NEZNÁMA OSOBA:
Sedel som v triede a znudene som počúval výklad starého profesora, ktorého som z due nenávidel.

Síce som len teraz nastúpil ale fakt som ho nemal rád. U mojich spolužiakov si nevedel vydobiť rešpekt, take ho naozaj nikto nepočúval. No vždy sa nám odvďačil písomkou, preto ho neznášam. Nebaví ma to tu. Keby nebolo mojej Soul Mate (spriaznenej due) ani by som sem nepáchol. Zatiaľ som ju nenašiel tak uvidíme.

Niekoľko dní neskôr:
Prechádzal som sa po lese vo svojej vlčej podobe. (samozrejme ako inak, že?)

No zrazu som zacítil tú nádhernú vôňu. Bolo to niečo ako moja droga. To je ona? ozval sa môj vlk. Keby ste náhodou nevedeli, tak každý z nás, tým myslím vlkodlakov má svojho "vnútorného vlka" , varuje nás pred nebezpečenstvom, pomáha nám v zložitých situáciach a keď treba dokáže nás aj liečiť. Je to taký náš vnútorný "ochranca".

"Už dosť toho monológu, poďme za tou vôňouu?! "

"Arghh, fajn! Si otravný vieš to?"

"Áno viem, ale teraz vážne. Tá vôňa ma ukľudňuje a keď sa nepohneš sám tak ti s tým rád pomôžem."

"To nech a ani nenapadne?! A už zmlkni, viem kráčať aj sám."

A už ani neprehovoril.... vidíte?! Niekedy, by som svojho vlka umlčal u ž navždy ale to nejde. On má vždy nejakú blbú pripomienku a rád ma podpichuje. No ale späť k tej vôni. Kráčal som za ňou, až som zbadal nejaké dievča.
(Nejaké útržky z jeho života)

Dnes:
Pokojne som si ležal v izbe a rozmýšľal nad tou dievčinou, keď mi do izby vletel otec.
"Prečo stále ležíš? Máš sa obliekať?! Čoskoro odchádzame.", bol nasratý ale ignoroval som ho, teda...... aspoň z časti.
"Kde odchádzame?", nechápavo som na neho pozeral.
"Zase si ma nepočúval.! Vravel som ti, že ideme ku môjmu veľmi dobrému kamarátovi, ktorý je zhodou okolností aj 2. najsilnejší Alfa a ešte väčšia zhoda náhod je, že jeho dcéra práve dnes oslavuje narodeniny. "Tak sa už obleč! Máš 5 minút.!", buchol dverami a odišiel.

Tak ako povedal, som aj spravil. Obliekol som si čierny oblek a vrchné gombíky na košeli som si rozopol. Nech vyzerám k svetu.

"Ty k svetu nevyzeráš nikdy?!" opäť sa ozval môj vlk.

"Ale vyzerám, však sa na mňa pozri. Som celkom sexy."

"Ach, halóó. Zem volá Jacka. Ty nevyzeráš sexy. Fakt teraz ľutujem tvoju spriaznenú dušu."

"Alex sklapni!!"

Áno, volá sa Alex. Je tradíciou, že dávame našim vlkom mená. A tomu môjmu som mohol dať meno kľudne aj debil.

"Hej?! Ja som to počul. "

"Už sklapni ty neohrabané psisko!!"

Konečnee mlčí. Naozaj ho mám niekedy plné zuby.

Prišiel som dole kde má len otec pochválil a mohli sme ísť na tu stupídnu oslavu. Ako mne sa tam nechcelo ísť. Aaaaaah. Všimol som si, že v hornej izbe sa svieti. Asi ich dcéra. Zase to bude nejaká zmachlená pipka, ktorá bude mať na hlave viac ako v hlave.

"Si ty ale vtipný. "

"Ja viem."

Vošli sme dnu kde nás privítali jej rodičia. Všimol som si aj, že v obývačke sedí predpokladám jej brat. Chvíľu sa rodičia rozprávali keď v Tom som počul ako sa na poschodí zavreli dvere a dupkajú opätky. Už som mal v predstave tu zmachlenú pipku. Ale opak bol pravdou. Keď kráčala dole najprv som videl iba kúsok šiat a o pár sekúnd na to ju bolo vidieť celú. Dámy a páni toto bolo krásne dievča.
Nádherné červené šaty. A ten jej úsmev. Musím uznať, že som sa začal roztápať. Kráčala až dolu s úsmevom na tvári než ma zbadala.

Ľudiaaaaaaaaaaaaaaaaaa,
znova sa vidíme pri novej kapitole. Dúfam, že sa páčila. Veľmi pekne ďakujem NatliaIvinova za pomoc s príbehom.

MiniJanaRad 🔐