Rýchlo som si už preštudoval, či mám všetko pre školy ako dobrým spôsobom po tom, čo zo školy a stretnutie neznámeho vlku som zaspala.

Ráno:
Užívala som si krásny spánok no nie nadlho. Už som počula dupot nôh po schodoch čo neznamenalo nič dobré. Ako som povedala, tak sa aj stalo. V jednej chvíli bol Luke v mojej izbe s úškrnom na tvári a v druhej som mala na sebe ľadovej vode. Taký šprint aký som hodila ja nedal ešte nikto.

Vyletela som z postele s plánom zabiť Luka. Ako inak on to už zrejme očakával a dal sa na útek. Popri tom ako utekal sa mi aj smial. Takto sme sa naháňali po dome nejakých 5 minút kým mi nedošli sily. Ešte pred odchodom do mojej izby som na neho zazrela pohľadom " túto vojnu môžu hrať dvaja".

Vošla som do miestnosti a behom 15- tich minút som sa osprchovala, umyla zuby, obliekla a učesala.
Keď som bola hotová, tak som sa ešte posledný krát pozrela na seba v zrkadle. Bola som spokojná. Dala som čiernu áčkovú sukňu, červené tričko s čipkovanými ramenami a čiernymi silónkamy.

Zbehla som schody . Videla som, že Luke sa na mňa už vyškieral z poza stola a jedol palacinky s nuttelou. Tiež som si zobrala dve palacinky, natrela ich nuttelou a pustila sa do toho. Dojedla som umyla za sebou tanier a pozrela ešte na hodinky. Bolo 7:45. Ideálny čas. Obula som sa a čakala Luka pri aute. Onedlho prišiel a mohli sme vyraziť do školy.

Pred školou:
Poprialy sme si ešte veľa šťastia v škole a rozdelili sa.
Došla som ku skrinke, ktorú som odomkla, prezula sa, zobrala si učebnice a mohla sa zúčastniť.

(Nechce sa mi rozpisovať školu tak pôjdeme ďalej)
Po škole:
Kráčala som už z obeda. Mali sme nejaký humus (pardón za výraz). Veď kto by to žral?
Tak som sa teda pobrala ku skrinke. Prezula som sa, zobrala tašku a išla vonku čakať na Luka.
Už som ho videla tak som ku nemu zamierila. Dnes sa už s Jackom nerozprával. Sadli sme si do auta a mohlo sa ísť.

Doma:
Ako včera som vyletela do izby, kde som si ľahla na posteľ. Trochu som poležala, prezliekla sa do bežeckého a odložila si tašku zo školy. Prišla som dolu a povedala im, že idem behať. Znova mi povedali, že pred západom slnka mám byť doma. Len som prikývla hlavu a utekala do lesa.

Po 1 km som sa zastavila a išla si znova sadnúť na ten pník čo včera. Znova som sedela a počula som zapraskanie konárika. Otvorila som oči a predo mnou stál ten vlk zo včera.
Ahoj, povedala som mu. On len pokýval hlavou. Mala by som ti meno. Hmmmmm, zamyslela som sa. Čo tak. Ja neviem.

Zrazu ten vlk zmizol. Neprešla ani chvíľa a on už bol späť. V papuli mal papier na ktorom bolo napísané: Jack. No dobre. Tak ťa budem volať Jack. Ľahol si a svoju hlavu si položil na moju stehná.

Bol taký zlatý. Bohužiaľ som si všimla, že slnko už pomaly zapadá tak som sa od neho odtiahla povedala mu, že sa môžeme zajtra znovu stretnúť.

Novaaaaa kapitolaaaaa , Dúfam, že sa páčila a môžete sa tešiť na ďalšiu.
Venujem úžasnej čitateľke _zoela_
MiniJanaRad 🔐