Nakoniec sme sa premenili. Keď som videl tu jej anjelské tvár bolo to ako by ma zasiahol Amorov blesk. Už som ku nej nepociťoval žiadne negatívne emócie. Už som mal len lásku a šťastie. Nevedel som čo sa to deje.

"Ty?!"

"Ty?!" naraz sme vykríkli.

"Čo Tu robíš?!"
"Čo tu robíš?!"

"Pýtala som sa prvá?!"
"Pýtal som sa prvý?!"

Len som tak pred ňou stal. Neschopný slová ani pohybu. Pomaly som sa ukľudňoval.
Neviem čo ale nejaká sila ma k nej ťahala. Akoby okolo nás všetko zmizlo a boli s len my dvaja. Pomaly som sa ku nej približoval. Nechcel som ju vystrašiť tak som robil malé kroky. Chcem som sa jej dotknúť. Tak moc.

Naťahoval som ku nej ruku. Cítil som sa ako malé dieťa, ktoré chce hračku. Už som bol takmer pri jej tvári no zastavila má jej bariéra. Do riti aj s ňou!!

"Prečo mi nedovolíš sa ťa dotknúť."

"Neviem. Stále k tebe nepociťujem dôveru aby si sa ma mohol dotknúť."

Akceptoval som jej odpoveď ale aj tak to raz príde. Tak som jej len odpovedal.

"Dobre."

Pozeral som sa stále do jej očí. Mal som pocit, že mám teraz nový stred vesmíru. A ním sa stala ona. Užívali sme si túto chvíľu.

No ale aj táto chvíľa musela byť prerušená. Bohužiaľ. Z lesa sa znenazdajky objavilo 5 vlkov. Kokos to nemôžem mať pokoj ani chvíľu? Nechcel som prejaviť žiadnu emóciu tak som nasadil kamennú tvár. Mia sa na mňa pozerala ale nemohol som teraz prejaviť žiadnu emóciu.
Rýchlo som jej ešte myšlienkami povedal inštrukcie.

"Ja ich zabavím a ty sa premenia a budeš utekať do chatky. Dobre?"

Videl som na nej, že by bola rada tu pri mnebale to som nemohol dopustiť.

"Dobre."

Ako dopovedala premenil som sa a skočil na prvých troch. Začali sa so mnou byť no aj tak dvaja ušli. Že ma to nenapadlo skôr. Idú po nej. Len dúfam, že bude v poriadku. Títo vlci boli naši odveký nepriatelia.
Bitka prebiehala pomerne dlhšie ako dom čakal. Zrejme začali cvičiť. Ale tak či onak som ich porazil. Na znak víťazstva som zavyl. Už bolo počuť len ako sa ti vlci vracajú. Ešte posledný krát som na nich zavrčal a išiel hľadať Miu.

Začal som sa blížiť lesom keď v Tom som počul srdcervúci výkrik. Hneď som sa za ním rozbehol. Ten krik mi takmer zničil ušné bubienky.

Už som bol pri kríkoch. Videl som, že boli postúpané čo znamená, že tu niekto stal nedajbože...

Hneď som sa priblížila na kraj a to čom uvidel ma dostalo takmer do kolien. Mia tam ležala. Dole. Dotrhané oblečenie, dokaličená tvár. Celé telo mala posiate škrabancami. Moja Mia. Pomaly no ako sa to zoberie som sa dostal dole. (bol vo vlčej podobe a nejako si ju vysadil na chrbát ale normálne ako človeka sa jej dotknúť nemôže kým mu to sama nedovolí.) Premenil som sa a chcel sa jej dotknúť. Bohužiaľ bariéra to nedovolila. Do riti s ňou!!

Nevedel som ako ju odnesiem do chatky alebo aj ku nám. Rýchlo som skontaktoval členov svorky, ktorý sa o malú chvíľu objavili.
Všetci sa pozerali na Miu. MOJU MIU!!! Pozrel som sa na nich vražedný pohľadom a oni len sklopili hlavy. Jeden z nich bol môj najlepší kamarát Drake. Tomu som ju dal na starosť. Pomaly ju zdvihol a išli sme do svorky....

Novaaaaa kapitolaaaaa.
Takže, som tu a prinášam vám novú kapitolu. Dúfam, že sa páčila a vidíme sa pri ďalšej.
NatliaIvinova dúfam, že máš napísanú aj ty. ;)

MiniJanaRad 🔐