Druhá polovica týždňa Hermione ubehla až priveľmi rýchlo. Donútila sa ešte niekoľkokrát prečítať podmienky Asociácie aristokratov, no okrem zvýšeného krvného tlaku jej to nič neprinieslo. Ponorená v myšlienkach kráčala ku svojej kancelárii, kde o necelú hodinu malo vypuknúť to ich veľké jednanie.

Netušila, akú váhu prikladať Malfoyovým slovám. Predsa len to bol bývalý smrťožrút. Posledné roky však veľmi dbal na vylepšenie svojej reputácie. Toľko zlata na charitatívne účely jeho rodina pravdepodobne neminula ani po prvej vojne, keď sa v rovnakej situácii ocitol Lucius Malfoy. Ten tentoraz pred Azkabanom neunikol, čo jeho synovi situáciu zrovna neuľahčilo.

Snape pravdaže, to bola celkom iná vec. Vo vojne proti Voldemortovi zohral kľúčovú úlohu, za čo bol napokon odmenený Merlinovým rádom prvej triedy. Veľmi medializovaný proces a kniha Rity Skeeterovej o jeho neľahkom osude a tajnej láske k Lily Potterovej ho vyniesla na vrchol popularity. Snape sa veľmi rýchlo prispôsobil novým skutočnostiam a svoju image nedostupného a večne zamračeného muža obrátil vo svoj prospech. Vďaka tomu dokonca v ankete týždenníka Čarodejka okupoval niekoľko mesiacov prvé miesto ako najpríťažlivejší mág súčasnosti. Gilderoy Lockhart by len slepo závidel. To bolo pred piatimi rokmi, potom sa po ňom zľahla zem.

Hermiona zaťala ruky do pästí. Nemohla poprieť, že jeho účasť v tej záležitosti by mohla verejnou mienkou zamávať. Sama sa ním nechala pekne oblbnúť a tou ich spoločnou nocou mu dala do rukávu eso ako na zlatom podnose. Zastavila pred dverami svojej kancelárie, ohliadla sa na aurora, ktorý ju od rána ticho sprevádzal na každom kroku.

„Môžete si dať pauzu, teraz vás nebudem potrebovať," povedala jeho smerom.

Pozrel na ňu zamračeným pohľadom, akoby si z neho práve robila srandu a on nebol zrovna typ so zmyslom pre humor. Zamietavo pokrútil hlavou.

Otrávene si povzdychla. O tej aurorskej šikane si s Harrym bude musieť vážne pohovoriť. Siahla na kľučku, vošla dnu. Jej zorné pole okamžite zaplnil stôl vedľa dverí do ministerskej pracovne. Sedela za ním mladá žena, ktorá sa už očividne vrátila z plánovanej dovolenky. Hermione neušlo, ako čarodejke pri pohľade na svalnatého aurora zaiskrilo v očiach. Následne však svoj pohľad stočila k jej tvári, zahanbene sklopila zrak. Čo asi vyviedla?

„Pani ministerka..." začala ospravedlňujúco, „viem, že to nie je podľa pravidiel, ale on naliehal a..."

Hermiony sa zmocnilo neblahé tušenie. „Mary, o čom to, pre Merlina, hovoríte?" oborila sa na ňu. Zmetené bľabotanie jej nie tak úplne schopnej sekretárky bolo to posledné, po čom túžila.

„Pán Snape," pípla zahanbene, „poplietol si čas schôdzky a nechcel čakať na chodbe. Pustila som ho do vašej pracovne."

„Čože?!" Hermiona sa na viac nezmohla. Poplietol si čas schôdzky? To určite.

„Pred chvíľou som mu niesla čaj, sedí tam, je to len pár minút..." pokračovala Mary v bľabotavom ospravedlňovaní.

Hermiona zavrela oči. Veľmi sa snažila upokojiť a mladšiu ženu na mieste neprekliať.

„Mám sa oňho postarať?" ozval sa za ňou tichý hlas jej telesného strážcu. Takže vie rozprávať, aké prekvapenie! Na okamih túto možnosť zvažovala. Predstava ako auror vyhadzuje Snapea z jej pracovne sa jej celkom pozdávala, no zrejme by sa to neobišlo bez následkov.

Pokrútila hlavou. „To zvládnem. Sama," dodala dôrazne, aby bolo jasné, že pri rozhovore so Snapeom asistenciu nepotrebuje. Obzvlášť, keď sa to bude týkať vecí, ktoré by mali zostať utajené. Nepochybovala, že práve kvôli tomu Snape dorazil v takom predstihu.

„Mám vám niečo priniesť, pani ministerka?" spýtala sa sekretárka tichým hlasom, neprestávala na ňu mrkať previnilým pohľadom.

„Teraz nie, Mary. Doneste mi kávu, až keď prídu ostatní," odvetila Hermiona, už jej smerom nepozrela. Bez ďalšieho slova prešla k dverám pracovne. Hlboký povzdych si vzhľadom k prítomnosti dvoch svedkov musela odpustiť. Zmierená so všetkým vošla dnu, hneď za sebou zavrela.

Sedel tam, v kresle oproti jej stolu, nohu cez nohu, lyžičkou zamyslene krúžil v šálke s čajom. Čierny habit obopínal jeho postavu, čierny cestovný plášť mal prehodený cez operadlo. Len čo sa ich oči stretli, šálku položil na stôl, postavil sa.

Hermiona sa chrbtom oprela o dvere, akoby jej mohli poskytnúť stratenú stabilitu. Vedela, že mu dnes bude čeliť, no so súkromným rozhovorom bez dostatočnej psychickej prípravy nepočítala.

„Vidím, že vás moja prítomnosť prekvapila." Jeho zamatový hlas prerušil to napäté ticho. Temným pohľadom sa zastavil na jej poblednutej tvári.

Hlbokým nádychom naplnila pľúca, prinútila telo odlepiť sa od dverí a na tvár nasadila nahnevaný výraz sebavedomej ministerky. „To, čo ma prekvapilo, je vaša drzosť," precedila cez zuby. Dala si veľmi záležať, aby sa jej hlas nezachvel. „Po tom všetkom si sem len tak nakráčate. Navyše v tejto miestnosti nemáte behom mojej neprítomnosti čo hľadať!"

Snape prižmúril oči, inak sa nepohol. „Pokiaľ plánujete náš rozhovor viesť týmto smerom, navrhujem dvere zabezpečiť proti odpočúvaniu. Určite si rovnako ako ja neželáte, aby sa isté informácie dostali k nepovolaným ušiam."

„Takže vy si to neželáte?" vyprskla neveriacky, vytiahla však prútik a dvere zabezpečila.

„Mysleli ste si snáď niečo iné?" reagoval tichým hlasom, obočie zamračene stiahnuté.

Hermiona ho prebodla pohľadom, prútik schovala. Po drobnom zaváhaní vykročila ku svojmu stolu. Potrebovala sa o niečo oprieť a dvere pracovne neboli dostatočne dôstojnou alternatívou. Keď okolo neho so zatajeným dychom prechádzala, zachvela sa, akoby ju mal každou chvíľou uväzniť vo svojom náručí. Aká hlúpa predstava! Tú malú čiastočku mysle, ktorá po tom túžila, veľmi rýchlo a rázne umlčala. Snape sa nepohol.

„Tak," začala, len čo sa posadila za stôl. Ignorovala jeho poslednú otázku. „Počúvam." Prebodla bývalého profesora nevraživým pohľadom.

Sval na jeho sánke podskočil, ako stisol čeľuste, tiež sa usadil. Neprestával ju zamračene sledovať a Hermiona si na okamih s potešením uvedomila, ako sa ich role za tie roky obrátili. V pozícii profesora na nich neraz zazeral pohľadom, aký naňho teraz upierala ona. Tieto jej myšlienky však v okamihu roztrieštili jeho tiché slová.

„Som rád, že si svoju prevahu tak užívate, pani ministerka."

Zarazila sa. „Čítate mi myšlienky?" vypadlo z nej s obavou, za čo si okamžite v duchu vynadala.

Nadvihol kútik úst v skoro nepatrnom úškrne. „Nepotrebujem použiť legilimenciu, aby som videl, čo je očividné. I keď..."

„Veľmi naivné," doplnila Hermiona potichu. „To ste chceli povedať, nie?" reagovala na jeho prekvapením nadvihnuté obočie. „Preto ste predsa prišli, aby ste ma zastrašili, aby ste mi pripomenuli chybu z minulého týždňa, keď som vám tak hlúpo naletela." Tvrdohlavo mu oplácala pohľad, ignorovala kamennú masku, ktorá sa usadila na jeho tvári. „Tak do toho, Snape," nabádala ho. Už tento rozhovor chcela mať za sebou.

„Máte o mne skutočne vysokú mienku," precedil cez zuby, z jeho hlasu zavial chlad. „Myslíte, že ma teší situácia v akej sme sa ocitli?"

Otázka ju síce prekvapila, no mračiť sa neprestala. „A nie snáď? Však to bol od začiatku váš plán."

Zamračený pohľad jej oplatil, hlboká vráska vykreslila čiaru medzi jeho obočím. „Môj plán? I keď tomu neuveríte, to čo sa medzi nami stalo som skutočne neplánoval."

Zarazila sa. „Nie?" Neveriacky pokrútila hlavou. „Ale tú návštevu v Malfoyovom sprievode ste v pláne mali."

Položil ruky na operadlá kresla, prstami nepatrne zovrel kožené čalúnenie. Keď prehovoril, jeho hlas bol až neprirodzene pokojný. „Asociácia aristokratov ma požiadala, aby som vystupoval v ich mene. Voči starobylým rodinám mám určité záväzky, ktoré by som svojou účasťou v tejto záležitosti mohol naplniť. Netvrdím, že mi osud domácich škriatkov nie je ľahostajný, preto šlo o celkom výhodný obchod. A skutočne som nepočítal, že v predvečer vás opäť stretnem na rýchlom rande."

Hermiona sa pristihla, ako mimovoľne zatína ruky do pästí. Osud domácich škriatkov bol preňho len výhodným obchodom. Aké typické. „Nepočítal," zopakovala cez stisnuté zuby, „ale situáciu zjavne zneužil."

„Tak sa cítite? Zneužitá?" zamračil sa. „Pokiaľ si dobre spomínam, do ničoho som vás nenútil."

„To vy ste ma pobozkali!" Vyslovené takto nahlas to znelo neuveriteľne, napriek tomu sa pri spomienke na ten bozk zachvela.

„Vyprovokovali ste ma!" Snapeova reakcia ju okamžite vrátila do reality.

„Prosím?!" Ani nevedela ako sa tak rýchlo postavila. Naklonená cez stôl, ruky zapreté o dosku, klepala sa zlosťou. Snape sa z kresla nepohol, zamračený pohľad neprestával upierať na jej tvár. V miestnosti zavládlo ťaživé ticho.

„I keď by som chcel, slečna Grangerová," ozval sa po chvíli tichým, o niečo pokojnejším hlasom, „moju účasť na týchto jednaniach už nešlo zvrátiť."

Hermiona prižmúrila oči. „I keď by ste chcel," zopakovala snažiac sa svoj hlas dostať pod kontrolu. „A chceli ste?"

Či už Snape plánoval alebo nie nejakú odpoveď, do miestnosti odrazu preniklo klopanie. Kúzlo nevyrušiteľnosti zmizlo a Maryina krátkovlasá hlava nazrela medzi dvere. „Ospravedlňujem sa, pani ministerka, ale už dorazili."

pozn.:
Tak mala dnes Hermiona možnost porozprávať sa so Sevom zoči-voči, i keď z toho nemala veľkú radosť. Otázka, bolo to k niečomu?
Dúfam, že sa vám nová kapitola páčila 😉. Budem rada, ak mi o tom dáte vedieť v komentároch, prípadná hviezdička ma tiež potěší ❤️.