Keď Hermiona v skorých večerných hodinách toho dňa opúšťala svoju ministerskú kanceláriu, displej na mobile ukazoval päť neprijatých hovorov. Tri z nich boli od trojky, na ktorú zrejme veľmi zapôsobila, jeden od päťky a jeden od muža, s ktorým sa párkrát stretla pred dvomi mesiacmi. Ešte stále ho neomrzelo snažiť sa jej dovolať, i keď prestávky medzi jeho pokusmi sa pomaly predlžovali. Povzdychla si. Za normálnych okolností by sa aspoň jednému z tých čísiel ozvala a strávila nejaký čas v mužskej spoločnosti. Teraz na to však skutočne náladu nemala, nie len preto, že jej v pätách kráčali dvaja mlčanliví aurori. Po tom fiasku so Snapeom nechcela dlhšiu dobu o mužoch a nejakom rande ani počuť.

V nasledujúcich týždňoch ju okrem bežných ministerských povinností čakal aj nový problém. Asociácia aristokratov započala ofenzívu proti jej zákonu. V podstate šlo len o pár dopisov s oficiálnym vyjadrením nesúhlasu, preto tomu spočiatku nevenovala veľkú pozornosť. To sa však zmenilo vo chvíli, keď sa toho sporu chytili médiá. Zrejme vycítili príležitosť pre ďalší škandál.

„Vlastníctvo domáceho škriatka je v mnohých čarodejníckych rodinách považované za tradíciu spätú so samotnými základmi čarodejníckeho sveta, čo pravdaže slečna Grangerová nemôže pochopiť. Navyše na názor domácich škriatkov sa zjavne nikto z ministerskej kancelárie nepýtal. Mnohí z nich sú vydesení. Kvôli tomu novému zákonu môžu prísť o strechu nad hlavou," vyhlásil Draco Malfoy v najnovšom vydaní Denného Proroka.

Hermiona sa na článok mračila. Názor domácich škriatkov skutočne nikto nezisťoval. Vedela, že je to pomyselná trhlina. Vďaka skúsenostiam z Rokfortu, keď jej snahy o oslobodenie týchto stvorení prostredníctvom SOPĽOŠa stroskotali, bola žiaľ presvedčená, že by s novým zákonom domáci škriatkovia nesúhlasili. Tie dlhé roky otroctva im skreslili pohľad, nedovoľovali dovidieť ďalej. Pritom by to mnohým z nich pomohlo. Jej zákon im neprikazoval opustiť ich rodinu, len do celého toho nespravodlivého systému vnášal pravidlá.

Kvôli všetkým tým starostiam jej predsavzatie ohľadom rýchleho rande dlho nevydržalo. Tentoraz sa však rozhodla navštíviť stretnutie v inej časti Londýna, keby Snape dostal v ten večer rovnaký nápad. Šanca to bola skutočne mizivá, no po tom trapase ho naozaj stretnúť nechcela.

Vytratiť sa z bytu aj napriek aurorskej hliadke nebol až taký problém. Len čo ju organizátori usadili ku stolíku, pohľadom zapátrala po miestnosti. Nič nenasvedčovalo prítomnosti bývalého profesora. Zato zopár mužov dnešného večera sa jej celkom pozdávalo. Napokon sa aj trochu uvoľnila a úsmev, ktorým častovala svojich spoločníkov, nebol vždy len naučenou grimasou. Večer sa dostal do svojej druhej polovice a ona v prstoch zovrela kartičku s číslom sedem. Trpko sa pousmiala. Snáď to tentoraz nebude taká katastrofa. Vzhliadla, keď si sedmička sadala ku stolu. Vyskočila. „Čo tu robíte?!"

„Grangerová, posaďte sa!" zavrčal tichým hlasom, akým často desil študentov na svojich hodinách elixírov.

Okamžité zahanbenie jej vohnalo červeň do tváre, akoby práve porušila školský poriadok. Posadila sa. Než by však začala uvažovať, prečo ho vôbec poslúchla, tichým hlasom pokračoval.

„Akokoľvek zvláštne to vyzerá, som presvedčený, že sa jedná o veľmi nepredvídateľnú náhodu," precedil medzi zuby. Zjavne nemal veľkú radosť, že ju vidí. „Iba ak by ste ma dali zámerne sledovať."

Po tom vyhlásení sa konečne trochu spamätala. „No dovoľte!" vyhŕkla prudko.

„Verte, že by ste neboli prvá," zamračene jej pozrel do očí.

Zamračený pohľad mu oplatila, červeň začala ustupovať. „Nie som žiadna vaša prihlúpla fanúšička!" vyhlásila pevným hlasom, no potom jej na myseľ prišiel záver ich nedávneho spoločného večera. „Bez ohľadu na naše posledné stretnutie," dodala oveľa tichšie a mrzutejšie.

Snape sa párkrát zhlboka nadýchol, pohľad z nej nespúšťal. I keď sa Hermiona veľmi snažila neuhnúť, napokon to nevydržala. Sklopila zrak ku svojim prstom, ktoré sa neprestávali pohrávať s kartičkou čísla sedem. Odložila ju na kôpku na kraji stola.

„Takže ste ma pri poslednom stretnutí neuviedli ako možný objekt záujmu?" prerušil chvíľkové ticho. Spôsob, akým to povedal, nenechával pochybnosti, že vie pravdu.

Hermiona vzhliadla. Už sa tak veľmi nemračil, dokonca sa zdalo, že sa na nej zabáva. To ju naštvalo. „Zaujímalo by ma, ako ste zistili, že som vaše číslo zakrúžkovala, keďže vy ste neoznačili to moje."

Jeho pery sa vykrivili v skoro nepatrnom úškrne. „Predpokladám, že ministerke mágie nemusím vysvetľovať, ako by niečo také mohlo byť možné."

Ten bastard! „Pokiaľ sa nejedná o sebaobranu, je čarovanie medzi muklami protizákonné!"

Jeho úškrn sa rozšíril. „Chcete ma zatknúť?"

Prižmúrila oči, vzdorovito skrížila ruky cez prsia. „Vysmievate sa mi," zavrčala potichu, nebola to otázka.

Úškrn na tvári mu trochu vymizol, oprel sa do operadla stoličky, premeral si ju pohľadom. „Nebola to odo mňa čistá hra, to uznávam. Bolo však ťažké odolať. Zaujímalo ma, ako ste naše stretnutie vyhodnotili vy."

„Ako?" zopakovala Hermiona. „Keby ste označili moje číslo, mohli ste sa to dozvedieť. A dokonca podľa pravidiel."

„Iste," súhlasil, „až na to, že ja nikdy čísla neoznačujem."

Po tej informácii naňho ostala chvíľu nechápavo hľadieť. „Nikdy?" neveriacky pokrútila hlavou. „Prečo na tie rande teda chodíte?"

„Povedzme, že dávam prednosť pokračovať v rozhovore ešte tú istú noc."

Odrazu jej svitlo. „Takže si tam niekoho vyhliadnete, pozvete ju na pohárik a ráno sa bez slova vytratíte z jej postele?"

„Dalo by sa povedať," potvrdil jej domnienku, čím v nej opäť vyvolal pocit zahanbenia. Pekne mu na to skočila.

„Tak prečo ste naposledy nevyužili príležitosť?" spýtala sa nahnevane.

Zdalo sa, že jeho prsty bubnujúce po stole na chvíľu zaujali jeho pozornosť. „I keď z vás vyrástla krásna žena, Grangerová," vzhliadol, pozrel jej do očí, „s ohľadom na vašu indispozíciu toho večera, nepovažoval som to za vhodné. A to ani nehovorím o vašom momentálnom postavení v našom svete."

Hermiona stisla zuby. „Ak je to tak, prečo ste ma na ten pohárik vôbec pozývali? Určite ste mali vyhliadnuté aj vhodnejšie objekty, ktoré by naplnili vaše... mužské potreby."

„To nepochybne," odvetil pokojne, „no zrejme ma prepadol sentiment."

„Prosím?"

„Známosti na jednu noc majú svoje nesporné výhody, no keď niekto žije v tak dôkladnej izolácii ako ja, čas od času predsa len zatúži pozhovárať sa s niekým, kto za ten rozhovor naozaj stojí, s kým máte niečo spoločné."

Ostala naňho prekvapene zízať. Než by sa však odhodlala k nejakej odpovedi, moderátorov hlas zosilnený reproduktorom naplnil miestnosť. „Dámy a páni, čas vypršal. Poprosím pánov, aby sa presunuli k ďalšiemu stolíku."

Snape jej po tom vyhlásení chvíľu hľadel do očí, potom sa však bez slova zdvihol, následne si prisadol ku stolíku o pár metrov ďalej.

Ešte hodnú chvíľu ho neprestávala zamračene sledovať. Prečo jej také veci vôbec hovoril? Znamená to teda, že rozhovor s ňou považoval za niečo viac, než rozhovor s ktoroukoľvek inou ženou z tejto spoločnosti? Iste, bola ministerka mágie, no keďže sa tak úspešne stránil čarodejníckej verejnosti, nebola preňho zrovna najvhodnejším objektom. Rozhodne sa zdalo, že so ženou pri vedľajšom stole konverzoval oveľa oduševnenejšie. Dokonca sa zvodne usmieval. Snape a zvodne usmieval! Už len tá predstava bola absurdná. Ťažko sa však mohol neusmievať, keď blondína sediaca naproti naňho vehementne vystrkovala svoje bujné poprsie.

Zrejme by k nim ešte nejakú dobu vysielala zamračené pohľady, keby si muž pred ňou netrpezlivo neodkašľal.

Po záverečnom rozhovore postávala pred reštauráciou, miestom dnešnej schôdzky. Snape sa hneď po konci niekam vytratil s tou prsatou blondínou. Ani nevedela, prečo ju táto skutočnosť tak dráždila. Už behom ich prvého rozhovoru sa jasne vyjadril, čo na týchto stretnutiach hľadá. Vytiahla z kabelky cigaretu, usmiala sa na muža, s ktorým stála pred vchodom. Ona tu predsa tiež nehľadala životnú lásku a práve kvôli odreagovaniu sem dnes prišla. Nemienila si preto bývalým profesorom kaziť večer. Navyše, jej spoločník bol sympatický, slušne vychovaný, nemlel úplne nezmysly a zdalo sa, že má aj celkom uchádzajúcu postavu.

„Máte zapaľovač?" spýtala sa, no on jej odrazu nastavil chrbát a bez slova vykročil smerom preč. Hermiona len nechápavo otvorila ústa.

„Viete, že aj pre čarodejníkov môže byť fajčenie nebezpečné?" zaznel kúsok od nej známy hlas. Zvrtla sa vo chvíli, keď Snape vykročil z tieňa. Všimla si, ako prútik mizne vo vrecku jeho tmavého kabáta.

„Očarovali ste ho?!" oborila sa naňho ignorujúc jeho poznámku o fajčení.

„Nie je to pre vás dobrá partia, verte mi," reagoval pokojne.

„To je snáď moja vec!" vyhŕkla nahnevane. Čo si to dovoľuje?! „S tou silikónovou blondínou ste skončili trochu priskoro," neodpustila si. Nezdalo sa však, že by ho jej poznámka rozhodila.

„Žiarlite?" spýtal sa potichu. Pristúpil ešte o kúsok bližšie, vzdialenosť medzi nimi tým zmenšil na sotva jedno predlaktie. Hermiona musela zodvihnúť hlavu, aby mu mohla nahnevane hľadieť do očí. Tie jeho ju spaľovali temným pohľadom. Zachvela sa.

„Na vás? To si radšej dobrovoľne vleziem do klietky plnej tryskochvost-" nestihla dopovedať. Snape sa k nej bez varovania naklonil a prúd ďalších nenávistných slov zastavil nečakaným bozkom.

Stuhla. Cigareta jej vypadla z ruky a srdce vynechalo úder. Dotyk jeho pier bol pevný, bozk však prekvapivo jemný. Jazykom nežne zavadil o jej pery, jedna jeho dlaň sa zviezla po jej chrbte. Ani nevedela, ako sa tam dostala. Druhou vkĺzol do vlasov. Chytila ho za ramená zahalené v tej hrubej látke, inak hrozilo, že sa jej podlomia kolená. Splašený tlkot srdca cítila v hrudi, trepotanie motýlích krídel zaplavovalo jej vnútro. Kúsok sa odtiahol, spýtavo jej pozrel do očí. Pohľad mu oplatila. Netušila, ako sa do tejto situácie vlastne dostala, no bola si viac než istá, že rozhodne nechce, aby skončila. V oboch dlaniach zovrela látku jeho kabátu, nekompromisne si ho pritiahla k ďalšiemu bozku. Prijal tú výzvu, spútal jej pery tentoraz oveľa vášnivejšie a než by sa stačila nadýchnuť, oboch ich s nepatrným puknutím premiestnil.

pozn.:

Náhoda? V literárnych dielach nič také neexistuje, chi :D. Vzali to trochu hopom, ale hormónom holt neporučíš. Ako sa to asi bude ďalej vyvíjať? To zrejme neuhádnete ;), no zaujímajú ma vaše názory, tak prosím, sem s nimi :).