Odrazu sa odo mňa odtrhol a začal kráčať. Bol ako zhypnotizovaný. Vôbec ma nevnímal. Tak som teda kráčal za ním. Nevedel som kde kráčal ale hneď ako sme zašli za roh zistil som kam miery.....

Už, už bol takmer pri dverách keď som sa pred neho postavil. Nechcel som aby tam vošiel. Nemohol som to dovoliť. Je to síce môj brat ale aj tak.

Ona je len a len moja!.

Možno som trochu majetnický ale tak povedzme si, že kto by nebol keby našiel to čo ho vlastne bude držať pri živote, to čo ho napĺňa, to o čo sa stará a to čo je jeho stredobodom vesmíru.

Chcel som ho zastaviť. Dokonca som sa pred neho postavil no on ma proste odtlačil. Nechápem ako to urobil ale bolo to ako keby ste posunuli figúrky na nejakom hraciom pláne. Proste niečo čo je veľmi ľahké.

Pokúsil som sa ho zastavovať no nič nepomohlo.

Už sme boli izbe. Jedine na čo som sa zmohol bolo mať ústa otvorené dokorán. Mia.

Ona sa naozaj vznášala. Asi mám halucinácie. A všetky tie škrabance akoby zmizli. Normálne by ju vyliečila vlčica ale teraz je oslabená aj ona. Neviem čo sa to deje.

Jediné na čo som sa zmohol bolo stať na prahu dverí a pozerať sa čo sa tam bude diať.

Henry išiel až ku nej. Nevedel som o čo sa snaží ale mal som taký vnútorný pocit, že sa nemám čoho báť. Už bol pri nej a stál. Nič iné nerobil. Proste tam iba stál. Akože naozaj vôbec dom nechápal čo robí.

Už sa pomaly stmievalo a on tam stále stál. Už som mu skúšal aj lúskať prstami pred jeho ksichtom ale in nič. Len tam tak nečinne stál.

Pomaly som sa teda vybral do izby, ze si aspoň chvíli odpočiniem možno pospím.

Už 2 hodiny sa len prehadzujem. 2 HODINY. Neviem prečo ale stále mám divný pocit, že v tej izbe ostala sama no vlastne aj s Henrym. Ale aj tak. Síce sú len jednu izbu alebo dve teraz si nie som istý vedľa ale aj tak mám divný pocit, že sa niečo stane.

Keďže má ten pocit neopúšťal rozhodol som sa to ísť "preveriť".
Postavil som sa a potichu otvoril dvere. Keby som teraz otca zobudil tak som zrejme v riti. Ale takej poriadnej.

Už som bol za dverami a blížil sa ku izbe kde je Mia. Aj tam som zopakoval postup tichého otvárania a zatvárania. Nepočul som, že by sa niekto zobudil.

Mia tam stále ležala v rovnakej pozícii. Ani o milimeter sa nepohla. A ako aj ona bola v tej svojej pozícii tak bol aj Henry. Stále tam stál a nečinne sa pred seba pozeral.

Doteraz som nepochopil čo sa to s ním stalo a že prečo je ako primrznutý. Možno je zhipnotyzovaný. Kto vie?

Už mi začína šibať. Veď tu vymýšľam takéto rôzne predpoklady a riešenia tejto situácie. Asi mi už naozaj preplo v Tom mojom mozgu. Stále som bol vo svojich myšlienkach a premýšľal, že som si takmer nevšimol.......

Novaaaaa kapitolaaaaa.
Znova sa tu vidíme pri novej kapitole. Dúfam, že sa páčila. Čo si myslíte, že sa stane? Prebudí sa alebo má Jack len halucinácie? Ako to pôjde ďalej? To všetko už v novej kapitole. Prajem vám ešte pekný deň a vidíme sa pri novej kapitole.
PS: hore v médiách Henry.

MiniJanaRad 🔐