Venované: Anabella_White
Všade bolo ticho až kým som za svojím chrbtom nezačula vrčanie....

Pomaly som sa otočila aby som videla pôvodcu tohto zvuku. V tme som nevidela nič iba náznak červených oči a inak les. Počkať!?
Červených očí?
Ako to ku mne kráčalo stále vrčalo, začala som vidieť jeho tvar. Vyzeralo to ako vlk.
Neprestajne to vrčalo a keď už to bolo takmer pri mne chcelo to na mňa skočiť. Ale.. V tej chvíli ako sa to odrazilo zo zeme a chcelo to skočiť na neho skočil z prava druhý vlk. Obidvaja dopadli na zem a začali sa biť. Váľali sa, hrýzli a ja som sa na to len s hrôzou pozerala. Po hodnej chvíli som prinútila svoje nohy nech utekajú. Otočila som sa a začala utekať preč od tohto súboja vlkov. Keď už som bola dosť ďaleko videla som môj pník.
Pomaly ako keby som mala strach, že na mňa hocičo vyskočí som sa blížila k pníku.
Započúvala som sa do zvuku lesa a počula som len ticho.
"Konečne.!", povedalo moje podvedomie.
Už zase sa s tebou rozprávam?
"Vyzerá to tak.!"
Takto sme len začali konverzáciu keď som za sebou počula puknúť vetvičku.
Rýchlosťou blesku som sa otočila a čakala čo odtiaľ výjde.
Vyšiel z tamaď vlk. Samozrejme by sa to nezaobišlo bez toho aby vrčalo.

Hneď som sa zamyslela lebo sa mi zdal povedomý. Ako to ku mne kráčalo stále vrčalo, začala som vidieť jeho tvar. Vyzeralo to ako vlk ale bol trocha dokaličený. Keď už bol takmer pri mne prestal vrčať a iba sa na mňa pozeral. Pomaly som sa uvoľnila a videla som ako sa ku mne so záujmom v očiach blíži. Keď už bol pri mne cítila som, že mi noc nehrozí tak som pred seba vystrelia ruku a pohladila toho rozkošného vĺčika.
Hneď ako som sa ho dotkla mnou prebehla elektrina.
Začala som ho hladiť a neskôr som si uvedomila, že je to Jack.

Jack ku mne prišiel bližšie a ľahol si ku mne aby ma mohol ohrievať svojim teplom.
Kým ma on zohrieval ja som ho hladkala. Jeho teplo ma postupne uspávalo až som zaspala.

Ráno:
Keď som sa zobudila prvé co som si všimla bolo, že som v lese. Hneď som si spomenula na včerajšok.
Zistenie.

Les.

Vlk.

Jack.

Poobzeral som sa okolo seba a hľadala Jacka. Keď som sa obzerala nikde som ho nevidela.
Začalo mi škvrkať v bruchu tak som si zobrala ruksak a vybrala si z nej bagetu. Mňam.
Zahryzla som sa do nej a vychutnávala si jej chuť na jazyku. Pomaličky som ju zjedla a obzerala sa okolo seba. Keď som okolo seba stále nikoho nezaregistrovala zobrala som si ruksak, zazipsovala ho a začal kráčať ďalej.
Po nejakom čase som sa ocitla na lúke. Bola nádherná. Všade rástli kvety rôznych druhov, videla som letieť motýle, no aj včely alebo muchy. Všetko totu vyzeralo ako v rozprávke.
Začala som sa po nej prechádzať keď som zbadala na jej kraji malú chalúpku. Keďže som nemala takmer nič na práci rozhodla som sa, že sa do nej pôjdem pozrieť. Už som bola takmer pred ňou keď som počula nejaké zvuky, ktoré z nej vychádzali. Čo najtichšie ako som vedela som sa k nej priblížila a nakukla cez okno dnu.

Videla som tam niekoho koho som už nikdy nechcela stretnúť..

Ďalšia kapitolaaaaa.
Dnes už 2. v poradí možno publikujem ešte jednu uvidíme.
Dúfam, že ste si ju užili a vidíme sa pri ďalšej.

MiniJanaRad 🔐