iba sa zasmejem a nechám sa obdarúvavať jeho jemnými perami na svojom tele až kým mu znova nezaspím v náručí od vyčerpania.

(Taaakže, konečne ste sa dožili novej časti. Ja tiež 😂 dúfam, že sa vám jakž takž páčila no 😅 Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)