Sediac na deke pod starým stromom som sledovala sovu poletujúcu neďaleko mňa. Nebyť mohutnej koruny dubu, slnko by mi pražilo na hlavu. Bolo vidieť že leto sa pomaličky blížilo ku koncu.Pred pár dňami by sa teploty šplhali ešte o niečo vyššie, avšak teraz sa nachádzali vo fáze, ktorú označujem za znesiteľnú.

S Qwidom už môžem chodievať von bez toho, aby sa upiekol. Qwido je moja sova. Dostala som ho na dvanáste narodeniny. Okrem Cassie je to moj jediný kamarát, ale aj najlepší. Za nič na svete by som ho nevymenila.Už to budú tri roky odkedy som ho dostala a za ten čas sa mi ho podarilo vycvičiť tak, aby mi neuletel. Často chodíme spolu von a obaja si to veľmi užívame.

Lietanie je jeho neoddeliteľnou súčasťou keďže je sova. No a ja...

Ja nie som spoločenský typ. Vačšinu dňa buď strávim zavretá v izbe s knihou v ruke, alebo sa chodievame s Qwidom vyvetrať buď do nášho domčeku na strome v neďalekom lese, na ktorý mám výhľad zo svojej izby, alebo chodíme na záhradu.

Na deke, položený vedľa sokoliarskej rukavice mi zapípal mobil. Cassie mi poslala správu.

Nechceš ísť aj s Qwidom na prechádzku do domčeka v lese? Budem ťa čakať pred domom.

Popravde, Cassie je jediná osoba okrem rodiny s ktorou sa dobrovoľne stretávam. Výhoda je to, že býva vo vedľajšom dome a preto nemusíme chodiť cez celé mesto aby sme boli spolu.

Nemusela som jej ani odpisovať, pretože vie, že do domčeku do lesa chodím veľmi rada.

Vstala som z deky, mobil som si dala do zadného vrecka na rifliach a na ruku som si nasadila rukavicu. Z brašne visiacej na pleci som vytiahla kúsok mäsa a položila som ho medzi svoj palec a ukazovák. Zdvihla som ruku a Qwido hneď priletel. Pripevnila som dĺžec o pútka na jeho nohách a išli sme pred dom čakať Cassie.

Zanedlho som zbadala Cassie. ,,Ahojte," pozdravila mňa aj Qwida a hneď ho začala hladkať. ,,Ahoj," odzdravila som ju a vydali sme sa okolo môjho domu k lesu.

Nebola to dlhá, ale ani krátka cesta. Za domom a záhradou sa nachádzali už iba lúky s trávou. Tá na niektorých miestach siahala až po kolená. Za pol hodinu sme boli pri prvých stromoch. Slnko sa pomaly začínalo skláňať k horizontu, no do večera odhadom zostávali asi tri hodiny.

Prešli sme popod prvé mohutné koruny stromov. Neprechádzalo cez ne do lesa toľko slnečného svetla ako na lúke pred nimi. Povieval vetrík, takže ich listy príjemne šušťali. Les stále naberal na hustote takže po pár minútach sme boli skoro v šere.

O chvíľu nás prekvapili žiarivé slnečné lúče. Prišli sme na ďalšiu lúku. Táto nebola taká veľká ako lúky za domom. Mohla mať asi 5 metrov na šírku. Akonáhle sme vyšli z lesa, v ktorom vietor nebolo cítiť pretože stromy boli priveľmi husté, zistili sme, že vietor prestal úplne fúkať. Teplota sa musela zvýšiť o niekoľko stupňov a začínalo neznesiteľne aj vďaka tomu, že na nás priamo dopadali slnečné lúče.

Spravili sme si malú prestávku a sadli sme si do chladivého tieňa stromov. Cassie mi z vaku na chrbte vytiahla fľašu s vodou. Naliala som ju do plastovej misky, ktorú som nosila so sebou. Qwidovi som z pútok odopla dĺžec a už mu nič nebránilo v tom, aby zletel na zem a napil sa vody.

,,Otillie? Čo by si povedala na to, keby mám aj ja sovu?" po chvíli sa ma spýtala Cassie. Doteraz som sledovala Qwida s akou chuťou pije vodu a veľmi som svoju kamarátku nevnímala. ,,Hm, čo?"Už si zvykla na to, že až priveľmi rozmýšľam. O to viac, keď mám pri sebe sovu.

,,Čo by si povedala na to, keby mám aj ja sovu?" zopakovala mi otázku. ,,Máš ju kam dať? Vieš, keď máš dravca, on potrebuje veľa miesta," začala som s vysvetľovaním, ,,a tiež potrebuje každý deň čerstvé mäso. Navyše dravca nemôžeš mať len tak. Musíš sa oň vedieť postarať."

,,Nenašlo by sa nejaké miesto u teba?"Vážne som sa na Cassie pozrela: ,,Dravec nie je hračka." Takto skončila naša konverzácia. Znovu som sa sústredila len a len na Qwida.

Dostala som nápad. Stiahla som si rukavicu z ruky a podala ju Cassie. ,,Keď chceš sovu tak skús najprv Qwida dostať na rukavicu," s týmito slovami som jej podala svoju rukavicu. Začínala som mať spotenú ruku. Utrela som ju do trávy pod sebou. Z brašne som vytiahla misku s mäsom.

Cassie si dala rukavicu a neviem čo chcela robiť keď zavolala na Qwida menom, ale zastavila som ju so slovami: ,,Ešte potrebuješ toto." Ukázala som jej misku s mäsom a ona skríkla: ,,Fuj!" Hneď mi vrátila rukavicu.

,,Ešte stále chceš sovu? Takéto veci sú na dennom poriadku," varovala som ju. ,,Myslím si, že radšej nie," znechutene sa odtiahla odo mňa a aj od Qwida.

Zbalili sme všetky veci a už sme sa chceli pobrať na odchod, keď vtom Qwido spozornel. Stále stál na zemi a odrazu vzlietol do vzduchu. Najprv som si myslela, že si chce len zalietať po okolí. Na to som bola zvyknutá. Ale potom preletel cez lúku na druhú stranu. Bez akéhokoľvek zvuku trepotajúcich sa krídel letel ďalej a ďalej.

Rozbehla som sa za ním a bežala som najrýchlejšie ako som mohla. Zaletel do lesa. Letel rýchlo, nezabrzdily ho ani husto rastúce hrubé kmene stromov. Z diaľky sa zdali vrásčité, ale pri pohľade zblízka mali krásnu štruktúru vynikajúcu na ich svetlohnedom dreve.

Keď som Qwida skoro dobehla, všimla som si za čím letel. Najprv som si myslela, že to bol Krkavec čierny, ale pri bližšom pohľade to bola sova. V rýchlosti som sa snažila prísť na riešenie ako Qwida zastaviť včas, aby nedošlo ku katastrofe. Bol veľmi ďaleko a zastaviť sa som si dovoliť nemohla. Cassie bola v nedohľadne.

Na chvíľu som ich stratila z dohľadu a vzápätí obe sovy vyleteli rovno oproti mne. Skríkla som. Čierna sova do mňa narazila a Qwido sa len tak tak zastavil pár centimetrov od mojej hlavy. Ocitla som sa na zemi spolu s druhou sovou. Akonáhle bola na zemi, Qwido na ňu zaútočil. Skôr než niečo stihol urobiť som ho v zúfalosti zo zadu chytila. Vyzeralo to akoby som ho objímala, ale v skutočnosti mu to bránilo v pohybe.

Čierna sova sa rýchlo spamätala a odletela, zatiaľ čo sa mi Qwido mykal v náručí. Vydýchla som si.

Vysvetlivky:

Tak po skoro dvoch rokoch publikujem sľubovaný prepis. Čo naň hovoríte? Je tam vidieť ten rozdiel? (Pre porovnanie, prvá verzia mala 447 slov, prepis skoro 1100). Od prvej verzie ubehli tri roky, tak verím, že ten rozdiel tam vidno je. Hlavne v štýle písania. Neviem či vám sadne, ale snažila som sa písať opisne, pretože v knihách sa mi taký štýl veľmi páči. Dajte mi vedieť či aj vám. Ďalej som tam pridala aj svoje poznatky zo sokoliarstva, avšak niektoré veci by som nechcela rozoberať veľmi do hĺbky aby vám to nepokazilo zážitok z čítania.. Keby niečomu nerozumiete, píšte. Budem rada ak budete knižku zdieľať. Časti sa budem snažiť pridávať čo najčastejšie, pretože za ten cca rok a pol čo som nenapísala ani písmenko mi to písanie začalo strašne chýbať. Dlžím vám jedno veľké ospravedlnenie. Za to, že som nepísala.Chcem to napraviť, chýba mi to.