Nech už mala Hermiona akékoľvek podozrenie, Snapeov zámer ohľadom Rokfortu ostal aj naďalej záhadou. Behom plánovaného stretnutia jej nevenoval takmer žiadnu pozornosť. S rukami prekríženými znudene sledoval šálku kávy, ktorú pred nich na začiatku položila Mary. Okrem úvodného Dobrý deň za celú dobu nepovedal ani slovo a ak si aj uvedomoval jej kradmé skúmavé pohľady, ignoroval ich.

Podľa očakávaní jednanie opäť nič neprinieslo. Malfoy sa neustále oháňal Rokfortom, obviňoval ich z neschopnosti a zaujatosti. O ústupkoch zo strany Asociácie nechcel ani počuť, pričom argumentoval najlepšími záujmami čarodejníckeho sveta. Hermiona by prisahala, že v jednu chvíľu Snape nenápadne pretočil oči. Obaja muži sa napokon postavili a bez pozdravu opustili jej pracovňu.

„Zdalo sa, že Snape k tomu dnes nemal čo povedať," poznamenal Thomas potichu.

„Možno je to len dobre," reagovala po chvíli, zamyslený pohľad presunula z dverí na jeho tvár. „Snapeove posledné vyjadrenie nám privodilo dosť problémov." Nehovoriac o iných problémoch, ktoré boli tiež následkom hovoru s týmto nevyspytateľným mužom. Pomyslela si.

„To je pravda," súhlasil, „i tak som očakával, že zas s niečím príde. Keďže si vyžiadal celé znenie toho zákona."

„Čože?" Hermiona zamrkala, cítila ako sa farba vytráca z jej tváre. „Snape si vyžiadal celé znenie zákona?" zopakovala. „Kedy?"

Thomas sa zatváril prekvapene. „Hneď po našom poslednom jednaní. Myslel som, že vám to Mary povedala."

Zase Mary?! Zamračila sa. Tá informácia by jej zrejme nijak nepomohla, ale mala o tom vedieť. S tým dievčaťom si už bude musieť vážne pohovoriť.

Poradca zjavne uhádol jej myšlienky. „Mala vám to povedať, ale vzhľadom k tej záplave vrešťadiel a zakliatych obálok na to asi zabudla," zastával sa jej.

Premerala si ho nesúhlasným pohľadom. „Ešte mi povedzte, že sa vám páči, Thomas!" Bola to len taká automatická fráza, no hneď ju oľutovala. Tvár jej poradcu okamžite dostala ružový nádych.

„Čo? Ja... ehm... nie, samozrejme, že nie," bránil sa. Pohľadom sa vyhýbal jej očiam a červeň na lícach nezakrylo ani jeho krátke strnisko, to ho usvedčilo.

Hermione chvíľu trvalo, kým sa vyrovnala s touto nečakanou skutočnosťou. Thomasa mala rada, považovala ho takmer za priateľa, ak by opomenula ich pracovný vzťah. Z celého srdca mu želala šťastie, neubránila sa však pochybnostiam, či je mladá a impulzívna Mary pre jeho usporiadaný život to pravé. Vo svojom okolí snáď nepoznala dvoch odlišnejších ľudí. Na druhú stranu, vzhľadom k jej vzťahovým avantúram, kto je ona, aby niečo také posudzovala?

Bez ohľadu na to prekvapivé odhalenie nezaháľal. Prieskumný tím zahltil takým množstvom úloh, že ich nespokojné mrmlanie doľahlo až k Hermione. Nápad s elixírmi zjavne Thomasa inšpiroval, o pár dní neskôr prišiel s celou paletou zmien založených prevažne na fungovaní univerzít v muklovskom svete. Čo pochopiteľne väčšej časti prieskumného tímu, muklovským svetom nedotknutému, prinieslo nejednu vrásku. Napokon však dali dohromady celkom prijateľný zoznam reforiem.

Hermiona si veľmi dobre uvedomovala, ako naposledy dopadla snaha ministerstva o reformu na Rokforte. Harry na chrbte ruky dodnes niesol dôkaz ich snaženia v podobe vyblednutej jazvy. Podpora súčasnej riaditeľky bola kľúčová, preto v sprievode Thomasa opäť navštívila rokfortské pozemky.

„Zdá sa, že ten Severusov nevinný návrh podnietil vašu vrodenú kreativitu, pán Kent," prehovorila Minerva, keď pergamen po preštudovaní položila na stôl medzi nimi. Zdvihla pohľad, zadívala sa na spomínaného muža.

Hermione neušlo, ako v očiach Dumbledorovho portrétu preblesli šibalské iskričky.

„Je to prácou ministerstva, pani riaditeľka," krútil poradca hlavou, v tvári rozpačitý výraz.

„Áno, ale bol to váš spánok, ktorý tomu behom niekoľkých nocí padol za obeť," ozvala sa Hermiona. Tie jeho tmavé kruhy pod očami, keď pred ňu víťazoslávne predložil použiteľný zoznam, nešli prehliadnuť. „Nie je dôvod k prehnanej skromnosti, Thomas," povzbudivo sa naňho usmiala. „Čo si o tom myslíte, Minerva?" Pozrela na staršiu ženu.

Riaditeľka si zamyslene prešla prstom po perách. „Myslím... prinajmenšom ide o zaujímavé návrhy," vyhlásila napokon. „Netvrdím, že realizovateľné budú všetky a o mnohých samozrejme nemôžem rozhodnúť sama. Musím to prebrať s učiteľským zborom, školská rada bude mať isto tiež k tomu pripomienky, ale... obecne v tom problém nevidím," usmiala sa. „Možno je na čase Rokfort trochu prispôsobiť súčasnosti. Merlin vie, že si to po tak dlhom čase zaslúži."

Hermiona jej úsmev opätovala, aj Thomasova tvár jasne odrážala úľavu.

Minervin výraz po chvíľke o čosi zatuhol. „Počula som, že sa pri príprave plesu vyskytli nejaké komplikácie?"

Hermiona nadvihla obočie. Kam na tie drby chodí? Pokrútila hlavou. „Nič, čo by sme nevyriešili." Popravde, komplikácia, ktorá sa takto na poslednú chvíľu objavila, nebola úplne banálnou záležitosťou. Jej prvá veľká spoločenská udalosť v pozícii ministerky mohla niekoho podnietiť k sabotáži, i keď o tom dôkazy nemali. Ples na oslavu konca vojny poriadaný Ministerstvom predstavoval už akúsi tradíciu a ona rozhodne neplánovala, meniť to.

„Je pravda, že slávnostný sál ministerstva zaplavil kŕdeľ černožienok*?"

„Zrejme mi neprezradíte, kto je vaším informátorom, Minerva," uprene sa zahľadela na svoju bývalú profesorku. Že by spoločne s riaditeľským kreslom McGonagallová prevzala aj povestné Dumbledorove vševedúctvo? Tento incident sa im totiž zatiaľ darilo držať v tajnosti. Minerva len pohla kútikmi úst v nepatrnom úsmeve, pokrútila hlavou. „Kŕdeľ je trochu slabé slovo," pokračovala napokon Hermiona s tichým povzdychom. „Zrejme ani nejde o bežné černožienky, keďže tieto doposiaľ úspešne odolávajú všetkým pokusom o likvidáciu. Ale naše Oddelenie pre reguláciu tvorov si s nimi poradí." Aspoň dúfam. Dodala v duchu.

Zdalo sa, že to malé zaváhanie riaditeľke neušlo. „Možno by ste pre ples mohli využiť priestory Veľkej siene," navrhla odrazu, pričom Hermiona aj jej poradca na ňu prekvapene vyvalili oči.

„Akože... tu, na Rokforte?" spýtal sa Thomas neveriacky.

Minerva prikývla. „Vždy sa mi tá myšlienka páčila, vzhľadom k tomu, kde vlastne vojna skončila. Už v minulosti som to navrhovala Kingsleymu, ale on nechcel rušiť chod školy a úprimne si myslím, že sa mu s tým nechcelo zaťažovať. Pravdepodobne by to vyžadovalo nejaké papierovanie."

„No..." začala Hermiona, potlačila drobný úškrn pri tej narážke o Kingsleyho nechuti k administratíve, „to by vyžadovalo, ale Minerva... ste si tým istá? Je to predsa stále behom školského roku, navyše nie tak ďaleko pred záverečnými skúškami a máme veľmi prísne štandardy ohľadom bezpečnosti," začala vyratúvať. V skutočnosti sa jej však tá myšlienka páčila. Nikdy úplne nepochopila, prečo ples každoročne neprebiehal práve na Rokforte.

„Nemyslím si, že by to mal byť taký problém, Hermiona," nesúhlasila riaditeľka. „Jedná sa predsa len o jeden sobotný večer. Chodu školy by sa to nijak významne nedotklo. Výnimočne nevidím ani problém v tom, aby večera pre študentov prebehla v spoločenských miestnostiach jednotlivých fakúlt. Väčšina profesorského zboru je beztak na ples pozvaná a pokiaľ by ste umožnili i vstup študentom najvyšších ročníkov, určite by sa to v škole stretlo s pozitívnym ohlasom. Čo sa ochranných kúziel týka, Rokfort má predsa svoju vlastnú, veľmi účinnú ochranu a i keď viem, že to asi nechcete počuť, naši škriatkovia by s prípravou veľmi ochotne pomohli. Napokon, aj oni sa do záverečnej bitky zapojili."

Hermione došli výhovorky. Tá ponuka bola skutočne lákavá a keby sa na oslave objavili aj domáci škriatkovia...

„Ale sú to necelé dva týždne," zaúpel Thomas priškrtene. „Znamenalo by to rozposlať nové pozvánky..."

„Som si istá, že pozvánky sú tým najmenším problémom, pán Kent," Minerva nesúhlasne pokrútila hlavou, následne sa však na jej tvári opäť objavil drobný úsmev. „Je to samozrejme len návrh, nemusíte ho prijať, i keď ide v podstate o váš nápad."

„Čo? Môj?" Thomas sa tváril zmätene.

Riaditeľka prikývla, krátko pozrela do pergamenu na stole, než k nim vrátila pobavený pohľad „Prenájom priestorov. Tak ste to nazvali, či nie?"

---

Hermiona bola nakoniec sama prekvapená, ako hladko prebehli zmeny ohľadom výročného plesu. Už si zvykla, že na ministerstve sa len málokedy postupuje efektívne, no túto zmenu prijali skoro všetci s nadšením. Aspoň čo sa jej zamestnancov do toho zapojených týkalo.

Napokon netrvalo ani veľmi dlho, než od Minervy dostala vyjadrenie k ich návrhu o reformách. Zdalo sa, že väčšina vecí prejde.

„Pani ministerka?" Mary po krátkom zaklopaní nazrela medzi dvere. „Je tu pán Potter," oznámila a než by počkala na odpoveď, otvorila dvere dokorán, aby mohol Harry vojsť.

Hermiona si otrávene povzdychla. Či už sa Thomasovi páči alebo nie, bude si s ňou musieť pohovoriť.

„Neruším?" spýtal sa Harry, len čo za sebou zavrel dvere.

„Nie," ovládla svoj výraz, pokrútila hlavou. „Posaď sa," pokynula mu ku kreslu pred stolom.

„Chcel som dohodnúť podrobnosti ohľadom soboty," spustil, len čo sa usadil. „Stále nemôžem uveriť, že to prebehne na Rokforte." Evidentne len s veľkou námahou krotil svoje nadšenie. „Škoda, že sa toho Ginny nemôže zúčastniť, ale posledné týždne býva dosť unavená."

Hermiona chápavo pokývala hlavou. „Ôsmi mesiac tehotenstva jej na to dáva právo, i keď je mi jasné, že by ťa rada sprevádzala."

Oplatil jej trochu rozpačitým úsmevom. „Niekedy kvôli tomu mávam trochu výčitky, vieš? Od Jamesovho narodenia je skoro neustále pripútaná k domácnosti, ale tvrdí, že jej to nevadí. A Molly nám samozrejme pomáha, niekedy viac, než by som chcel," zasmial sa. „Myslím, že nám obom začína dochádzať, čo narodenie ďalšieho dieťaťa bude znamenať. Obzvlášť, keď bude James pri všetkom asistovať."

Dalo jej veľa úsilia nezačať sa na stoličke nepohodlne krútiť. Téma rodiny a takmer svokry jej nebolo príjemné, prinútila sa však k čo možno najviac chápavému úsmevu. „Nepochybujem, že to zvládnete," vyhlásila povzbudivo.

Harry sa na ňu skúmavo zahľadel. „Hovoril som s Ronom," vyhlásil odrazu.

Úsmev na jej perách okamžite zamrzol. Toľko k Harryho empatickým schopnostiam. „Áno?" spýtala sa odmerane.

Prikývol. Nevyzeral, že plánuje zmenu témy. „Vraj jemu a Georgeovi ministerstvo ponúklo spoluprácu s Rokfortom."

Hermiona mu chvíľu pohľad oplácala, následne si ticho povzdychla. Zrovna s týmto jedným bodom mala celkom problém, i keď sa stále jednalo o dobrý nápad. „Áno, predpokladám, že áno," priznala napokon.

„Povedz mi," Harry naklonil hlavu trochu na stranu, „to je všetko kvôli tomu novému zákonu?"

Venovala mu zamračený pohľad. „Akoby si nevedel, ako to funguje. Hrabneš do jedného problému a vyvalí sa na teba desať ďalších."

----------
* běhnice

Ahojte, dúfam, že vás to dlhé čakanie od príbehu neodradilo 🙏🏻. Už som snáď naplno späť a pokúsim sa znovu dodržiavať pravidelné zverejňovanie.
Jeden z dôvodov, prečo mi to tak dlho trvalo bol, že som súčasne publikovala ešte jednu snamione v češtine. Tá je už komplet a ak na ňu mrknete a niečo mi tam k tomu napíšete, budem sa úplne teteliť blahom ❤️ (VioletkaSnape Navždy tvá).
Viem, že sa v týchto kapitolách riešili "organizačné" veci a Severusa tam bolo málo, ale od budúcej kapitoly sa to zmení 😉.
A ešte jedna vec, keďže je tu celkom dosť českých čitateľov (čo ma nesmierne teší ❤️) a mnohé slovenské názvy sú iné, než tie v českom preklade, môžem uvádzať pod čiarou vysvetlivky niektorých komplikovanějších výrazov. Čo si o tom myslíte?