Stáli mlčky naproti sebe. Spútaná intenzitou jeho pohľadu nedokázala odvrátiť zrak, ani keby o to stála. O čosi viac zaklonila hlavu, vyšla tak v ústrety jeho tvári skláňajúcej sa k nej. Zavrela oči vo chvíli, keď sa ich pery stretli, akoby v jej vnútri vybuchla časovaná bomba. Pritisla sa k nemu celým telom a s potešením zaznamenala nárast jeho vzrušenia. Natlačil ju na kamennú stenu, prsty jej zaboril do vlasov, bozkával ju tak naliehavo, akoby to bola posledná vec v jeho živote...

„Naivka jedna bláznivá!" zamrmlala potichu, konečne odtrhal nesústredený pohľad od knižnice naproti pracovnému stolu, za ktorým sedela. Položila šálku s kávou, dlaňami si pretrela oči.

Od výročného plesu ubehlo niekoľko dní a ona sa podobných výjavov nemohla zbaviť. Myseľ jej neustále predkladala rôzne scenáre tej znepokojivo dôvernej chvíle a než ju stihla zaraziť, srdce jej divoko narážalo do rebier, červeň stúpala do tváre. Povzdychla si. Pocity, ktoré v nej bývalý profesor prebúdzal, ju skutočne desili, i tak vždy pocítila sklamanie pri spomienke na reálny priebeh.

Doposiaľ o svojich osobných dôvodoch boja za škriatkovský zákon nikomu nepovedala. Naozaj netušila, prečo sa zdôverila práve jemu. Hľadel na ňu skúmavým pohľadom, z ktorého sa však nedalo nič prečítať. Následne o krok ustúpil, zaželal jej dobrú noc a než sa stihla spamätať, bol preč. Takmer čakala, že na druhý deň narazí na titulok: SENTIMENTÁLNA MINISTERKA GRANGEROVÁ. Nič také sa ale nestalo ani v nasledujúcich dňoch. Snape si zrejme jej priznanie nechal pre seba, aspoň zatiaľ. Nie že by však média nemali dosť námetov. Hodnotenie odevu hostí bolo tým najneškodnejším. Jej interakcia s členmi Asociácie behom plesu mala pochopiteľne veľkú pozornosť. Článok doplňovali fotografie tancu s Malfoyom i Snapeom. Zatiaľ čo sa prvý zmienený usmieval do fotoaparátu a smýkal s ňou po parkete v prudkých tanečných kreáciách, Snape venoval pozornosť len jej. Keď tú fotku videla, neubránila sa úsmevu a spomienke na príjemný tanečný zážitok. Prebudilo to v nej však aj určité obavy, aby reportéri nezačali rozvíjať nejaké podivné romantické teórie. Na to jej stačila jej vlastná predstavivosť. Zdalo sa však, že ich súkromný rozhovor na nádvorí unikol pozornosti a zrejme nikto nebol tak šialený, aby ju spájal so Severusom Snapeom.

Otázka škriatkovského zákona a chystaných reforiem Merlinžiaľ svoje prvenstvo nestratili. Podľa očakávaní bola najviac prepieraná spolupráca so sv. Mungom. Obavy pramenili z Malfoyovho verejného komentáru o nezodpovednosti a hazardu so zdravím čarodejníkov. Zrejme by sa to stalo veľkou spoločenskou témou nebyť Horacea Slughorna. Súčasný rokfortský profesor elixírov verejnosť ubezpečoval o kvalite a jeho osobnom dohľade nad každou kvapkou. Hermiona mu za to bola vďačná, i keď nepochybovala, že jej vďačnosť profesor nezabudne využiť v príhodný okamih. To bola daň, s ktorou počítala. S čím však nepočítala, bol článok v dnešných novinách.

Zamračený pohľad presunula z kôpky korešpondencie na kraji stola k rannému výtlačku Denného Proroka. Rita sa zjavne rozhodla upustiť od najviac komentovaných reforiem, svoju pozornosť zamerala na tie menej prepierané. Aspoň na jednu konkrétnu.

BOJ O RONALDA WEASLEYHO?

Odhalená nevera partnera je určite ťažkou životnou skúškou. Nie každý je schopný prijať porážku s hlavou hrdo vztýčenou a podľa všetkého to nedokázala ani Hermiona Grangerová, píše reportérka Rita Skeeterová.

Vzťah Ronalda Weasleyho a Hermiony Grangerovej sa začal už behom štúdií na Rokforte.

„Bola ním úplne posadnutá," prezradila jej bývalá spolužiačka Pansy Parkinsonová. „Keď začal v šiestom ročníku chodiť s Lavender Brownovou (šlečna Brownová položila svoj život v bitke o Rokfort, pozn. redakcie) niekto ho otrávil. Nedivila by som sa, keby v tom Grangerová mala prsty."

„Slečna Grangerová bola vždy veľmi ambicióznou študentkou," zmienil sa na adresu súčasnej ministerky jej bývalý profesor Severus Snape.

Ambície sa Hermiony Grangerovej zjavne držia dodnes. Nie len, že sa jej podarilo prebojovať do čela kúzelníckej Británie, no kvôli presadeniu škriatkovského zákona neváhala rozvrátiť storočia dobre fungujúci školský systém na Rokforte. Sú však všetky tie reformy skutočne podnietené dobrými úmyslami?

V ich zozname nepozornému oku iste unikne jeden zdanlivo nepodstatný bod: Predaj tovaru (habity, klobúky, šálky, sviečky, hodinky...) so znakom Rokfortu.

Tieto na prvý pohľad nevinné predmety smerované hlavne ku študentom budú podľa nášho zistenia od nového školského roka dostupné vo Vydarených výmysloch Weasleyovcov. Jedným z dvojice majiteľov tohoto populárneho obchodu je práve Ronald Weasley. Náhoda?

„Potenciálny predaj rokfortského tovaru bol samozrejme ponúknutý aj iným predajcom a páni Weasleyovci oň prejavili záujem," reagoval na náš dotaz ministerský hovorca pán Finnigan.

„Ministerstvo ma s podobným návrhom nekontaktovalo," vyjadrila sa madam Malkinová, majiteľka obchodu s čarodejníckou konfekciou v Šikmej uličke.

Obchod madam Malkinovej je iste ideálnym miestom na predaj podobného sortimentu. Prečo Ministerstvo neoslovilo práve ju nám doposiaľ nikto uspokojivo nevysvetlil, a preto je na mieste otázka, či sa za touto exkluzívnou ponukou neskrýva pokus navrátiť mladšieho pána Weasleyho do náručia ministerky Grangerovej.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští, akoby povedali raráškovia* z Gringottbanky. Zrejme niektorých prekvapí, že by sa toto príslovie dalo použiť aj na našu mladú ministerku. Pod nevinným, na verejnosti starostlivo stráženým zovňajškom sa ukrýva ctižiadostivá žena, o ktorej bezohľadnosti sa už na vlastnej koži presvedčilo nemálo kúzelníkov.

„Zákerne na mňa zoslala kliatbu!" zdôverila sa so svojím nepríjemným zážitkom slečna Edgecombová. Tento zásah ju poznamenal na celý život.

Vyjadrenie pána Weasleyho sa nám doposiaľ nepodarilo získať, no ostražitosť je určite na mieste. O vývoji udalostí vás budeme naďalej informovať.

Hermiona potichu zasyčala a stránku s veľkou Ronovou fotografiou skrčila v dlani. Od ich rozchodu už ubehlo niekoľko mesiacov, i tak si Rita zjavne nedala pokoj. Napriek okolnostiam, za akých sa rozišli, mu to Hermiona v skutočnosti nezazlievala. Posledné dva roky ich vzťahu boli skôr trápením a koniec nešiel odvrátiť. Iste, musela priznať, že to doposiaľ vnímala ako veľké osobné zlyhanie. Od školských čias urazila veľký kus cesty, no s neúspechom sa stále dosť ťažko vyrovnávala.

Od ďalších podobných myšlienok ju vyrušilo klopanie.

„Pani ministerka?" Mary nazrela medzi dvere, pričom na okamih pohľadom zablúdila k titulnej strane Denného Proroka.

Hermiona ešte stále ten kúsok novinového odpadu krčila v dlani. Len čo si to uvedomila, zovretie povolila „Áno, Mary?" opýtala sa čo možno najviac pokojne.

„Je tu Tom... ehm... pán Kent. Môžem ho pustiť ďalej?" pokračovala sekretárka s nepatrným rumencom v tvári.

Tak Tom. Že by už niečo prebehlo? Neubránila sa Hermiona tej myšlienke, hneď však pokývala hlavou na znak súhlasu a zatiaľ čo Mary ustupovala, aby nechala Thomasa prejsť, nenápadne uhladila pokrčené noviny.

„Dnes bude mať blbú náladu." Neušiel jej sekretárkin tichý šepot. To dievča sa proste nezmení!

„Dobré ráno, pani ministerka," pozdravil Thomas trochu rozpačito a rovnako ako Mary pred tým, aj on pohľadom strelil k Dennému Prorokovi na stole. „Máte chvíľu?"

Hermiona si len povzdychla, narovnala sa a vykúzlila kreslo pred svojím stolom. Ukázala naň. „Deje sa niečo, Thomas?" spýtala sa, keď jej poradca zavrel dvere, usadil sa do kresla.

„Nič zásadné," pokrútil hlavou, oči mu opäť kmitli k tomu nešťastnému článku.

Hermiona sa zamračila. Hry tohoto typu skutočne neznášala. „Thomas, tak už to vysypte," povedala netrpezlivo. „Má to niečo spoločné s tým dnešným článkom?"

Poradca rezignovane zvesil ramená, následne zalovil v habite a vytiahol z neho zrolovaný kus pergamenu. „Toto prišlo pred necelou hodinou."

Hermiona si pergamen vzala, vystrela ho a okamžite spoznala Ronove písmo.

Vážený pán Kent,

vážime si ponuky, ktorú nám Ministerstvo ohľadom Rokfortu ponúklo. Za týchto okolností však nemôžeme v jednaniach aj naďalej pokračovať, aby sme neohrozili dobré meno nášho podniku a nepodnecovali prípadné skryté želania. Iste ma pochopíte a danú vec vyriešite v čo najväčšej diskrétnosti.

S pozdravom,

Ronald Weasley

Zamrkala a veľmi sa snažila ovládnuť hnev, ktorý sa jej razom zmocnil. Tak on nechce podnecovať skryté želania?

„Ten..." začala, ale než by Rona titulovala nejakým šťavnatým prívlastkom, stihla sa zaraziť. S kamennou tvárou pergamen vrátila Thomasovi. Pozoroval ju so zmesou ostražitosti a zahanbenia.

„Netušil som, že by si tento bod mohol niekto interpretovať ako..."

„Moju snahu opäť získať Rona?" dokončila Hermiona podráždene cez stisnuté zuby.

Ticho prikývol. Ten jeho previnilý výraz napokon Hermione pomohol ovládnuť hnev.

„Neospravedlňujte sa. Ten predaj je dobrý nápad. Rita Skeeterová je bulvaristka, ktorá sa chytá všetkého a jej nadanie prekrucovať a vyvolávať senzácie je vskutku obdivuhodné. Proste tento bod prejdeme bez veľkých ceremónií. Znovu spoluprácu ponúknite, urobte verejné výberové konanie. Tieto konšpiračné teórie nebudú mať dlhé trvanie, i keď nepochybujem, že sa Rita vytasí opäť s niečím novým a než sa spýtate..." pokračovala, lebo jej neušiel ten jeho výraz, ktorý sa síce snažil zakryť, „záležitosť medzi mnou a Ronom je uzavretá vec. Som si istá, že ani jeden z nás by v tom vzťahu nechcel pokračovať."

„Ehm... ja nechcel som... nie je to moja vec," ošil sa poradca zahanbene.

„Nie je," súhlasila Hermiona, postavila sa, čím ich rozhovor ukončila. Thomas pochopil, nasledoval ju. „Ale už ma nejakú dobu poznáte, Thomas. Odpíšte Ronovi, že ste vec vyriešili a túto záležitosť, myslím, nie je dôvod ďalej rozoberať."

„Rozumiem, pani ministerka," prikývol, následne opustil jej kanceláriu.

Hermiona si opäť sadla. S povzdychom a náladou pod bodom mrazu siahla po kôpke korešpondencie v snahe zamestnať svoje myšlienky nejakými nepodstatnými záležitosťami.

Čistá kartička pergamenového papieru okamžite zaujala jej pozornosť. Pretočila ju medzi prstami. Text síce chýbal, no celkom určite na nej cítila známky mágie. Zamračila sa. Od tej chvíle, čo jej kancelária čelila záplave rozhnevaných dopisov a kliatob ukrytých v obálkach, listy podobného typu putovali rovno do aurorského oddelenia. Mohla si to Mary nevšimnúť?

Vytiahla prútik, obozretne ním po kartičke poklopala. Pripravená čeliť prípadnej hrozbe sa odrazu zarazila. Na povrch hnedého pergamenu začal vystupovať štíhly rukopis, ktorý si nemohla pomýliť. Rukopis, ktorý jej školské práce v priebehu šiestich rokov len veľmi neochotne hodnotil známkou Vynikajúci. Cítila, ako sa jej zrýchľuje tep, keď sa písmená sformovali do krátkeho textu.

Prijmite, prosím, pozvanie na pohár dobrého červeného v jednej nenápadnej vinárni. Dnes o 7 p.m.

*skřeti z Gringottovy banky

-----

Zdravím vás pri ďalšej kapitole. Pôvodne som ju chcela uverejniť už minulý týždeň, ale nečakané zdravotné komplikácie ma na pár dní vyradili z provozu 😵‍💫. Každopádne kapitola vyšla skôr než za dva mesiace, z čoho mám úprimnú radosť a píšem ďalej. Ak mi sem hodíte nejaký svoj postreh, komentár, prípadne teóriu, ako sa bude príbeh vyvíjať, moja motivácia nepochybne stúpne geometrickou radou 💚.