Pomaličky sa k nim približoval, nikam sa neponáhľal, užíval si, ako sa pred ním krčia strachom. Konečne mal možnosť sa im osobne predstaviť v celej svojej kráse. Doteraz ich len z diaľky pozoroval a ako bábkar poťahoval za nitky. Ani netušili, že po celý čas hrajú akési predstavenie podľa jeho zvrhlých chúťok. Daj hlupákom mapu a oni pôjdu presne tam, kde ich po celý čas chceš mať a naservírujú sa tak na striebornom podnose.

Dostal sa bližšie k ohňu, ktorý bol jediným zdrojom slabého svetla, a ten odhalil jeho podivnú stavbu tela. Na hlave sa mu čneli dlhokánske zakrivené a rozvetvené parohy, ako mávajú jelene alebo soby. Žiariace červené oči zapadnuté hlboko v neforemnej lebke a ústa plné ostrých žltých zubov. Sinavá koža sa zdala byť až príliš tenká, ba priam priesvitná. Tesne obopínala jeho vyčnievajúce kosti, ktoré sa už z diaľky dali poľahky porátať. Jeho končatiny boli abnormálne dlhé, a preto sa zdal byť vysokánsky ako hora.

Nemilosrdne schmatol Sarah pod krk kostnatými prstami zakončenými ostrými pazúrmi a rozoklaným jazykom jej olízal tvár.

„Mhmm mňom večera," zamumlal sotva zrozumiteľne a v tej chvíli sa zastavil čas.

Dievčina zdesene vykríkla, srdce je splašene tĺklo na poplach, nohami a rukami zbesilo mávala okolo seba v nádeji, že útočníka zraní. Ten však len zosilnil zovretie na jej krku a Sarah začali modrať pery, ako sa jej nedostávalo dostatočné množstvo kyslíka.

Jason ho z celej sily tĺkol do chrbta, pomáhal si všetkým naokolo, hoci sa jeho koža zdala byť tenká sťa papier, v skutočnosti bola nepreniknuteľná. Práve sa do neho pokúšal zabodnúť ostrý kus dreva z rozpadnutej stoličky, keď sa protivník náhle otočil čelom k nemu a útok mu oplatil. Tomu monštru stačila len jedna voľná ruka na to, aby chlapec išiel k zemi ako hnilá hruška.

Ten sa však nevzdával tak ľahko, veď sľúbil dievčatám, že ich ochráni. Bolestivo sa hrabal späť na nohy, pripravený pokračovať tam, kde predtým skončil. Na hlave mu začínala rásť poriadna hrča, zrak sa mu rozmazával a on sa márne snažil zaostriť. Celá miestnosť sa s ním točila, no odhodlane postupoval vpred na vratkých nohách. Odhadom zameral svoj ciel a s bojovým pokrikom sa vrhol na nepriateľa.

Rachel sa tiež pridala, už nemala čo stratiť, Aiden bol mŕtvy a ona sa odmietala prizerať ako umiera niekto ďalší. Nebude znovu oplakávať stratu kamaráta, to radšej sama položí život za záchranu svojich blízkych. A, hoc bola vydesená na smrť, dokázala sa na maličkú chvíľu vzoprieť svojmu strachu a tam v horskej chate sa z nej stal hrdina.

Potom sa zbehlo všetko až príliš rýchlo, aj keď im sa to zdalo byť nekonečné. Rachel sa ako správna ženská vynašla. Kopance a údery na neho nezaberali, tak ho pohrýzla do ruky, v ktorej zvieral kamarátku. Útočník konečne pustil dievčinu, ktorá bolestivo dopadla na zem a priam hltavo nasávala vzduch do pľúc. Vzápätí odhodil toho opovážlivca, čo sa mu ako upír prisal k ruke.

Rachel dlho letela s bezmocne vytreštenými očami uprenými na kamarátov, akoby ju snáď oni mohli zachrániť. Jej let zakončil až tvrdý náraz o stenu, ozvalo sa hlasné chrupnutie, ktoré spečatilo jej osud. Na zem dopadlo už len bezvládne telo, kus mäsa bez života.

Rozhnevané monštrum zarevalo až sa celá chata otriasla v základoch. Ona predsa nemala zomrieť, nebola ešte na rade, neznášal ak mu niekto kazil jeho plány. Za to mi ešte zaplatia, zaprisahával sa v duchu.

Sarah sa ešte pokúšala odplaziť do bezpečia, nemala v úmysle zo seba urobiť obetného baránka ako jej kamarátka. Ona radšej bude živým zbabelcom ako mŕtvym hrdinom. No niečo ju schmatlo za nohu a nešetrne ťahalo naspäť, nechty zabárala do drevenej podlahy, až na nej zostávali vyryté škrabance ako sa snažila zachrániť. Skoro až nežne si ju chrbtom pritiahol k sebe ako milenec svoju drahú a do ucha jej zašepkal.

„Kamže kam maličká? Zábava ešte len začína, pekne sa spolu pobavíme, než ti dovolím zomrieť."

To bolo na Sarah príliš veľa a bezvládne ochabla v jeho náruči. Stratila vedomie a prepadla sa do milostivej temnoty, ktorá ju láskavo zahalila vo svojom plášti. Ocitla sa na mieste, kde neexistoval strach ani bolesť, panoval tam kľud a mier.

Monštrum si zhnusene odfrklo, dnešná mládež nič nevydrží a nie je s nimi žiadna sranda. Bez námahy si prehodil dievčinu cez ramenu a spolu s ňou sa vydal vyriešiť ďalší problém. Stačila mu jedna rana, aby poslal to chlapčisko do ríše snov. Teda aspoň dúfal, na chvíľu sa zastavil, aby skontroloval jeho tep. Nemal rád staré mäso, omnoho lepšie bolo čerstvé a teraz už mal to dievča, ktoré nedopatrením odstrčil prisilno. Až keď spotrebuje každučký kúsok jej tela, dovolí si zabiť ďalšieho z nich.

Aj chlapca si prehodil cez rameno a pod pazuchu zobral poslednú dievčinu. Tá už nepotrebovala šetrné zaobchádzanie, aby sa nerozbila, na to už bolo neskoro. Bola maličká, až príliš malá - tá mu dlho nevydrží a bude musieť obetovať ďalšiu zo svojich hračiek. Jej chuť nebola práve najlepšia, ale nemohol si vyberať, keďže do lesa prichádzalo stále menej a menej ľudí. Legendy a povery, že v ňom straší sa rozkríkli široko ďaleko.

Dovliekol ich do neďalekej jaskyne, ktorá mu už dlho bola domovom. Vystriedalo sa v nej množstvo ľudí, prichádzali mŕtvi či živí, na tom až tak nezáležalo. Vždy tu po sebe niečo zanechali, malú trofej pre svojho lovca, ktoré si starostlivo odkladal a veľmi rád s nimi týral toho malého spratka, čo sa v ňom búril a snažil sa prevziať kontrolu nad telom.

Ale mal smolu pretože jemu viac nepatrilo, teraz tu bol Wendigo a jeho hlad sa nedal ukojiť. Takže nikdy neprestane mučiť ani vraždiť a nedá sa poraziť.

Pevne zviazal svoje obete, neponechávajúc nič na náhodu. Chvíľu ich mlčky pozoroval, hlavne tú dievčinu niečo v jeho vnútri po nej prahlo. To bol jeden z dôvodov prečo sa jej chcel čo najrýchlejšie zbaviť. Ten druhý dôvod by mu mohol poriadne skomplikovať život...

Potriasol hlavou akoby sa snažil odohnať otravné muchy, nič také nedovolí toto je jeho územie a pánom je tu on.