Chris
Ráno som sa zobudil ako vždy. Tak aby som sa stihol pripraviť na všetko.
Hygienické potreby, naraňajkovať sa, obuť a odísť.

Bolo okolo šiestej ráno. Neviem či už vstala, ale ja rád chodím skoro ráno aby som mal výhľad na východ slnka.

Podvedome som sa usmial, keď som si uvedomil, že je malá možnosť toho, že už je Sandra hore.

No veľké prekvapenie nastalo, až keď som zastal pred jej domom.
Sedela na terase na drevenej stoličke a vychutnávala si východ slnka.
Keď si ma všimla, tak sa vrelo a úprimne usmiala.

,,Dobré ráno."poviem automaticky.

,,Dobré."odpovie s úsmevom a postaví sa s taškou v ruke, ktorú si hneď na to prehodí cez plecia.
Zíde dole po schodoch terasy a postaví sa vedľa mňa.
Usmejem sa a spolu s ňou sme sa nakoniec vybrali do školy.

Cesta zbehla rýchlo ako naše vzájomné otázky a odpovede.
Pred školou sme sa dohodli, že sa tu stretneme a iba maximálne s päť minútovým meškaním.

Sandra sa nad tým iba zasmiala, ale nenamietala.
Len poslušne a vážne prikývla.

~~~

Bola posledná hodina. Telesná.
Nepatril som medzi veľmi vášnivých športovcov, ale bavilo ma to.

Iba včera som sa dozvedel, že nie som iba Sandrin zálusk.
Nedával som tomu veľkú váhu, ani dnes by som nedával keby sa za dvermi nemotalo dievča, ktoré som ešte osobne nestretol.

Nebol som si istý ani tým či som naozaj jej obeť, ale aj tak. Táto možnosť sa nevylučuje.

~~~

Hneď čo sme skončili som sa išiel prezliecť bez osprchovania.
Predsa sme sa dohodli o presnom čase.

Očakával som, že bude Sandra meškať, ale nie viac ako desať minút.
No potom sa ozvala.

Sandra:  choď bezo mňa.

Chris: nie. Dohodli sme sa predsa, že pôjdeme spolu. Počkám ťa.

Sandra: bež domov!

Neodpísal som jej, len som sa prudko rozbehol do školy a hľadal ju.

Bol to veľký problém ju nájsť keďže moje zmysli sú lepšie vo vlčej premene.

Našiel som ju až po piatich minútach.
Na ženských záchodoch.
Odtiaľ išiel jej pach najviac. A potvrdili mi to aj hlasy.
Len chvíľu som počúval no aj to mi dostatočne stačilo.

,,...mala by si ho nechať. Nemyslím si, že by ťa vôbec chcel. Určite to iba hraje, to že ťa má rád."začalo nejaké dievča.

,,Nevadí mi to. Som úplne šťastná, keď so mnou prehovoril iba zopár slov."odpovie plačúco Sandra.

,,Radšej ho nechaj tak. Prenechaj ho mne. Aj tak si ho nezaslúžiš."povie sebavedomo druhé dievča.

,,Pokojne s ním začni chodiť, je mi to jedno, ale nikdy ma neprinútiš sa s ním prestať rozprávať."

,,Poslednýkrát ti hovorím a zdôrazňujem. Nechaj Chrisa na pokoji. On bude môj."

A už sa ozvali kroky smerom ku mne. Prudko som sa zvrtol a vošiel do pánskych záchodov.

Keď kroky ustali, vošiel som do ženských.

,,Sandra?"povedal som jej meno a ona sa na mňa prudko otočila so slzami na krajíčku.

,,Čo si všetko počul?"opýtala sa.
,,Nie veľa, ale dosť z toho som pochopil."poviem s úsmevom a objímem ju.

,,Nevadí ti to?"
,,Nie. Aj tak o ňu nemám záujem."
,,Ak by-"
,,Ticho. Nerieš to."a odtiahnem ju von.

Aj dnes sme si to namierili k nám.

(Taaakže, kus debilne skončené, ale ok XD
Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)