Než k Hermioninej mysli, stále ešte zastretej hnevom, konečne prenikla tá informácia, Malfoy a jej ministerský poradca, stáli medzi dverami. Ich zarazený výraz nebolo možné prehliadnuť.

Prvý sa ozval poradca. „Ehm, už ste začali?"

Aj Snape sa postavil. „Dorazil som o čosi skôr a pani ministerka ma láskavo nechala počkať vo svojej pracovni." Jeho síce trochu zamračený pohľad sprevádzal absolútne neutrálny hlas. Rýchlosť, s akou dokázal prepínať medzi emóciami, mu Hermiona skutočne závidela.

Na priebeh jednania sa sústredila len s veľkým sebazaprením. Jej myšlienky neustále zabiehali k rozhovoru, ktorý tomuto predchádzal. Skutočne Snape tú ich spoločnú noc neplánoval? Prečo ju potom pobozkal? Musel predsa vedieť, ako sa tým všetko skomplikuje. Možno práve to bol jeho zámer, komplikovať jej život! Akoby už tých starostí nemala nad hlavu. V dlaniach zovrela šálku stále ešte teplej kávy, pohľad nenápadne zdvihla k pôvodcovi týchto myšlienok. Mračil sa na svoje ruky položené na kolenách. Zjavne ho netrápili ani Malfoyove pohľady vysielané jeho smerom, ktoré viac a viac temneli.

„Určite chápete, pán Malfoy, že podmienky v podobe, v akej ste ich predostreli pani ministerke, sú nesplniteľné." Hlas jej ministerského poradcu ju konečne prinútil opäť spozornieť. Neprestával sa tváriť profesionálne, no ten jeho nepatrný tik na ľavom viečku bol jasným dôkazom narastajúcej netrpezlivosti. Bola mu vďačná, že sa ujal hlavného slova. Ona by totiž pri pohľade na Malfoyov arogantný úškľabok už dávno stratila trpezlivosť.

„Naša asociácia svoje podmienky predostrela veľmi jasne!" Malfoy vzdorovito stisol pery, v kresle sa o čosi viac narovnal, akoby ich tým snáď mohol zastrašiť.

„Požiadavky vašej asociácie samozrejme neberieme na ľahkú váhu. Taktiež nechceme v starobylých rodinách vyvolať dojem, že ich znevýhodňujeme. Pravdou však je, že škriatkovský zákon má celkom silnú podporu. Verejnosť nepochybne dospela k názoru, že v modernej, vyspelej spoločnosti by sa vlastníctvo domácich škriatkov a zaobchádzanie s nimi malo riadiť nejakými pravidlami."

„Vy tu nehovoríte o pravidlách, ale o konfiškácii časti nášho majetku!"

„Sám musíte uznať," výraz jej poradcu začínal tuhnúť, „že označenie majetok pre samostatne mysliaceho tvora, ktorý dokáže prežívať emócie a má určitú dávku magickej moci nezávislej na použití prútika, je trochu barbarské."

„Barbarské?!" Malfoyove chladné sivé oči ich oboch prebodli nevraživým pohľadom. „Iste, vy a vám podobní! Závidíte starobylým rodinám postavenie a vplyv budované celými generáciami našich čistokrv-"

„Pán Malfoy chce povedať," zasiahol nečakane do zjavne eskalujúcej situácie Snapeov hlboký hlas, na čo obaja muži okamžite stíchli, „že zákon v podobe, v akej ho chce ministerská kancelária predložiť Wizengamotu, má veľmi podstatné zádrhely."

„Skutočne?" spýtala sa Hermiona podráždene. „A to sú aké?"

Pozrel jej do očí, čo v nej proti jej vôli opäť vyvolalo ten záchvev. „Napríklad otázka škriatkov na Rokforte, pani ministerka."

Prekrížila si ruky cez prsia, nadvihla obočie. „V čom je problém?"

„Ak by mali platiť podmienky, na ktorých trváte, Rokfortská stredná škola čarodejnícka sa nezaobíde bez spoplatnenia štúdia. V opačnom prípade nebude schopná prácu škriatkov zaplatiť. Dovolím si tvrdiť, že tento krok by čarodejnícka verejnosť veľmi neocenila," dokončil tichým hlasom, svoje temné oči nespúšťal z jej tváre.

Hermiona otvorila a zavrela ústa. I keď nerada, musela uznať, že toto by mohol byť problém. Ako je možné, že to nikomu z jej tímu nenapadlo?

„Presne tak!" Malfoy evidentne chytil druhý dych. „Profesor Snape má absolútnu pravdu a ako bývalý riaditeľ dokáže zhodnotiť možnosti Rokfortu." Víťazoslávny výraz sa ani nepokúsil zamaskovať. „Verejnosť by tento malý zádrhel určite zaujímal."

„Ale no tak, páni, nie je dôvod na urýchlené závery," snažil sa poradca zachrániť situáciu, i keď ho nová skutočnosť zjavne vyviedla z miery rovnako ako Hermionu. „Zákon ešte nemá svoju konečnú podobu a vždy je priestor na diskusiu, ktorej sa rozhodne nebránime. Podmienkam asociácie sa budeme venovať na najbližšej porade. Navrhujem preto, pokračovať v našej diskusii o dva týždne," spýtavo si ich oboch premeral a Hermione neušlo, ako sa vyhol jej pohľadu. Táto schôdzka pre nich nekončila najšťastnejšie, no potrebovali čas, aby premysleli ďalšie kroky. Postavila sa, jej poradca a Snape ju vzápätí nasledovali.

„Ešte sme nedostali odpoveď!" Malfoy nahnevane stiahol obočie.

„Pani ministerka dnes zjavne nie je naklonená rozhovorom, Draco," povedal Snape potichu jeho smerom, zamračený pohľad však venoval Hermione. Zrejme tým narážal na ich predchádzajúcu debatu. No povedané už predsa bolo všetko, či nie? Ale než by sa nad tým stihla zamyslieť, blondiakova urodzená zadnica neochotne opustila čalúnené kreslo.

„Pevne verím, páni," poradca už ovládol svoj výraz, so zdvorilým úsmevom im podával ruku, „že sa podarí nájsť prijateľné riešenie, ktoré bude výhodné pre obe strany."

Malfoy priam znechutene nakrčil nos, akoby sa jednalo o niečo špinavé a smradľavé. „Naša asociácia na podmienkach trvá," prehlásil nekompromisne, potom im nastavil chrbát a s hlavou vztýčenou vykročil ku dverám.

„S veľkými ústupkami by ste počítať nemali," prehovoril i Snape chladným hlasom. Prehodil si cez ramená čierny plášť, venoval im posledný zamračený pohľad a aj on opustil miestnosť. O chvíľu počuli, ako za ním s Maryiným želaním pekného dňa buchli dvere kancelárie.

Jej poradca konečne zvesil ruku. „To sú ale..."

V následnom tichom šepote Hermiona rozoznala slová trollý a trus. Sadla si, prstami pretrela obe viečka. Cítila sa vyčerpaná ako už dávno nie. „S tým Rokfortom majú pravdu, Thomas," poznamenala potichu.

Pohľadom prestal vypaľovať dieru do dverí. Stočil k nej zrak, zatváril sa previnilo. „Ešte dnes pošlem sovu profesorke McGonagallovej, aby sa k tomu vyjadrila," navrhol.

Prikývla. „Urobte to, no i tak obaja tušíme, aká bude odpoveď."

„Mrzí ma to, pani ministerka," vydýchol potichu.

Pokrútila hlavou. „Nie je to vaša chyba. Ako ste povedali, zákon ešte nemá finálnu podobu. Budeme pre to musieť nájsť nejaké riešenie."

Od ďalšej diskusie ich vyrušilo zaklopanie na dvere. Vzápätí sa v nich objavila Mary. „Pani ministerka, prišla správa od pána Pottera, asi by ste sa mali urýchlene objaviť v hlavnej aule."

„Čo?" Hermiona nechápavo nadvihla obočie, natiahla ruku ku kartičke, ktorú sekretárka zvierala v prstoch. Okamžite jej ju podala.

Na pergamenovom papieri napísané Harryho rukou stáli len tri slová: Sú tu novinári.

Neprirodzený hluk a záblesky fotoaparátov ich prítomnosť rozhodne potvrdzovali. Ako však Hermiona zistila, len čo sa v sprievode Thomasa a svojej telesnej stráže objavila na okraji auly, novinári neboli jedinou zložkou tohto početného zhromaždenia. Dav habitov a špicatých klobúkov zaplnil veľkú časť priestoru okolo staronovej Fontány čarovných bratov. Jasne sa k nim niesli naliehavé výkriky:

„Pán Snape, prečo ste sa po tak dlhom čase objavili na verejnosti?"

„Budete sa účastniť jednaní o škriatkovskom zákone?"

„Milujem vás! Severus!"

„Profesor, profesor... ako vašu účasť prijala ministerka?!"

„Priženili ste sa do aristokratickej rodiny?"

„Máte veľmi pekný účes, pán Snape."

Hermiona len neveriacky hľadela na ten cirkus, stále ešte schovaná pred zrakmi davu. Zahliadla postavu v čiernom plášti, ako si kliesni cestu medzi dychtivými čarodejníkmi a čarodejnicami.

„Jeden by ho až ľutoval," Harry si stúpol vedľa nej, posunkom naznačil skupine aurorov v šarlátových habitoch, aby v aule obnovili poriadok. Dav sa trochu rozostúpil, Snape ráznym krokom zamieril ku krbom, únikovej ceste z Ministerstva.

Malfoyova blonďavá hlava mu bola v pätách, no na rozdiel od bývalého profesora sa každú chvíľu otočila s neúprimným úsmevom na perách. „Nemusíte sa obávať, všetky dotazy zodpovieme. Ešte dnes poobede. Vybraní novinári dostanú pozvánku na Malfoy Manor, kde bude priestor na vaše otázky. Všetko sa dozviete." Začuli jeho hlas, než oboch mužov pohltili zelené plamene.

„Mám sa pýtať na priebeh jednania?" šepol Harry, keď sa naklonil o kúsok bližšie.

Než by mu však stihla odpovedať, z druhej strany k nej doľahol iný hlas. „Ako hodnotíte účasť Severusa Snapea, pani ministerka?"

Žena stojaca tak blízko, ako to Hermionina telesná stráž dovoľovala, si ju spoza okuliarov vykladaných drahými kameňmi merala priam škodoradostným pohľadom. Lokne blonďavých vlasov jej padali na ramená zahalené v cyklámenovom habite, v prstoch s dlhými nechtami karmínovej farby pretáčala svoje jedovatozelené brko.

„Som z toho nadšená," zamrmlala neveselo. Už len táto ženská jej tu chýbala.

„Skutočne?" Ženine oči zaiskrili záujmom.

„Myslené ironicky, slečna Skeeterová," otrávený tón hlasu sa jej potlačiť nepodarilo.

V neprirodzene sladkom úsmeve Rity Skeeterovej sa blysli jej tri zlaté zuby. „Myslíte, že jeho účasť by mohla ovplyvniť priebeh jednaní o vašom novom zákone?"

Hermiona ju spražila zamračeným pohľadom. „Pevne verím, že jak pán Snape, tak pán Malfoy uznajú nevyhnutnosť tohoto zákona a napokon ho podporia," vyhlásila, i keď jej bolo jasné, že nič také sa nestane. To si ju už všimli aj ostatní novinári, dav sa začal hrnúť ich smerom.

Harry, ktorý zjavne do jej rozhovoru s Ritou nechcel zasahovať, sa konečne pohol. Spoločne s aurorom, doposiaľ brániacim novinárke dostať sa bližšie, okolo nej vyčarovali ochrannú bariéru.

„Zachovajte pokoj, prosím," prihovoril sa davu čarovne zosilneným hlasom. „Pani ministerka zodpovie vaše otázky."

Hermiona si len ticho povzdychla, čakal ju skutočne dlhý deň.

pozn.:

Nedá mi to nepoznamenať: Mr. Snape. Our new celebrity. 😁
No dobre, toto je momentálne moja posledná dopísaná kapitola. Budem sa snažiť do pondelka napísať novú, ale možno to nebudem stíhať. Preto vás prosím o trpezlivosť ❤️.
Případné čakanie si môžete skrátiť mojím starším dielkom: Smrteľné tajomstvo 😉.
Nie je to síce snamione, ale Severus je tam ten náš obľúbený ufrflanec a Nira (OC postava) je celkom v pohode.

P.S.: ďakujem za vaše komentáre ❤️