*Julio*
Po prečítaní posledných slov čo mi zanechala som padol na kolená a rozplakal sa.
,,Oci!"zakričala mi Mia do chrbta keď si dočítala posledné slová od Julii. Chris objal Miu a ona zase jeho.

*Pred tromi dňami*
,,Šťastný nový rok!"zakričali sme všetci a ja som Juliu pobozkal.
Niekto zaklopal na dvere.
,,Idem otvoriť."povie Júlia a už tam ide. Začnú sa ozývať divné zvuky. Idem za ňou a dohaduje sa s nejakými mužmi, no nie veľmi príjemne.
,,Máme dôkaz o vašej existencii."
,,O čom to hovoríte?"
,,O tom, že ste vlkolaci."
,,Ako o tom viete?"
,,Technológia už postúpila na vysokú úroveň."
,,Ako ste zístili, že sme to vôbec mi?"
,,Máme dôkazy."vybral od niekadiaľ nejakú zbraň a vystrelil prv po Julii a potom po mne. Potom nastala už iba tma.

Prebudil som sa na stoličke. Porozhliadol som sa po miestnosti. Bola tma ale po chvíli som začal vidieť už ostrejšie a zvykol som si na ňu. Bol tu iba stôl s nejakými vecami. Zacítil som strach, no nie môj. Bál som sa, ale nie až tak. Hneď na to prišla bolesť a ozval sa krik.
Julia! Začal som sa prudko vrtieť aby som mohol vstať od stoličky ale nešlo to. Mal som na sebe okovy. Cítil som čoraz viac narastajúci Juliin strach. Začal som sa meniť. Okovy začali praskať až sa nakoniec zlomili. Rozbehol som sa po jej pachu, ktorý sa dostal až ku mne. Vyrazil som dvere v mojej miestnosti. Bolelo to, neboli predsa z plastu. Teraz som to neriešil, musel som ju nájsť.
Vyrazil som ďalšie dvere odkiaľ sa ozývali Juliíne vzlyky. Otočil sa ku mne muž, ktorý jej so skalpelom začal rezať brucho. Rozbehol som sa oproti nemu a vyskočil na neho s otvorenými ústami. Zaryl som ich do jeho ramena a následne po trhnutí som zase ich zaryl tentokrát do krku. Vykrvácal a ja som zatiaľ oslobodzoval Juliu. Okamžite sa premenila aby jej rana na bruchu sa okamžite zahojila vďaka vlkolačím schopnostiam.
Obaja sa rozbehneme po pachu Mii a Chrisa.
Obaja a naraz sme vyrazili dvere no teraz sa spustil k tomu aj alarm a my sme si s tým museli pohnúť. Mia a Chris boli našťastie vo vlčej podobe. Ich telá boli ponapájané na rôzne prístroje a bol problém ich od nich oddeliť, ale podarilo sa nám to.
Rozbehli sme sa von z budovy. Porozhliadol som sa. Nič som nespoznával a preto som sa snažil ísť po pachu, ktorý bol slabý. Rozbehli sme sa oproti pachu našich únoscov (idú proste domov xD).
Prešli sme minimálne tri kilometre a už nám to stačilo. Museli sme ísť hlbšie do lesa, v ktorom sme boli aby sme sa pred nimi ukryli. Našli sme miesto pod starým stromom. Dali sme sa k sebe a zaspali sme spolu.
Ráno sme sa zobudili veľmi skoro. Hoc sme boli hladný tak sme nemohli jesť. Museli sme pokračovať v ceste.

Tentokrát sa nám podarilo prejsť štyri kilometre ale premohol nás hlad. Mii sa podarilo vypátrať zdochlinu lane. Aspoň niečo.
Keď sme sa najedli tak sme pokračovali. Pach bol silnejší a to nám stačilo na to aby sme sa presvedčili, že sme už blízko nášho domova...

Po troch kilometrov sme konečne došli na moje územie. Vošli sme do domu. Všetci sme sa premenili.
,,Musíme si ísť oddýchnuť. Potom budeme žiť buď v lese alebo sa niekam odsťahujeme."povedal som a pozrel sa na Juliu, ktorá iba prikývla.
Mia a Chris išli hore do izby aby si oddýchli a ja s Júliou sme šli do obývačky na gauč.
,,Julio?"zašepkala so slzami v očiach.
,,Čo sa deje? Neboj, bude všetko v poriadku. Sľubujem."
,,Nie... Ja len... Vieš tí ľudia čo nás uniesli?"
,,Áno."
,,Ja... Poslali nám list s tým, že vedia o našej identite a chcú nás pozorovať. Vraj nám neublížia a potom môžeme odhaliť svoju existenciu..."

(Taaakže, nečakaný zvrat, však? :D dúfam, že sa vám zatiaľ páči :3 prosím napíšte do komentov či chcete tú detektívku :/ Ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1)