Už mi začína šibať. Veď tu vymýšľam takéto rôzne predpoklady a riešenia tejto situácie. Asi mi už naozaj preplo v Tom mojom mozgu. Stále som bol vo svojich myšlienkach a premýšľal, že som si takmer nevšimol ten na pohľad nevyzerajúci pohyb Henryho.......

Zastavil som ako tak moje myšlienkové pochody a zameral sa na Henryho.

Zo začiatku to vyzeralo, že tam len tak stojí no odrazu žmurkol a hneď na to sa začal hýbať okolo svojej osi.

Myslel som, že som tu jediný komu šibe ale zrejme to bude lož. Budeme dvaja.

Stále sa otáčal a ja som sa nezmohol na nič iné ako na neho pozerať s prekvapením z jeho pohybu v očiach.

Odrazu zastavil a len tak stál. Pozeral som sa na neho ako na debila ale on to akože vôbec neregistroval. Len stál.

V Tom sa napol. Taký pocit už som zažil. Proste stuhol.

Teraz som sa cítil ako najväčší debil. Akože sedím si tam pri posteli MOJEJ Mii, Henry si len tak stojí a zrazu sa začne jak osa otáčať. Asi hľadal správny smer ako sa stadiaľto spaľovať lenže v Tom stuhne. Akože som jediný ktorému jeho chovanie nedáva zmysel?

Myslím,že sme viacerý.

Potom som počul ako si niečo mrmle popod nos. Nepočul som čo tak som sa ku nemu priblížila bližšie. Hovoril si:

"Som Jackov brat a ty?"

Máme dva riešenia situácie. Buď sa rozpráva sám zo sebou a ja mám asi halucinácie alebo má nejakého imaginárneho kamaráta a ja som sa zbláznil.

Znova som po ňom mrkol ockom a stál tam ako pripečený? Skúsim sa ho niečo spýtať možno odpovie.

"Určite ti odpovie. Hej,hej..."

"Alex.. a ty si kde v riti doteraz bol?"

"Ja? Veď tu presne v tvojej hlave. Len sa mi nechcelo ozývať. Veď nemáš žiadny problém či? No okrem Mii..."

"Zabudol si ešte môjho pripečeného brata."

"Henry je tu? Ha. Ani som si nevšimol...."

"Hej je tu. No idem ja riešiť ale ty nikam neodchádzaj!."

"Hej,hej. Čau..."

Henry?! Henry?! Počuješ ma? Henry? Halooooo? Počuješ ma?

Vyzeralo to, že sa nijako nehrnul k vykonaniu nejakého pohybu. Taak a čo teraz s tebou. To iba ja mám takéto šťastie na "dobré" udalosti.

"Jack?!" Hneď som zpozornel.

"Áno?" Asi som sa zbláznil. Henry prehovoril.

Po mojej otázke už neodpovedal. Ale aspoň sa ozval. Aj to je úspech takže super. Vôbec som nevedel čo mám teraz robiť. Ísť spať? Ostať tu?

Henry znova prehovoril.

"Zostaň tu."

Dooooobre. Nie som si istý či to bolo mierené mne ale pre istotu jeho aj Miinho bezpečia tu radšej zostanem. Nemôžem tu predsa nechať moju spriaznenú dušu, moju Miu s týmto "psychopatom", ktorý sa zrejme rozpráva sám so sebou.

Tak som sa len uložil na tom gauči alebo čo to bolo a po čase bdenia som zaspal.

Po krátkom šlofíku som otváral oči a spamätával sa kde to som. Pomaly mi dopínalo a už som vedel prečo tu vlastne som a začal si naťahovať svaly.

Konečne uvoľnenie. Moja Mia stále "spala". Ale čo ma prekvapilo bolo, že niekto v tejto izbe chýbal. A tým niekým bol.....

Narodeninový špeciál.
Novaaaaa kapitolaaaaa.
Dnes bude možno iba jedna. Druhá nie je dopísana tak možno dnes na nej popracujem. Ale aj tak dúfam, že sa zapáči a prajem vám krásny dníček. Vidíme sa pri novej kapitole.

MiniJanaRad 🔐