Prebudilo ju svetlo prenikajúce do izby cez napoly zatiahnuté závesy. So zvláštnym pocitom déjávu zažmurkala proti jasným slnečným lúčom skorého rána. Ten pocit však rozbíjalo niekoľko nespochybniteľných rozdielov. Perina ukrývajúca jej nahé telo mala smaragdové obliečky, miestnosť nepôsobila neosobným dojmom hotelovej izby, i ruka položená krížom cez jej brucho naznačovala, že sa tentoraz nezobudila sama. Otočila hlavu smerom, odkiaľ ruka viedla.

Severus ležal na bruchu tvárou k nej. Zdalo sa, že ešte spí. Krátke vlasy mal trochu rozcuchané a jeho výrazu chýbala tá typická strohosť, ani vráska medzi obočím nebola tak zrejmá. V tichosti očami blúdila po jeho tvári, po hustom tmavom obočí, orliom nose a úzkych perách, ktoré jej včera privodili toľko intenzívnych pocitov. Pri tej spomienke sa zachvela. Pohľadom skĺzla k jeho krku, ku dvom naružovelým značkám po ostrých zuboch. Ako málo ho vtedy delilo od smrti. Spomienku na tmavovlasého muža v kaluži krvi opäť zahnala do hlbín svojej mysle. Putovala ďalej na bledý hrudník až k pásu ukrytému pod perinou. Neuniklo jej niekoľko vyblednutých jaziev, nepochybne pozostatok služby pre Voldemorta. Zamračila sa. Severus pre nich vtedy toľko obetoval a všetci, vrátane nej, ho tak veľmi nenávideli.

Zrak opäť vrátila k jeho tvári. Na prvý pohľad sa nejednalo o pekného muža, ale niečo v jeho vnútri umocnené neuveriteľnou charizmou toto úplne zastieralo. Nehovoriac o tom, ako nadaným milencom sa zdal byť.

Túto myšlienku ani poriadne nedokončila, keď sa jeho oči náhle otvorili, zorničky uprel na jej tvár. „Dívaš sa už dlho?" spýtal sa tichým hlasom.

Pristihnutá pri čine ucítila, ako jej stúpa červeň do tváre. „Vadí ti to?"

Ruku z jej brucha stiahol, nadvihol sa a následne posadil. Dlaňou si pretrel tvár, až potom na ňu znovu pozrel. „Záleží na tom, čo vidíš."

Hermiona sa nemohla ubrániť úsmevu. „Nepovedala by som, že zrovna ty stojíš o komplimenty." Tiež sa posadila pridržujúc okraj prikrývky, aby zakryl jej nahotu.

Ak si to Severus všimol, nedal nič najavo. „Kompliment vždy poteší," nepatrne sa uškrnul.

Úškrn mu oplatila. „V tom prípade sa naozaj nemáš za čo hanbiť. Je tu kúpeľňa?"

„Dvere vedľa spálne." Pokynul hlavou tým smerom.

Prikývla, nohy spustila z postele. S jednou z prikrývok omotanou okolo tela sa pustila do zbierania kúskov svojho oblečenia, naplno si vedomá Severusovho intenzívneho pohľadu. Keď za sebou zavierala dvere priestrannej kúpeľne, takmer úľavou vydýchla. Udalosti minulej noci ani v najmenšom neľutovala, v dennom svetle však možné následky mali oveľa jasnejšie obrysy.

Pozrela do zrkadla nad umývadlom z tmavého mramoru, otrávene vydýchla. Vrabčie hniezdo bolo nič proti tomu, čo mala na hlave. Pramene bujných kučeravých vlasov trčali do všetkých strán. Snažiť sa ich skrotiť bez vody a šampónu bolo nemysliteľné, i keď veľká mramorová vaňa, či široký sprchový kút vyzerali lákavo. Opláchla si tvár, odhodila prikrývku, začala sa súkať do oblečenia. Sobotné ráno ju síce zbavilo pracovných povinností, i tak sa musela domov dostať čo najskôr. Ak nie kvôli aurorskej hliadke, tak aspoň kvôli sebe a svojim rozhádzaným myšlienkam. Cez ramená prehodila kardigán, z jedného vrecka vytiahla gumičku, aby ten neforemný účes dostala aspoň trochu pod kontrolu. Keď opúšťala kúpeľňu, do nosu ju udrela lahodná vôňa opečeného chleba, masla a vajíčok. Jej žalúdok na to okamžite nahlas zareagoval.

Severus stál pred varnou doskou, na panvici práve pripravoval hrianky. Tmavomodrý pánsky župan zakrýval väčšiu časť jeho tela a Hermiona mala čo robiť, aby sa ubránila sklamanému povzdychu. Ona mu ten pohľad tiež odoprela, prečo by k nej mal byť zhovievavejší? Na okamih vzhliadol, pozrel jej smerom. Bolo to sklamanie, čo mu postrehla v očiach?

„Naješ sa, než pôjdeš," vyhlásil nekompromisne dokončujúc servírovanie na dva porcelánové taniere.

Bez protestov sa usadila k neveľkému stolíku, ktorý nadväzoval na kuchynskú linku. Vedela, že ich čaká vážny rozhovor, no raňajky prebehli bez jediného slova. Severus mlčky prežúval, nevenoval jej jediný pohľad. Urazila ho snáď jej potreba dostať sa čo najskôr z jeho postele? Ticho medzi nimi sa jej nepáčilo, ale z nejakého nejasného dôvodu ten rozhovor nechcela začať prvá.

„Potrebuješ doprovod?" spýtal sa, keď odpratal taniere.

„Ehm... nie, ďakujem," odvetila. Malú kabelku si prehodila cez rameno, začala kontrolovať jej obsah.

„Neodhaliteľné zväčšovacie zaklínadlo, predpokladám," poznamenal nezúčastnene.

„Čo?" zdvihla k nemu pohľad. „Ako to vieš?" spýtala sa podozrievavo.

Pokrčil ramená. „Keby sa jednalo o obyčajnú kabelku, len ťažko by si sa v nej mohla po lakeť prehrabovať."

„Aha," zarazila sa, opäť jej trochu červene zafarbilo líca. Bola tak ponorená v myšlienkach, že si to ani neuvedomila. Pohľadom strelila k východu, než mu váhavo opäť pozrela do tváre. „Asi... pôjdem," nadhodila očakávajúc jeho reakciu.

„Iste." Otvoril jej dvere.

To vážne? Pomyslela si prekračujúc prah jeho bytu. Skutočne sa po tom všetkom s ňou chcel takto rozlúčiť? No ona tej situácii tiež zrovna nepomohla. Krucinál!

„Severus, toto je smiešne!" vyhlásila, prudko sa k nemu otočila.

Nadvihol spýtavo obočie, ako to dokázal len on. „Nie som si vedomý toho, že by som povedal nejaký vtip."

„Moc dobre vieš, o čom hovorím," nespokojne si založila ruky pod prsia.

Chvíľu spolu mlčky súperili pohľadom. Prehrávala, on si však odrazu rezignovane povzdychol.

„Viem o čom hovoríš, Hermiona. Nie je to nič, na čo by som ťa včera večer neupozornil." Skôr než nahnevane pôsobil unavene. „Ty si ministerka a ja mám stále dohodu s asociáciou. Nehovoriac o tom, že denné svetlo často odhalí naše zlé rozhodnutia," dodal zachmúrene, tentokrát sa vyhol jej pohľadu.

„Severus," mimovoľne sa natiahla k jeho ruke, keď si uvedomila, čo jej tým chcel naznačiť. „Ja to neľutujem... ja len... ja..." Naraz nevedela, ako pokračovať. Nechcela to ukončiť, ale súčasne vedela, že by v tom nemala pokračovať.

Z frustrovaného zamyslenia ju vytrhlo prekvapivo nežné pohladenie palca jeho ruky, ktorú stále nevedomky držala. Pozrela na ich prepletené prsty, zdvihla pohľad k jeho očiam. Už sa nemračil, i keď sa neprestával tváriť vážne. „Ty z nás dvoch si tá, kto môže viac stratiť. Sama sa musíš rozhodnúť." S posledným jemným zakrúžením jej ruku pustil, zacúval do miestnosti.

„A čo ak ťa budem chcieť kontaktovať?" Naliehavo mu pozrela do tváre medzi zatvárajúcimi sa dverami.

Nepatrne sa pousmial. „Použi mobil," odvetil, dvere sa zaklapli.

„Použi mobil?" zamrmlala potichu opúšťajúc to novostavbové bludisko. Dala si veľmi záležať, aby si správne zapamätala jak číslo bytu a číslo popisné, tak názov ulice. Netušila ako sa má rozhodnúť, ale... čo keby náhodou. Zabočila do jednej postrannej uličky. Po uistení, že ju nikto nevidí, odmiestnila sa domov.

Dlhý kúpeľ bol presne tým, čo potrebovala. Vďaka ohrievaciemu kúzlu by sa vo vode s levanduľovým olejom isto-iste rozpustila, keby ju jej starý kocúr neprinútil vyliezť a konečne mu venovať trochu svojej pozornosti. Zabalená v župane, s hrnčekom teplého kakaa si sadla na pohovku, stiahla si ho do lona. Začala ho škrabkať za ušami, kde vedela, že to má rád. Jej snaha bola napokon predsa len odmenená hrdelným pradením, keď ju konečne vzal na milosť. Usmiala sa. Prstami prehrabávala jeho ryšavú srsť a v myšlienkach sa opäť vrátila k dnešnej noci, k mužovi, ktorý v nej vyvolával taký zmätok.

„Ako to len myslel?" spýtala sa kocúra spomenúc si na Severusove posledné slová. Odložila kakao, natiahla sa po prútiku položenom na stolíku vedľa pohovky, privolala si malú kabelku. Bez toho aby prerušila rozmazlovanie svojho štvornohého miláčika, vylovila z nej mobil. Zapla ho, vyťukala správnu kombináciu kláves a obrazovka sa rozsvietila.

„Skutočne užitočná rada," zamrmlala nespokojne. Ako má asi použiť mobil, keď... Odrazu jej niečo napadlo. Dostala sa do zoznamu kontaktov, v rýchlosti preklikala tých pár uložených čísiel z rýchleho rande, až našla, čo hľadala.

„Tajný milenec?!" vyhŕkla pobúrene hľadiac na kontakt, ktorý si ona rozhodne neuložila. Krivolab* nespokojne zašvihal chvostom, lebo na okamih prestala hladiť jeho srsť. Hneď sa zas vrátila k tejto činnosti, oči však stále upierala na displej. „Ten darebák!" vyhlásila potichu, ale moc dobre si uvedomovala úsmev, ktorý sa jej pri tom objavil na perách.

----------
* Křivonožka

Zdravím vás při novej kapitole ☺️.
Hermiona bojuje sama so sebou, či v tomto podivnom vzťahu/nevzťahu pokračovať. Je to predsa len riskantná záležitosť 😏. Ako by ste sa na jej mieste rozhodli vy? A čo si myslíte o názve kontaktu, ktorý pre svoje číslo Severus zvolil🦇😅?
Dychtivo čakám na vaše názory a vopred ďakujem za hviezdičky ❤️.