Sotva sa pretiahla cez úzky tunel spozorovala monštrum ako ju bedlivo sleduje. Vedel, že prichádza a čakal tam na ňu. Akoby aj nie, keď narobila taký hluk, ktorý by poľahky zaznamenal aj ľudský sluch, a nieto jeho vylepšený. Pred sebou držal Jasona ako štít a na tvári mu hral škodoradostný úsmev, čo pripomínal skôr nechutnú grimasu. Bez obáv sa bavil na jej účet.

Odhodlanie ju až prirýchlo opúšťalo, ale snažila sa samú seba presvedčiť, že je vo výhode. V ruke pevne zvierala to, čo zostalo z lampy. Maličký plamienok stále slabo plápolal, stačilo ho už len podpáliť a budú voľní. Oheň bol jeho jedinou slabinou, to vyčítala už zo starej brožúrky a Henryho denník jej to iba potvrdil. Nedbala na varovania a prosby chlapca uväzneného v tele netvora, aby sa ho nepokúšala zabiť, ale namiesto toho ho oslobodila. Zaslepená túžbou po pomste neverila, že by akési zaklínadlo dokázalo vypudiť zlého ducha. Iróniou osudu bol fakt, že práve jej predkovia boli najväčším strojcom legiend o ľudožrútovi, čo žije v horách a tiež sa postarali o návod, ako sa ho zbaviť. Ak niečo neznášala ešte väčšmi ako monštrum čo ich uväznilo, boli to práve Indiáni, pretože bola presvedčená, že práve ich krv je príčinou všetkých jej problémov. Ak by sa nelíšila od ostatných detí, nikdy by ju nešikanovali.

Chlapec bol pri vedomí a bezmocne pleštil oči, v ktorých sa zrkadlil strach. Nemohol sa poriadne hýbať. Wendigo ho jednou rukou držal pod krkom tak, že sa sotva špičkami dotýkal zeme a tou druhou mu zakryl ústa, aby ho umlčal. Chrbtom bol tesne nalepený na netvora a končatiny mal stále spútané ťažkými okovami.

Lámalo jej srdce takto vidieť svoju lásku, no dodávalo jej to odvahu – musí ho zachrániť. Približovala sa k nim a šermovala svetlom ako s mečom v nádeji, že sa snáď netvor zľakne. Ten skutočne pospiatky ustupoval a úsmev zmizol. Namiesto toho hlasno vrčal ako besné zviera zahnané do kúta.

„Zahoď to, lebo ho zabijem!" prikázal rázne a aby potvrdil svoje slová zodvihol chlapca vyššie, aby sa nedotýkal nohami zeme. Trepal s ním ako s handrovou bábikou a Jason začal rýchlo fialovieť v tvári z nedostatku kyslíka. Reťaze hlučne rinčali a pri tom zvuku sebou nevedomky trhla. Po názornej ukážke čo s ním urobí, Wendigo povolil stisk.

Zavládlo napäté ticho, ktoré prerušoval len chlapec, ktorý sa snažil poriadne nadýchnuť. Obaja súperi premýšľali nad svojím ďalším ťahom. Sarah bola stále presvedčená, že s ohňom je vo výhode a má navrch. Monštrum bolo ako vždy minimálne dva ťahy napred i toto predvídal a kým čakal na dievča zasvätil chlapca do svojich plánov.

Jason tušil na čo sa dievčina pripravuje ešte dávno predtým, než urobila prvý krok. Vzpieral sa v zovretí väzniteľa, kričal proti ruke, čo mu upchala ústa. Mykal s hlavou na znak nesúhlasu a žobronil pohľadom, aby to nerobila. Poznal ju až príliš dobre a vedel aká je tvrdohlavá, ak si raz niečo vzala do hlavy, vykonala to stoj čo stoj, nehladiac na následky. Horúce slzy smútku mu stekali po tvári, neplakal však kvôli sebe - smrti sa nebál, práve naopak ho lákala predstava, že opäť uvidí Aidena. Desil sa toho, čo sa stane s ňou.

Zrazu sa odohralo niekoľko vecí naraz. Bola to len chvíľka, čo navždy spečatila ich osudy. Jedno zlé rozhodnutie, ktoré z hrdinu urobilo hlupáka.

Sarah postúpila vpred a z celej sily odhodila lampu smerom k monštru. Tá sa s buchotom rozprskla na zemi a kvapalina sa vyliala. Jaskyňu zachvátili plamene, ktoré sa rýchlo šírili, ako si rozliaty petrolej razil cestu vpred. Oheň nebol silný, no stačil na to, aby zapálil veľmi horľavé monštrum a chlapcovi oblečenie.

Wendigo doslova zahodil chlapca a snažil sa utiecť do bezpečia ale bolo neskoro. Jeho telo lačne olizovali plamene a rýchlo sa menil na popol. Najzvláštnejšie na tom celom bolo, že nekričal bolesťou ani ju inak nedal najavo. Namiesto toho sa nahlas smial ako šialenec. Keď sa rozpadol aj posledný kúsok monštra, objavila sa priesvitná silueta, ktorá smutne hľadela na Sarah. Henry naposledy zamával na rozlúčku a zmizol. Snáď sa konečne dostal na lepšie miesto.

Ponáhľala sa k bezvládnemu Jasonovi a rýchlo hasila oheň z jeho oblečenia v nádeji, že nestihol napáchať príliš veľa škody. Ale všetko to bolo iba márna snaha, pretože bol mŕtvy skôr, než dopadol na zem. O to sa ešte monštrum stihlo postarať a splniť tak svoje vyhrážky.

Bezmocne kľačala vedľa svojej lásky a triasla ním, akoby ho chcela zobudiť zo spánku. Aj modlitbami sa ho snažila priviesť späť k životu. Prosila ho o odpustenie, že ho nezvládla zachrániť. Vyčítala si, že nesplnila to, čo po nej chcelo monštrum, Jasom by ešte žil...

Ubehlo množstvo času než bola pripravená mu dať poslednú pusu na rozlúčku. Namáhavo sa zodvihla a naposledy sa rozhliadla po zdevastovanej jaskyni. Oheň sám dohorel ako pohltil aj posledný kúsok petroleja a vecí, čo si monštrum nastrádalo. Najradšej by vypálila aj jeho trofeje v skrytom priestore no nevedela ako keď už nemala nič horľavé.