Cŕn, cŕn
Bože. Ako ja nenávidím tento vynález menom budík. Kto to vymyslel? Zoberiem budík a hodím ho celou silou do steny. Ako inak aj teraz si budem musieť ísť kúpiť nový. No môžem byť taká lenivá, že sa mi ani z postele nechce vyjsť? Odpoveď je, že áno. Môžem. Stále si ležím keď v Tom mi do izby vbehne ako na zavolanie môj starší brat Luke.

Luke
Mia

Čo tu chceš?

Prišiel som ťa zobudiť.

Ako inak.

No poď ty leňochod. Vstávame. Ná puti, puti.

A čo som ti ja pes či čo?

Oco ma poslal tak sa umy a príď dole na raňajky. Dnes je prvý školský deň na to nezabudni.!

Veď dobre už idem.

(Luke odišiel)

No dobre už je načase vstávať. Pomaličky som vstala a išla do kúpeľne. Urobila som si rannú hygienu a išla do šatníka. Čo si dnes oblečiem? Ešte by som vám chcela povedať, že ja som v škole bývalá taká sivá myška. Aj keď doma niekedy pukám agresiou v škole som sa snažila aby o mňa nikto ani nezakopol a ku podivu sa mi zatiaľ darilo. Tento rok, keďže som prestúpila na druhú školu som sa rozhodla sa trošku viac ukázať ale nie až príliš. Nechcem aby sa zo mňa stala nejaká zmachlená Barbie. To nie je môj cieľ chcela by som sa len trochu zviditeľniť. Nakoniec som sa rozhodla dať si toto👇:

Na prvý deň do školy mi to prišlo dobré. Veď ide predsa aj o prvý dojem. Obliekla som sa a jemne namaľovala.

Zobrala som si len malú červenú kabelku a do nej nachádzala mobil, peňaženku, kľúče od domu ( pre istotu ) a slúchadlá. Keď som všetko mala posledný krát som sa obzrela do zrkadla a išla dole na raňajky. Ostatný mali obložené taniere ale ja som na nich nemala chuť tak som si dala iba jablko. Luke zjedol a išli sme pomaly k jeho autu.

Už ma vodičák tak nemusím chodiť pešo. Sadla som si na miesto spolujazdca a mohli sme vyraziť. Išli sme nejakých 5-10 minút a ocitli sme sa pred našou novou školou.

Luke ide do tretieho ročníka a ja do prvého. Vystúpili sme z auta a pobrali sa do riaditeľne. Zaklopala som a z vnútra sa ozvalo tiché: Ďalej. Na nič som nečakala, otvorila som dvere a predo mnou bola riaditeľka cca mohla mať takých 40 rokov.

Pozdravila som sa a až potom som si všimla, že pred ňou sedí na stoličke nejaký chlapec. Nevidela som ho dobre. Iba zo zadu. Zrazu sa otočil a mne sa naskytol pohľad na krásne hnedé oči ako čokoláda. Rýchlo som uhla pohľadom na čo sa on uchechtol.

Vypýtali sme si rozvrhy a dostali sme ešte kľúč od skriniek a učebnice dostaneme na hodinách. Už sme chceli ísť keď v Tom riaditeľka pohla hlavou smerom k tomu chlapcovi. Zrejme to znamenalo nech ide von a on už zrejme vedel čo má robiť. Lenže keďže mám takého úžasného brata a on sa začlení hneď tak jemu to ani netrebalo.

Odpojil sa od nás a išiel si vlastnou cestou. No ešte predtým ako odišiel mi povedal, že ma po skončení školy bude čakať pred ňou. Len som sa na neho usmiala a on už kráčal preč. Ja som sa zdržiavala v blízkosti toho neznámeho.

NEZNÁMA OSOBA:
Znova v riaditeľni. Teraz som tu kvôli tomu, že prídu nový študenti a treba im poukazovať školu. Vlastné aj ja.som prišiel len tento rok ale už som stihol zistiť kde čo je. Prišiel som na túto školu len z toho dôvodu, že som zistil, že moja spriaznená duša tu má chodiť. Rozprával som sa o Tom zoznamovaní so školou s riaditeľkou keď zrazu niekto zaklopal. Riaditeľka povedala ďalej.

Dnu vošlo najprv dievča a potom chlapec. To dievča. Ona mala takú nádhernú vôňu. Takú ako keď je v lese čisto voňajú kvety, lesné plody a sám les. Ten chlapec je predpokladám jej brat. Riaditeľka im dala rozvrhy, kľúče od skriniek.......

Už chceli odísť keď na mňa riaditeľka pohla hlavou. Už som vedel čo chce. Tak som sa postavil, že im ukážem školu. Vyšli sme z riaditeľne. Ona sa držala pri mne a ten druhý odišiel. Ešte predtým jej však povedal, že ju bude potom čakať pred školou. Ona sa na neho len usmiala. Ten úsmev bol taký pekný. Kráčali sme a už ma nebavilo ísť v tichosti tak som sa s ňou aspoň zoznámil.

Neznámy
Mia

"Ahoj."

"Ahoj."

"Som Jack teší ma."

"Mia."

"Ten chalan čo s tebou prišiel. To bol tvoj brat?"

"Hej. Prosím pekne potlesk pre môjho brata Luka."

"Ty si teraz prváčka?"

"Hej. Ty?"

"Tretiak."

"Takže si s mojím bratom."

"Presne tak......"

A takto sme sa spolu rozprávali o škole a iných blbostiach. Čo má z toho zaujímalo bolo, že má brata. Škoda. Ak neviete prečo škoda tak vám to teraz vysvetlím. V papieroch, ktoré som zohnal bolo písané, že moja spriaznená duša nemá žiadnych súrodencov. Takže nič z toho. Asi. Odprevadil som ju ku triede a pálil do tej svojej.

Milí moji,
nakoniec po minimálne ročnej pauze som sa nakopla a nesiem vám tu nový príbeh. Dúfam, že sa bude páčiť. Do komentárov napíšte čo si o tom zatiaľ myslíte, ako by ste chceli aby to pokračovalo. Síce už mám niečo navrhnuté no prijímam rôzne návrhy.

MiniJanaRad 🔐