No on ma zastavil svojimi slovami.....

"Prečo by si išla preč? Nechceš tu ostať? Vieš bez teba tu bude znova také ticho a mne by to nevadilo."

Videla som ako sa pri druhej vete poškrabal na zátylku. Prvýkrát som mala pocit, že sa ma hanbil na to spýtať.

Vlastne som ani nemala kde ísť a nechcela som ho obťažovať tak som to povedala.

"Rada tu ostanem. Chcela som odísť lebo som si myslela, že ti budem prekážať."

Jeho odpoveď ma prekvapila no ďalej som sa nad ňou nezamýšľala.

"Ty? Nikdy."

Tak som sa teda pobrala naspäť do chatky.

Nevedela som čo budeme robiť a kým som sa ho to stihla opýtať začal on.

"Nechcela by si sa ísť prejsť? Vieš je tu pekná príroda..."

"Súhlasím. Chcela som sa ťa práve opýtať, že čo budeme robiť ale predbehol si ma."

"Výborné. Tak sa poďme prezliecť a môžme ísť."

"Dobre. Poďme."

Už sme boli oblečený a práve sme vychádzali z chatky. Nejaký prvý úsek sme išli potichu no niekde v tretine sme začali rozhovor.

"Môžem sa ťa niečo opýtať?"

"No pýtaj sa. Neviem či odpoviem ale za pokus nic nedáš."

"Prečo si bola práve tu v lese. Ty si utiekla z domu alebo čo?"

"Utiekla som. A čo? Vadí ti to?"
neviem prečo ale naštvala má táto otázka.

"Nie. Vôbec. A prečo si utiekla?"

Rozmýšľala som či mu mám povedať pravdu alebo nie.
Povedala som si, že nie. Budem zatĺkať.

"Nooooo. Ja? Som si povedala, že potrebujem čerstvý vzduch."
videla som na ňom, že mi to vôbec neverí.

"Ty myslíš, že ti toto uverím? Že si potrebovala čerstvý vzduch? Veď to stačilo aby si išla do lesa. Tak mi neklam a povedz mi pravdu."

"Ja ti ju hovorím. Čo ma nepočúvaš?"

"Ja ťa počúvam. Možno až príliš dobre a viem, že klameš. Prečo mi nechceš povedať pravdu?"

Ako to hovoril pomaly sa ku mne približoval.

Zopakovala som mu to isté co predtým:
"Ja ti ju hovorím. Neviem čo vymýšľaš.!"

"Ja vymýšľam. Chcem vedieť len pravdu. Je toho tak veľa?!"

"Áno je!!."

Už stál takmer predo mnou a ja už som sa nemala kde postaviť. Už len jeden krok a budem opretá o strom.! Doriti!.

Odrazu som videla pri jeho ruke voľné miesto kade by som ušla. Na nič som nečakala a rozbehla som sa. Ani neviem ako proste moje nohy šili ako keby samé. Už som od neho bola dostatočne ďaleko. Lenže som mala problém.

Nevšimla som si, že ide za mnou. Keďže som ešte nevedela úplne ovládať svoju vlčicu, myslela si, že mi hrozí nebezpečenstvo tak hneď ako som dobehla má premenila a už som nestála na dvoch nohách ale na štyroch labách.

Nevedela som čo robiť tak som nechala takmer celú kontrolu nad mojím telom Amy.

Odrazu som bola vzpriamená a cerila som zuby.

Jack dobehol a prvé čo som mu videla v očiach bolo prekvapenie a možno aj menší strach.

Stál na mieste a pozoroval ma. Mal úplne ten výraz ako Jack...... Normálne som cítila ako keby mi jeho oči videli až do duše. Zdalo sa mi alebo niečo povedal?

"Whaaaat?"

Nevedela som kto to povedal ale Jack to určite nebol. Viem to pretože ani ústa neotvoril. Jedine, že by to bola jeho myšlienka. Normálne si začínam myslieť, že som blázon..Videla som, že mi nechce ublížiť tak som znova prebrala kontrolu a jediné na čo som sa zmohla bolo utiecť. Potrebovala som si utriedila myšlienku a toto bola jediná možnosť ktorá mi napadla.

No to som ešte nevedela koho po ceste stretnem.....

Novaaaaa kapitolaaaaa.
Znova dúfam, že sa páčila a uvidíme kedy vyjde ďalšia. Koho myslíte, že stretne?

MiniJanaRad 🔐