To, čo si prečítala nebola pre ňu žiadna novinka, práve naopak, tieto staré legendy boli verejne známe. Dospelí nimi strašili neposlušné deti od nepamäti. Ak nebudeš dobrý - príde si pre teba Wendigo. Tiež to slúžilo na zastrašenie mládeže aby nechodila sama do lesa. Mohlo byť skutočne možné, že tento bájny tvor existuje?! Aj keď mala dôkazy priamo pred sebou, nebola schopná tomu uveriť a pripustiť si pravdu. Pretože to by znamenalo, že niekde tam vonku môže byť aj upír alebo jednorožec a to je jednoducho hlúposť. Nič také predsa neexistuje a sú to len mýty.

Monštrum sa zrejme najedlo do sýtosti a začalo porciovať telo Rachel, chystalo si rovnaké kôpky. Sarah sa z nich snažila uhádnuť, koľko času im ešte zostáva, znamenala jedna kôpka jeden deň alebo to mal nachystané ako raňajky, obed a večeru?! Pretože to by znamenalo, že majú nanajvýš deň, jeden jediný deň a čas sa neúprosne krátil. Netušila ani, či je vonku večer alebo ráno, v šere jaskyne nezáležalo na hodinách.

Naliehavo triasla s Jasonom a prosila všetkých bohov aby sa konečne prebral. Ako vždy sa spoliehala na to, že on niečo vymyslí a dostane ich odtiaľto. No jej modlitby zostali nevyslyšané, chlapec nereagoval. Musela zaťať zuby a pokúsiť sa sama vyviaznuť z tejto šlamastiky. Pustila sa preto znovu do študovania letáčika, ktorý bol jej jedinou stopou. Preskočila informácie o krásach a zaujímavostiach rôznych národných parkov či miest. Nakoniec opäť zastavila pri článku, čo varoval turistov pred návštevou niektorých hôr a lesov. Údajne mali byť veľmi nebezpečné, lebo v nich strašilo.

Wendiga popisovala brožúrka ako človeka, ktorý sa živil ľudským mäsom, preto bol prekliaty a zmenil sa na netvora. Získal špeciálne schopnosti ako nadľudskú silu, rýchlosť a podľa niektorých aj nesmrteľnosť. Wendiga sa dá odohnať ohňom, to je jeho jediná slabina pretože jeho pokožku neprestrelí ani brokovnica. Čím viac ľudí zožerie, tým je silnejší, no jeho hlad sa nedá ukojiť. Rastie len do výšky – nikdy nie do šírky, a tak je uväznený v nekonečnom kolobehu, kde má neustále prázdne brucho.

Skúmavo sa zahľadela na netvora, teraz aspoň trochu začínala veriť tej legende, keďže sa skutočne zdal byť o čosi vyšší s každým ďalším sústom. No jeho neuveriteľne vychudnuté telo nebolo o nič plnejšie ako predtým. Netvor dokončil rozdeľovanie Rachel a pustil sa do čistenia zvyškov. Dlhým rozoklaným jazykom si olizoval špinavé ruky a spod nechtov vyškrabával zaschnutú krv.
„Naozaj si býval človekom?" nedokázala ovládnuť zvedavosť a musela sa uistiť, že to je skutočne pravda.

Netvor sa nahlas rozosmial, trvalo to nejakú dobu než sa upokojil a konečne jej odpovedal: „Nie." nič viac nepovedal, len jedno slovo a prestal si ju všímať akoby tam ani nebola.

To ju poriadne naštvalo: „Si teda wendigo alebo nie?!" dožadovala sa ďalej odpovedí a zvyšovala hlas.

Snažil sa ju ignorovať, lovec sa predsa nevybavuje so svojou korisťou, ale bolo mu jasné, že nedá pokoj. Vyriešil to preto kusom špinavej handry, s ktorým jej zaviazal ústa. Ani to nepomohlo, síce nemohla rozprávať, ale aj tak sa o to neprestala snažiť a ten zvuk mu trhal ušné bubienky. Keďže počul lepšie ako obyčajný človek, bolo to pre neho vyslovené utrpenie. Z množstva haraburdia čo zostalo po bývalých návštevníkoch jeho obydlia vylovil pero. Znovu jej zobral brožúru a podčiarkol jednu vetu: Wendigo sa môže objaviť ako monštrum s niektorými ľudskými vlastnosťami alebo ako duch, ktorý posadol človeka.

Ukázal jej to a Sarah konečne prestala vyvádzať a mlčky očami sledovala text, doslova bolo vidno ako jej to šrotuje v hlavičke. Po chvíli však nasledovala nová salva ešte intenzívnejšia ako predtým. Hádzala sebou a hučala proti handre, ktorá spôsobila, že jej nebolo rozumieť, ale otravné to bolo i tak. Skontroloval jej putá a veľmi rýchlo opustil jaskyňu.

Keď osamela, začala premýšľať a predčítala si celý text znovu a znovu. Vychádzalo jej z toho, že je to buď človek, ktorého posadol zlý duch – to by mohla byť tá údajná kliatba alebo len monštrum Každopádne sa začala konečne sústrediť na to najpodstatnejšie – oheň. S nádejou upierala zrak na malú petrolejku, stačí sa k nej dostať a podpáliť wendiga. Znelo to jednoducho no skutočnosť bola taká, že spútaná nemala šancu sa k nej dostať, visela príliš vysoko a ďaleko.

Aj chlapec sa konečne prebral, zmätene sa rozhliadal a snažil sa prísť na to, kde sa ocitol. Z celej sily mykal reťazami v snahe oslobodiť sa, no tie držali ako prilepené. Nebolo divu keď úchyty boli zatlčené do skaly a Jason neoplýval nadľudskou silou ako wendigo. Sarah sa mu snažila posunkami a hmkaním naznačiť všetky novinky, ktoré sa dozvedela. Ale to nikam neviedlo, tak mu skoro až pod nos strčila brožúrku. Chlapec bol značne chápavejší, okamžite začal hovoriť o ohni v lampe a vymýšľal únikový plán.

Prerušil ich nečakaní návrat netvora, zhmotnil sa priamo pred nimi aspoň tak im to pripadalo. Jasona znovu poslal do ríše snov a už-už sa chystal aj Sarah, ale na poslednú chvíľu sa zarazil. A namiesto toho ju začal ťahať hlbšie do jaskyne. Za výbežkom, pred ktorým predtým hodoval bol skrytý tunel, ktorý si predtým nevšimla. Zo začiatku bol tak úzky, že sa sotva prepchali a nebyť toho ako ju nemilosrdne ťahal určite by sa niekde zasekla. Spôsobilo jej to viacero odrenín a pomliaždenín. Po lícach sa jej kotúľali horúce slzy bolesti. Handra jej nedovoľovala kričať, inak by mu to všetko poriadne vytmavila.

Ako postupovali vpred, tunel sa rozširoval a odhalil ďalší voľný priestor. Z ničoho nič sa wendigo zastavil a odhodil ju ako vrece zemiakov. Než zavládlo naprosté ticho, bolo počuť ešte jeho vzďaľujúce sa kroky. V nepreniknuteľnej tme si nevidela ani na špičku nosa.

Rezignovane sa schúlila sa do klbka a plakala nad touto nespravodlivosťou. Bola jej zima, škŕkalo jej v žalúdku a celé telo ju príšerne bolelo, ale najhorší bol strach. Pohltil všetku nádej, až z nej zostala len prázdna schránka bez života. Dala by čokoľvek za trochu svetla a spoločnosť, už aj netvor sa zdal byť lepší ako táto zdrvujúca prázdnota. Tu ju ani Jason nenájde, nikto ju nenájde a zomrie sama – opustená. Tunel bol tak šikovne skrytý, že ste ho celý čas mali priamo pred očami, ale aj tak ste ho nevideli, ak ste o ňom nevedeli. Vyzeral skôr ako akási prasklina v skale, než umelo vytvorený vchod. Dávno oľutovala svoje všetečné otázky, mala radšej mlčať ako sa na zajatkyňu sluší a patrí.