Nemali žiadnu šancu na záchranu, aspoň tak to Sarah pripadalo. Po strate auta, prišla aj o tú poslednú nádej, ktorá jej ešte zostala. Všetci traja bezmocne sedeli na kraji cesty a čakali, kým sa na obzore objavia prvé slnečné lúče. Jason navrhol, aby hneď za úsvitu vyrazili do horskej chaty. Bol to hlúpy plán, ale iný nemali. Z vrecka vytiahol dokrčenú mapu a naplánoval najkratšiu trasu. Nenastali žiadne protesty ako predtým, odpovede prišli len v podobe rezignovaných prikývnutí.

Rachel jej vyrozprávala, čo sa prihodilo Aidenovi, to bol pre ňu posledný pomyselný klinček do rakvy. Sarah to nevydržala a začala hysterčiť pri náhlom pochopení toho záhadného škrabanca.

„Tá vec ma ochutnávala! Čo ak som ďalšia na rade?!" jačala ako zmyslov zbavená, nedala sa utíšiť.

„Mohla by si aspoň raz myslieť na niekoho iného, ako sama na seba?!" neodpustila si výčitku Rachel a v jej hlase bolo cítiť trpké sklamanie. Jej láska bola mŕtva a zjavne to nikoho nezaujímalo, riešili len ako si zachránia vlastné biedne životy. Jason jej dokonca neveril a správal sa k nej ako k nejakému bláznovi, ale ona predsa vie, čo videla. Na ten obraz nikdy nezabudne, navždy sa jej vpálil do mozgu.

„Keby nebol tak hlúpy a neliezol potme do lesa, bol by ešte nažive! Ja som vám to celý čas hovorila, ale nikto ma nepočúval!" kričala na ňu Sarah svoju chabú obhajobu, ktorá ničomu nepomáhala práve naopak – strhla sa hádka.

Dievčatá sa do seba bez milosti pustili, škaredo si nadávali, ale to bol len začiatok. Neskôr sa pridali aj fyzické útoky, škriabali sa do krvi a trhali si vlasy. Jason ich chvíľu pobavene sledoval snažiac sa zamaskovať svoj úsmev. Potom mu došlo, že je jediný, kto ich môže od seba odtrhnúť, aj keď bol toho názoru, že si príliš neublížia. Pár škrabancov ešte nikoho nezabilo, len ten hluk by mohol prilákať neželanú pozornosť.

Pevne chytil Sarah, no tá sa nehodlala len tak vzdať a keďže sa už k Rachel nedostala, zvolila inú taktiku. Napľula jej do tváre so spokojným a samoľúbym úškrnkom na perách. Zvyšok noci strávili v tichosti, urazené jedna na druhú.

Nastal čas vyraziť a skúsiť svoje šťastie pri hľadaní horskej chaty. Znovu utvorili formáciu, prvý išiel Jason, za ním Sarah a v pätách jej kráčala Rachel. Tá sa každú chvíľu otáčala a vyzerala posledného člena v márnej nádeji, že sa snáď len niekde zatúlal a čoskoro ich dohoní.

Cesta ubiehala bez väčších komplikácií, dokonca objavili starú lesnú cestičku. Nikto z nich nemal príliš náladu na rozprávanie. Kráčali s hlavami sklonenými, uväznení vo svojich vlastných myšlienkach. Jediný zvuk, ktorý ich sprevádzal bolo šušťanie suchej trávy a praskanie vetví pod ich nohami.

Nevideli žiadne zvieratá, vtáky tu nespievali a ani lístok sa nepohol vo vetre. Hmla sa síce rozplynula, ale to čo odhalila, bolo ešte desivejšie. Celý les bol pokrytý zvyškami po táborníkoch, líšili sa len dobou rozkladu. Niektoré stany vyzerali dokonca starodávne, iné zase boli celkom nové. Akoby všetci odišli a svoje veci tu nechali, aspoň tak si to nahovárali traja kamaráti. Topiaci sa aj slamky chytá a to bol presne ich prípad.

Ako sa norili hlbšie do lesa, zápach sa stále zhoršoval, až sa zdal byť neznesiteľný. No oni vytrvalo pokračovali, pretože na neďalekom kopci sa začínala črtať šindľová strecha s kamenným komínom. To musel byť ich ciel, zostávalo už len vyšliapať strmý zráz a budú na mieste.

Čím viac sa približovali, tým viac bolo zjavné, že je chata zanedbaná a nepoužíva sa už nejakú dobu. Dvere, ktoré viseli na jednom pánte jej rozhodne na kráse nepridali, ani porozbíjané okná či obvodové múry zarastené burinou. Kedysi však musela byť nádherná, zaujímavá kombinácia dreva s kameňom. Aj nápisy boli dávno vyblednuté a olúpané, sotva sa dali prečítať. Len logo, na ktorom sa tkveli vrcholky hôr a červený kríž, zachoval neúprosný zub času.

Napriek tomu sa traja kamaráti nevzdávali, stačil by aj nejaký komunikátor, aby sa mohli spojiť s civilizáciou. Rozdelili sa a začali prehľadávať chatu kúsok po kúsku. Narazili hlavne na množstvo prachu a pavučín, bývalí majitelia zrejme odišli na rýchlo, pretože v komore boli stále zásoby trvanlivých potravín. Pred chatou bolo úhľadne poukladané drevo na kúrenie a zostali aj plné lekárničky a iné vybavenie. Nebyť špiny, poničených dverí a okien vyzeralo by to skoro ako keby si všetci len niekam odbehli a za chvíľu sa vrátia.

Našli aj vysielačku, ktorá pripomínala staré rádio s množstvom gombíkov. Z nej viedol kábel do malého mikrofónu, lenže ju nedokázali prebudiť k životu. V chate nebola elektrika, aj keď na strope viseli svetlá, ale zdroj – generátor si zrejme záchranári vzali so sebou. Aj keď sa veľmi snažili, nenarazili na náhradné baterky. Ak by nestratili auto dala by sa snáď použiť autobatéria, ale takto im nefunkčná vysielačka nebola nič platná.

Zaplnili škŕkajúce žalúdky tým, čo našli a hltavo sa napili vody z neďalekej studne. Vo veľkom krbe rozložili oheň, aby sa uzimení mohli zohriať. Boli bližšie k horám a tým sa aj teplota výrazne znížila, ale hlavne sa deň chýlil ku koncu. Slnko zapadalo a poskytlo im tak čarokrásnu scenériu, ktorá hrala všetkými farbami. Dokonca aj naši ustrašení kamaráti si našli chvíľu čas, aby sa pokochali nádherným výhľadom. Svorne stáli pritisnutí jeden k druhému s hlavami zdvihnutými k nebu. Aj keď medzi nimi vládla stále napätá atmosféra, na malú chvíľu dokázali zabudnúť na roztržky, veď predsa v tom boli všetci spolu a museli ťahali za jedno lano.

Vonku sa zotmelo a onedlho ich klesajúca teplota zahnala späť do chaty. Uložili sa na zem, čo najbližšie k jediného zdroju tepla a prikryli sa starými dekami. Jason prisľúbil, že bude v noci bdieť na stráži a chrániť ich pred akýmkoľvek nebezpečenstvom aj za cenu vlastného života. Vrátil dvere na svoje miesto a kľučku podložil starou stoličkou.

V krbe veselo praskal ohník a Sarah sa začínali zatvárať oči po minulej prebdenej noci a neskoršom výšľape bola príšerne unavená. Ale bála sa zaspať, snažila sa spánku brániť, no nakoniec svoj boj prehrala a onedlho sa k nej pripojila aj Rachel. Jason sledoval dve postavy, ako spokojne odfukujú a v rukách kŕčovito zvieral zbraň, nedovoľujúc si poľaviť v ostražitosti.

Ozvalo sa klopanie, najskôr tiché skoro až váhavé, vystriedalo hlasnejšie naliehavé. Akoby sa nový prichádzajúci niečoho bál a potreboval sa skryť pred nebezpečenstvom. Lenže Jason nebol tak hlúpy, aby na to skočil a už vôbec nebol ochotný niekoho pustiť dovnútra. Nie dvere zostanú zatarasené. Zvuk prebudil aj dievčatá, ktoré rozospato a zvedavo vykukovali zo svojich úkrytov v teplých dekách.

Klopanie sa zmenilo na neústupčivé búchanie, niekto nemilosrdne trieskal do dverí odhodlaný ich vyraziť, ak mu ihneď neotvoria. Nakoniec to stolička nevydržala a dvere sa s vŕzganím rozleteli a buchli do protiľahlej steny. Jason ani na chvíľu nezaváhal a do stvorenia vypálil celý zásobník. No beštii jeho chabý pokus prišiel nanajvýš vtipný. Chatou sa rozliehal škodoradostný smiech lovca, ktorý si prišiel pre svoju korisť.