Stále som sa pozerala do zeme a cítila som, že aj on tak sme začali pomaly zdvíhať hlavy.......

"Ty?!"

"Ty?!" naraz sme vykríkli.

"Čo Tu robíš?!"
"Čo tu robíš?!"

"Pýtala som sa prvá?!"
"Pýtal som sa prvý?! "

Asi mi čítal myšlienky alebo ja neviem čo ale úplne zarovno sme hovorili takmer rovnaké vety.

Pre objasnenie situácie predo mnou stál Jack. Jack človek. To znamená, že Jack človek a Jack vlk sú jeden človek. Alebo vlk? Proste jedna bytosť..

Pomaly mi začalo všetko zapadať do seba. Videla som ho v lese, na oslave, utiekla som, bývalá som u neho, nejakým spôsobom sa o mňa staral.

"Ideš dobrým smerom Mia. A čo z toho nejakým spôsobom vyplýva? Možno si to nechceš priznať e je to tak."

"Je možné, že ani on to ešte nevie? Možno to nerobil z toho dôvodu. Čo ty vieš?!."

Jack predo mnou len tak stál a mala som pocit, že jeho ústa sú až niekde pri jadre Zeme.
Ukľudniť sa ale stále na mňa pozeral týmu svojimi veľkými očami. Neviem čo ale nejaká sila ma k nemu ťahala. Akoby okolo nas všetko zmizlo a boli s len my dvaja. Pomaly sa aj on vybral ku  mne. Videla som na ňom, že sa ma chce dotknúť ale ja som nechcela. Proste som to tak cítila.

Stále ku mne naťahoval až kým nezastal nejaký cca 0.5-1 cm.
Myslela som, že to zastavil on prstom no jeho zastavila bariéra.
(Pre info. Až teraz sa ako keby tak úplne cítia ako spriaznené duše takže sa vytvorila bariéra. A myslím, že sa jej ani nikdy ako človeka nedotkol. Takže tak.)

"Prečo mi nedovolíš sa ťa dotknúť."

"Neviem. Stále k tebe nepociťujem dôveru aby si sa ma mohol dotknúť."

Neviem s kadiaľ sa tie slová zobrali. Ako keby som ich už mala v hlave a len sa z nej sypali.

"Dobre."

Stále som sa pozerala do tých jeho čokoládových očí a bola som ako zhipnotyzovaná. Ani on od toho nemal ďaleko.

No ale aj táto chvíľa musela byť prerušená. Bohužiaľ. Z lesa sa znenazdajky objavilo 5 vlkov. Nevedela som čo sa to deje. Pozrela som sa na Jacka a hľadala nejaký náznak ale on nahodil tú svoju kamennú tvár.

V hlave som ho počula.

"Ja ich zabavím a ty sa premeníš a budeš utekať do chatky. Dobre?"

Nechcela som ho tam nechať samého ale vedela som, že má pravdu. Aj tak by som mu tu iná zavadzala.

"Dobre."

Už stál predo mnou Jack vlk a rozbehol sa na nich. Ja som sa tiež ani neviem ako premenila a utekala ku chatke. No asi sme nedomysleli, že keď sú 5 tak všetci budú bojovať.

Traja z bojovali s Jackom a dvaja z nich mi boli v pätách. Nevedela som ako ich striasť. Odrazu bolo počuť dlhé a hlasné zavýjanie.

Vlci sa stiahli a utekali k smeru boja. Bohužiaľ som sa za nimi obzrela a tá chvíľa sa mi stala osudnou.. Nevšimla som si pred sebou kríky. To by bolo v pohode aj by to boli iba kríky. Ale za týmito bol zraz dole. Nestihla som ubrzdiť a už som padala dolu. Niekde v strede som sa premenila späť do ľudskej podoby, vykríkla nahlas ako sa dalo a viac si nepamätám....

Novaaaaa kapitolaaaaa.
Znova sme tu pri novej kapitole. Teraz mám veľa nápadov tak idú kapitoly ako od ruky ale aj tak je moja tvorba pozastavená ešte cca do 10.6. Kapitoly možno pôjdu vonku ale od 10.6. pôjdu zrejme častejšie. Dúfam, že sa páči keď tak napíšte do komentárov a vidíme sa pri ďalšej kapitole.

MiniJanaRad 🔐