Venované: Kimik007

"Že Jack je....."

......vlkolak ako ty."

"Čo? To naozaj? Ako to, že som si to nikdy nevšimla?"

"Neviem. Načo máš oči?"

"Ok. Amy už sa o Tom nebudeme ďalej rozprávať." chcela som pokračovať ďalej v rozprávaní ale niečo ma prerušilo. No nebol to človek skôr by som to prirovnala k tej najlepšej vôni na svete.
Proste niečo ako extáza.
Nechcela som za tým ísť ale Amy ma presvedčila.
Zdalo sa mi, že to cítim z našej chatky. Pomaly som sa blížila až som sa ocitla v chatke. Čo ma prekvapilo bolo, že som v nej nenašla Jacka. Asi odišiel.
Ľahla som si až som zadriemala.

Zrazu som počula zvuk ale chcela som vedieť čo sa stane tak som sa ani nepohla.

"Kokos. To čo tu robí tento vlk?"
predpokladám, že to bol Jack.

"Veď Mia skolabuje keď ho uvidí."
Keď dopovedal cítila som pod sebou jeho ruky ako ma jemne zdvíhajú.
Už ma mal na rukách. Zobral ma a začal so mnou kráčať ku lesu. Neviem prečo ale v jeho objatí som sa cítila bezpečne, no keď ma položil na zem všetok môj pocit bezpečia zmizol. Ako keby ho odfúkol vietor. Zrazu mi začala byť zima na miestach kde sa ma svojou pokožkou dotýkal.
Nechcela som sa prezradiť tak som ostala nehybne ležať.
Počula som ako sa nadýchol, že mi niečo povie no ako keby si to v poslednej chvíli rozmyslel a zavrel ústa.
Posledné čo som počula pred tým než som sa oddala spánku boli jeho kroky smerujúce do mňa.

Ráno som sa zobudila na Tom istom mieste ako ma včera Jack nechal no len s tým rozdielom, že už zo mňa nebola vlčica ale bola som to opäť ja vo svojom ľudskom tele.

Kým som premýšľala, že ako som sa "premenila" spať na človeka som v diaľke počula hlas. Tým, že už mám lepšie zmysli vďaka môjmu vlčiemu ja som počula zreteľne čo hovoril.

"Mia. Miaa. Kde si? Miaaa." počula som Jackov hlas. Keďže som nechcela privodiť ďalšiu hádku, výmenu názorov alebo nedorozumenie tak som sa rýchlo postavila a išla za jeho hlasom.

Po nejakom čase hľadania ho som ho našla. Práve sedel na kameni a zrejme odpočíval.

Pomaly som sa k nemu priblížila a zistila som, že pravdepodobne spí. Keďže som ho nechcela budiť tak som si k nemu len sadla a skúmala očami je tvár...

Až teraz som si všimla akú ma peknú tvár. Nádherné krojené pery ktoré na mňa priam kričia: "Pobozkaj nás, pobozkaj nás."

Kým som sa nad tým zamyslela uvedomila som si aké mam hrozné myšlienky. Nechápem co sa to so mnou deje. Keď už som to takmer vyhodila z hlavy ozvala sa Amy

"Mia sa nám zrejme zamilovala."

"Amy. Čo to zase trepeš za nezmysly. To nie je možné. Ja a on sa nenávidíme. Sme protiklady."

"A to nevieš, že medzi láskou a nenávisťou je tenká hranica? A že protiklady sa priťahujú."

Keď som sa nad tým zamyslela tak je pravda, že mala naozaj dobré argumenty ale ja a on. To by proste nikdy nefungovalo.

No to som ešte nevedela ako som sa vtedy mýlila.....

Som tu s novou kapitolou.
Dúfam, že sa páčila a čoskoro dúfam publikujem ďalšiu.

MiniJanaRad 🔐