Ahojte, stále žijem. Viem, že čakanie na novú kapitolu bolo mnohonásobne dlhšie, než som pôvodne sľubovala. Momentálne riešim viacero vecí, takže mi na písanie neostával čas a úprimne ani chuť. Navyše som sa trochu prerátala, keď som si vravela, bude to len taká jednoduchá, nekomplikovaná vzťahovka. Cha! Keď v tom figuruje Snape, je to všetko len nie jednoduché a nekomplikované 🤦‍♀️. No čo už. Každopádne ideme ďalej. Novú kapitolu som dopísala pred pár minútami a musím sa o ňu s vami hneď podeliť ☺️. Pevne verím, že tá ďalšia mi už nebude trvať tak dlho. Príjemné čítanie a budem rada, ak mi v komentároch dáte vedieť, čo si o nej myslíte ❤️.

Akoby sa v ten večer čas spomalil. Do polnoci, ktorú Hermiona považovala za primeraný čas odchodu, ostávala takmer hodina. Harry ples opustil už pred nejakou dobou. Vzhľadom k jeho tehotnej manželke a malému synovi mu to nešlo zazlievať. Hermiona tým však stratila ochranu jeho spoločnosti pred nekonečnými a častokrát celkom otravnými spoločenskými rozhovormi. Nastupujúcu únavu a rozmrzenosť zakrývala kŕčovitým úsmevom stále obťažnejšie a chodidlá v lodičkách na vysokých opätkoch ju nepríjemne pálili.

Monológ drobného čarodejníka v lesklom habite, vyslanca nemeckého ministerstva mágie, skoro nevnímala. Nútene sa zasmiala jeho chabému pokusu o vtip, asi už desiatemu, a kradmo sa rozhliadla po sále. Na plese stále ešte ostávalo veľmi veľa hostí, jej zrak však nevedomky hľadal jedného konkrétneho čarodejníka v čiernom. Nebola úspešná. Sklamanie, ktoré nasledovalo, ju vzápätí vydesilo. Myslela si, že z naivity už vyrástla. Nepatrne sa zamračila. Severus Snape bol skrz-naskrz Slizolinčan a tí vždy konali len v súlade s vlastnými záujmami. Prečo by to v tomto prípade malo byť inak? Zdvorilo sa ospravedlnila svojmu spoločníkovi. Potrebovala sa nadýchať čerstvého vzduchu.

Než sa jej konečne podarilo uniknúť pred očami davu a dostať sa von z hradu, ubehlo niekoľko minút. Ako ministerka mágie si nemohla dovoliť len tak zmiznúť pod splývajúcim zaklínadlom. Nepochybne by to vyvolalo hystériu. Musela sa spoľahnúť len na zaručenú výhovorku s nutnosťou použitia toalety, keď sa ju opäť snažili zatiahnuť do nekonečného rozhovoru. Zdalo sa však, že svojím odchodom nepritiahla pozornosť novinárov, za čo v duchu ďakovala Merlinovi. Dokonca jej telesný strážca tentokrát prejavil neobvyklú dávku taktu, nechal ju nenápadne sa utiahnuť do tieňov na nádvorí. Zhlboka nasala do pľúc svieži májový vzduch, s tichým povzdychom oprela chrbát o chladné kamenné múry. Privrela oči.

„Spoločenská únava?" hlboký zamatový hlas Severusa Snapea zaznel len kúsok od nej. Strhla sa a prudko oči roztvorila vo chvíli, keď sa necelé dva metre od nej zviditeľnila postava v dlhom čiernom plášti.

„Vy sa ma snáď zámerne snažíte na smrť vydesiť!" oborila sa naňho pobúrene, hlas len obťažne udržiavajúc v primeranej hladine. „To je už po tretí raz, čo ste na mňa takto vybafli!" Prútik, ktorý proti nemu v rýchlosti vytiahla, pomaly sklonila k zemi.

„Ja nebafám, pani ministerka," odvetil pokojne, v tvári nečitateľný výraz. Dvomi pomalými krokmi skrátil vzdialenosť medzi nimi, čo Hermione aj napriek jej vôli zvýšilo počet srdečných úderov. „A ak by som vám chcel ublížiť, nedal by som vám príležitosť zareagovať."

Od kohokoľvek iného by podobné vyhlásenie považovala za nadutosť, no tomuto mužovi to skutočne verila. „Sledovali ste ma?" spýtala sa už oveľa tichšie, jeho tvár čiastočne ponorenú v tieni však neprestávala prebodávať zamračeným pohľadom.

Vráska medzi jeho obočím sa trochu prehĺbila, tón hlasu však nezmenil. „Uznávam, že s ohľadom na isté udalosti vaša prítomnosť neraz strháva moju pozornosť, ale mýlite sa. Na rozdiel od tých dvoch reportérov z Denného Proroka, čo sa vykradli za vami, ja som vás nesledoval."

Zmienka o istých udalostiach by jej určite vohnala červeň do tváre, keby si neuvedomila význam jeho ďalších slov. „Reportéri?" poplašene sa ohliadla ku vstupným dverám.

Než by jej však mozog stihol predostrieť možné následky, Snape pokračoval s jasnou známkou pobavenia v hlase. „Nemajte obavy. Som si istý, že pokiaľ sa vplyvom mätúceho zaklínadla nevydali do Zakázaného lesa, vrátili sa do Veľkej siene."

Hermiona naňho znovu pozrela, s protichodnými pocitmi vďačnosti a nedôvery si ho chvíľu merala pohľadom. „Ak ste ma nesledovali," začala potichu snažiac sa hlasu prinavrátiť istotu, „čo ste robili pod splývajúcim zaklínadlom?"

Pohľad jej opätoval. „Predpokladám, že to isté čo vy. Snažil sa uniknúť pred otravným davom a preto mi dovoľte," z habitu vytiahol prútik, jedným plynulým pohybom ním mávol, „zaistiť nám trochu súkromia."

Hermiona sebou cukla. Skoro nerozoznateľný dotyk mágie, ako letmé pohladenie, jej prebehol po pokožke na miestach nechránených plesovou róbou. Záchvev prešiel jej telom, ten pocit bol však okamžite preč. Rozhliadla sa, žiadnu zmenu však nezaznamenala, snáď len nepatrný pokles hluku nesúci sa od vstupných dverí.

„Kúzlo nevyrušiteľnosti?" Zdvihla pohľad od prútika miznúceho v záhyboch čiernej látky.

Prikývol. „S malou odpudzujúcou zložkou."

Nastalo ticho, behom ktorého zvažovala jeho predchádzajúcu odpoveď. Nemala v úmysle nechať ho sa z toho tak ľahko vykrútiť. „Pozornosť si na rozdiel od Malfoya zjavne neužívate a na rozdiel odo mňa, nie ste viazaný spoločenskými konvenciami. Prečo ste neodišli?" spýtala sa hľadiac mu do očí.

Nadvihol obočie. „Ste si tým tak istá?"

Napodobila jeho výraz. „Nedokážem si predstaviť dôvod, ktorý by Severusovi Snapeovi zabránil opustiť takúto udalosť, keď sa pre odchod rozhodne."

Nepatrne zacukal kútikmi úst. „Váš odhad je ako obyčajne správny. Napriek tomu, že členovia Asociácie naliehali, aby som zotrval čo najdlhšie, skutočne som už bol na odchode."

„Čo vás zadržalo?"

„Zvedavosť."

„Zvedavosť?" zopakovala.

„Naraziť na ministerku mágie, ako sa zakráda pozdĺž kamenných stien, to si zaslúži trochu pozornosti, nemyslíte?"

Hermiona cítila, ako jej stúpa červeň do tváre. Zjavne nebola tak nenápadná, ako si myslela. V obrannom geste skrížila ruky cez prsia. „Takže ste ma sledovali!" vyhlásila nekompromisne.

„Skutočne musíte mať vždy pravdu?" Tvár udržoval nečitateľnú, i tak v jeho očiach jasne postrehla záblesk pobavenia.

„Chcete snáď tvrdiť, že ju v tomto prípade nemám?" Mračila sa, no hnev v tom nebol. Po všetkých tých nudných konverzáciách a zdvorilých frázach bol rozhovor so Snapeom osviežujúcim rozptýlením. Bavilo ju sa s ním takto poštuchávať a jeho blízkosť jej bola viac než príjemná, i keď by si to otvorene nepriznala.

„Je určite rozdiel medzi zámerným sledovaním s cieľom niečo získať a nevinnou zvedavosťou," vyhlásil potichu. „Ale nepopieram, že očividné dôkazy sú viac než usvedčujúce. A pretože skutočne dokážem pochopiť potrebu priestoru pre vlastné myšlienky, ospravedlňujem sa, že som vás vyrušil. Nechám vás vašim myšlienkam." Sklonil hlavu v drobnej úklone, otočil sa k odchodu.

Než by sa Hermiona dokázala zaraziť, natiahla ruku a dotkla sa jeho predlaktia. Zastavil na mieste, spýtavo k nej natočil tvár. Ruku okamžite stiahla.

„Ospravedlňujem sa, ja len... nemusíte odchádzať," šepla, no hneď si v duchu nadávala. Správala sa absolútne neprijateľne. Ovládnutá náhlym studom nedokázala vymyslieť nič, čím by túto svoju chvíľkovú slabosť napravila. Snape sa k nej otočil, jeho tvár ani v najmenšom neprezradila, čo si myslí. Siahol do habitu a na Hermionino veľké prekvapenie vytiahol krabičku cigariet.

Uprela na ňu prekvapený pohľad. „Vy fajčíte?" spýtala sa, znovu vzhliadla k jeho tvári.

„Už dlho nie, ale hovoril som si, že dnešok si možno jednu cigaretu zaslúži. Ponúknete sa?" Natiahol k nej ruku s krabičkou.

Hermiona, ešte stále ohromená, zovrela jednu cigaretu medzi prstami, zatiaľ čo Snape vytiahol prútik a obom im zapálil. Chvíľu mlčky stáli naproti sebe, pozorovali obláčiky šedého dymu, ktoré rozfúkaval slabý vietor.

„Ako dlho ste fajčili?" prerušila ticho. Po očku fascinovane sledovala, ako skúseným ťahom dlhoročného fajčiara nasal dym do pľúc, aby ho s takmer labužníckym výdychom po chvíli vypustil nosnými dierkami.

„Od pätnástich. Prestal som po skončení prvej vojny."

Pokrútila hlavou. Táto nová informácia o profesorovi elixírov bola naozaj neuveriteľná. „Čo všetky tie reči o škodlivosti?"

Uškrnul sa. „Na tom sa samozrejme nič nezmenilo, ale vzhľadom k dnešnému večeru je snáď trocha nikotínu ospravedlniteľná."

Musela mu úškrn opätovať. „Minerva by určite nebola nadšená, že jej fajčíme na školskom pozemku."

„Nebolo by to prvý raz, čo porušujete školský poriadok," pobavenie v jeho hlase nešlo prepočuť, jeho výraz však odrazu potemnel. „Prečo ste sa rozhodli ples presunúť na Rokfort?" spýtal sa oveľa vážnejším tónom.

Pokrčila ramená trochu zaskočená tou jeho náhlou zmenou nálady. „Nemali sme na výber."

„Nerozumiem."

„Nezničiteľný roj čiernožienok v plesovej sále," vysvetlila.

Snapeov pohľad na okamih zablúdil k jazeru, kde mesačné svetlo dopadalo na bielu hrobku. „Zdá sa, že vám chcel dnešok niekto prekaziť," poznamenal potichu.

Hermiona si ho skúmavo premerala. „Tušíte, kto by niečo také mohol mať na svedomí?"

Jeho oči opäť našli jej. „Merlinžiaľ vás sklamem. Presunutie plesu na Rokfort je to posledné, čo by som si želal a práve to by bolo logickým krokom. Čo sa zjavne stalo."

„Prečo ste nechceli, aby sa ples konal na Rokforte?" neodpustila si otázku, i keď odpoveď tušila. Pohľad, ktorý jej venoval jasne hovoril, že sa nemýli.

„Priveľa spomienok," precedil medzi zuby, vyhol sa jej pohľadu. Zjavne v tomto rozhovore nechcel pokračovať.

„I tak sa mi zdá, že je tu jedna Asociácia, ktorej som tŕňom v zadku," povedala Hermiona po chvíli v snahe trochu odľahčiť situáciu.

Zrejme bola úspešná. Náhle prekvapenie v jeho tvári vystriedalo pobavenie. „Behom vašej školskej dochádzky som vás nikdy nepočul použiť podobný výraz a už vôbec nie pred učiteľom."

Ledabolo mykla ramenom. „Už nie ste môj učiteľ a od školských čias som veľa vecí vo svojom živote prehodnotila. Zmenila som sa."

Pousmial sa, prikývol. „K lepšiemu, povedal by som."

Úsmev mu opätovala. Pristihla sa, ako sa pri tých slovách tetelí blahom. Jej vnútorný kritik len neveriacky krútil hlavou, nateraz tomu však nevenovala pozornosť. „Prečo ste si vyžiadali celé znenie toho zákona?" spýtala sa po chvíli, odklepávajúc popol na dláždenú zem.

Natiahol okolo nej ruku a tlejúci ohorok cigarety udusil o kamenný múr za jej chrbtom. Následne ho nechal zmiznúť. „Zaujímalo ma, či narazím na ďalšie problematické časti," vyhlásil schovávajúc prútik v habite.

„A?"

Zdvihol k nej zamyslený pohľad. „Prekvapuje ma, že ste sa rozhodli nedať škriatkom priestor, aby sa k situácii vyjadrili."

„Prekvapuje? Skutočne? Myslíte, že by boli ochotní otvorene prehovoriť?" Sarkazmus sa vôbec nesnažila zakryť.

„Predpokladám, že tieto úvahy vychádzajú z vášho projektu na záchranu škriatkov behom štvrtého ročníka. Akože sa to volalo? SOPĽOŠ?" Aj v tej tme bolo vidieť, ako sa v jeho tmavých očiach odráža pobavenie.

Cítila, že jej zahoreli líca. „Vy ste o tom vedeli?" spýtala sa neveriacky.

„Všetci učitelia to vedeli. Bolo to prinajmenšom zábavné."

Zamračene hodila ohorok na zem, udusila ho špičkou topánky. Po drobnom mávnutí prútikom nasledoval ten Snapeov v ničote. „Som skutočne rada, že som vás pobavila."

Pery mu vykrivil drobný úsmev. „Mali by ste, to sa behom tých šestnástich rokov podarilo len málokomu."

Odrazu k nim od vstupných dverí doľahol nečakaný zvuk trieštiaceho skla. Úľakom trochu nadskočila, zrak uprela tým smerom.

Malá skupinka rozjarených čarodejníkov sa vypotácala zo vstupnej haly. V hlasnom, nie veľmi artikulovanom hovore zamierila ku vstupnej bráne. Hermiona cítila ako z nej napätie opadá. Vypustila z pľúc zadržovaný vzduch a v tej chvíli si uvedomila, že sa vzdialenosť medzi ňou a Snapeom skrátila. Stál tesne pred ňou, ľavú ruku ochraniteľsky natiahnutú okolo jej ramena, pravou zvieral prútik vytŕčajúci pomedzi ich telami a mieriaci na skupinku. Fascinovane hľadela na jeho profil. Nepohol jediným svalom, upreným zrakom skúseného zabijaka sledoval čarodejníkov dokým sa nedostali do dostatočnej vzdialenosti. Napadlo ju, že ani nepostrehla, kedy vytiahol prútik.

Pohľad opäť stočil k jej tvári. Ruku z jej ramena spustil pozdĺž tela, hrot prútika sklopil, no ostával stáť na mieste. Prehltla dobre si uvedomujúc, ako jej divoko tlčie srdce. Zrýchlenému pohybu hrudníka nedokázala zabrániť. Tak veľmi túžila dotknúť sa ho, opäť ucítiť jeho pery na svojich. Pohľadom sa vpíjal do jej tváre. Zdalo sa, že i on uvažuje o tom istom. V jeho pohľade však odrazu postrehla zaváhanie. Obočie zamračene stiahol, tichým hlasom sa spýtal: „Prečo vám na tom zákone tak záleží, Hermiona?"

To dôverné oslovenie zatrepotalo nervami v jej podbrušku, keď však prehovorila, jej hlas bol pokojný. „Keby nás vtedy Dobby nezachránil zo sídla Malfoyovcov, zomreli by sme. Nepochybujem, že vďaka Bellatrix by bola špeciálne moja smrť veľmi zdĺhavá a bolestivá," dodala trpko. Pri tej spomienke sa mimovoľne otriasla.

Nespúšťal z nej pohľad, v jeho očiach sa mihol hnev. „To som netušil."

„Nie len, že je ten zákon správnym krokom, Severus," šepla uvedomujúc si, že to oslovenie naňho malo rovnaký účinok ako na ňu, „ale pre mňa osobne má veľký význam. Akoby som tým Dobbymu splácala dlh za naše životy, ktoré vymenil za ten svoj."

Severus s cigaretou 💚.