Nevedel som ako ju odnesiem do chatky alebo aj ku nám. Rýchlo som skontaktoval členov svorky, ktorý sa o malú chvíľu objavili.
Všetci sa pozerali na Miu. MOJU MIU!!! Pozrel som sa na nich vražedný pohľadom a oni len sklopili hlavy. Jeden z nich bol môj najlepší kamarát Drake. Tomu som ju dal na starosť. Pomaly ju zdvihol a išli sme do svorky....

Nakoniec po dlhšom čase sme boli opäť v svorke. Hneď som dal zavolať doktora aby ju vyšetril. Hneď prišiel a začal ju obzerať. Neviem čo ale začal som mierne vrčať. Iba ja si ju môžem obzerať!
On na mňa len hodil ospravedlňujúci pohľad. Keby som mohol na mieste je mŕtvy.

Začal jej nahmatávať zranenia. Bol som taký nepríčetný a nasratý ale držal som to pod uzdou. Zatiaľ. Vyšetril ju. Povedal, že utrpela veľké zranenia keď padala a nevie kedy sa prebudí. Teraz je ževraj v nejakom spánku, ktorý je podobný kóme. Budú jej podávať jedlo aj vodu infúziou.

Ako dopovedal, že nevie kedy sa prebudí tak sa mi prepadol svet. Môj stredobod vesmíru teraz leží v "kóme". Prečo mi toto robíš, bože. Prečo ja? Čo som ti urobil? Všetko čo som práve teraz chcel robiť s ňou sa totálne posralo. Chcel som ju chrániť a namiesto toho sa deje toto. Neviem kedy mi na nej začalo tak záležať ale teraz som totálne na sračky. Neviem ako ale potreboval som vzduch. Toto je aj na mňa priveľa.

Zašiel som do svojej pracovne a sadol si. Odrazu ma prešla chuť na sedenie a už dávnejšie som chcel prerobiť pracovnú tak prečo nezačať hneď teraz. Nevedel som ci to do mna vošlo ale ako keby si môj vlk a telo robilo čo chce. Zdvihol som stoličku a hodil ju o zem. Zobral som sošku a s ňou rozbil sklenenú vytrínu. Rukou som zhadzovali všetko z poličiek.... (médiá)
(Vyzeralo to nejako tak ako v médiách. Len tam bol len on a v jednej miestnosti.)
Keď som "skončil" vyzeralo to tu ako po výbuchu.

Ešte aby toho nebolo veľa otec si zmyslel, že práve v tu chvíľu odo mňa niečo chce. Nakráčal si to do mojej pracovne ešte len otvoril dvere videl som, že jeho ústa aj oči sú niekde vo vesmíre. Chvíľu bol v tranze no rýchlo sa spamätal.

"Prišiel tvoj brat.!"

Ešte toto mi chýbalo. Nie, že mám spriaznenú dušu v spánku a nevedia kedy sa prebudí ešte k tomu aj tá úžasné "uprataná" pracovňa + môj brat.

"Mal by si ho ísť privítať."

"Hej, hej. Nevidíš už kráčam..."

"Láskavo si odpustí ten ton a padaj dole. Nemôžem za tvoju náladu." už som na ňom videl, že je poriadne nasratý.

Poviem vám niečo o mojom bratovi. V skratke je to arogantný, debilný idiot. Keď sme boli deti vždy som schytal bitku alebo tak ja pretože sa na mňa vždy podotýkam, že úplne vždy vyhovoril. Možno by ste si mysleli, že je starší no opak je pravdou. Je o rok mladší ako ja.

To znamená, že má 19.

Neviem odkedy sme sa začali nemať tak radi. Len viem, že sa rozhodol, že na strednú odcestuje. Vôbec mi to akože nevadilo. Len teraz keď je tu akože som nejakým spôsobom rád, že prišiel veď je to predsa môj brat ale aj tak je tu aj Mia.

Mám strach, že jej ublíži. Síce som starší ale aj tak. Henry je Henry. Ten sa snáď nikdy nezmení. Možno iba vtedy ak nájde svoju spriaznenú dušu. Čo sa ešte nestalo ale tak stále dúfam. Síce si ani neviem predstaviť kto by dokázal žiť v jednej domácnosti s týmto čudom. Ale dobre. Stále dúfam, že ona raz príde.

"Bračeeek..." roztiahol ruky a išiel ma objať. Musím sa priznať, že ma to prekvapilo.

"Henry." nakoniec som sa podvolil a bratsky sme sa objali.

Odrazu sa odo mňa odtrhol a začal kráčať. Bol ako zhypnotizovaný. Vôbec ma nevnímal. Tak som teda kráčal za ním. Nevedel som kde kráčal ale hneď ako sme zašli za roh zistil som kam miery.....

Novaaaaa kapitolaaaaa.
Pôvodne mala vyjsť až neskôr ale kvôli dohode s NatliaIvinova musela ísť von dnes. Ďakujem za narušenie môjho plánu <3 ale aj tak. Dúfam, že sa páčila. Vidíme sa pri ďalšej. Majte zatiaľ ešte pekný večer/noc. A ešte by som vám rada poďakovala za 100 votes. Ste neskutočný. Ďakujem.

MiniJanaRad 🔐