Už dlho som nebola naštvaná tak, ako po stretnutí so Sebovou vzácnou Agátou. Vlastne, toto je asi po prvýkrát, čo mi vydržala zlá nálada aj do druhého dňa. Považovala som ho za iného. Vravel, že mu na vzhľade nezáleží, kým v skutočnosti je taký istý chlap, ako všetci ostatní. Ide mu len a len o vzhľad. Samozrejme, že taká tvár, ako má Agáta, patrí na obálky časopisov, nie som naštvaná na ňu. Som naštvaná na NEHO.

Dva dni mi tlačil kaleráby do hlavy romantickými gestami so zdvíhačkou a pozeraním sa na meteority, a potom využije prvú príležitosť a stretne sa so svojou ex. Prečo som vôbec taká naštvaná? Veď celý tento pakt je len o predstieraní, nič medzi nami v skutočnosti nie je. Môže sa stretávať s kým sa mu len zachce. Ja nemám absolútne žiadne právo porúčať mu. A hoci aj hlava by chcela prestať na neho myslieť, srdcu neviem rozkázať. Už len pri pomyslení na to, že spolu sedia, rozprávajú, obchytkávajú sa, mi je na zvracanie. Nie som agresívny typ človeka.

Ale pri pohľade na Agátinu tvár som mala chuť vyšklbať jej všetky vlasy. Čo v tejto chvíli asi tak robia? Dostal konečne tie svoje nezodpovedané odpovede? Popravde, po rozchode s Nikolasom som sa tiež často zamýšľala, prečo ma tak urážal. Prečo som mu nebola dosť dobrá. Ale keby som ho teraz niekde stretla, ani by som sa mu nepozrela do očí. Ľudia, ktorí vás zradia raz, po vás budú šliapať do konca života, ak im to dovolíte. Preto nechápem, ako mohol tak rýchlo pristúpiť na stretnutie s ňou. Doteraz som z neho mala úplne iný pocit, pripadal mi ako najlepší žijúci muž na zemi. Asi som si ho skutočne idealizovala.

Avšak, asi odo mňa nie je spravodlivé, keď ho súdim za to, že chce uzavretie. Strávil s ňou viac rokov, ako ja s Nikolasom. Bol odhodlaný ju požiadať o ruku, veľmi ju miloval. Čo ja viem, možno ju aj stále miluje. Možno sa dajú zázračne znovu dokopy a mňa odkopne ešte predtým, ako sa bude konať náš falošný zásnubný večierok. Skutočnosť je, že o ňom vcelku nič neviem. Pred rodinou sa môžeme tváriť ako zaľúbený pár koľko len chceme, ale nie sme si až tak blízki. A ja hlupaňa som si dovolila zaľúbiť sa do neho. Áno, je to oficiálne, Nela Bernhardová sa zaľúbila do svojho predstieraného snúbenca.

Vedela som to už aj včera, keď sme sa pozerali na Perzeídy, ale väčšie utvrdenie o svojich citoch som dostala až po stretnutí s Agátou. Počas celej ich konverzácie som stála v ústraní a zožierala ma žiarlivosť. A potom mi ešte soľ do rany nasypala jeho poznámka o kamarátke. Nechcel, aby vedela, že som jeho snúbenica. Zvykne to bývať tak, že keď sa stretnete so svojimi bývalými, máte tendenciu predhadzovať im pred nos, že niekoho máte. Aj keď ste sami, už len kvôli tomu škodoradostnému pocitu mu to šplechnete do tváre, aby vedel, čo stratil. Aspoň tak to býva vo filmoch. Že by sa za mňa hanbil? Nie, on nie je taký infantilný, alebo je? Veď predsa povedal, že som krásna. Ale pravdepodobne ma asi chcel len utešiť.

"Snažím sa ti dovolať už asi desať minút, zaspala si?" objavila sa po mojom ťuknutí na zelenú ikonku tvár Tracy. Naozaj tu mám od nej štyri zmeškané hovory. Zase som nepočula nič, len svoje myšlienky.

"Prepáč, zamyslela som sa. Deje sa niečo?"

"Prenajímateľ nám zvýšil nájomné o šesťdesiat libier! Chápeš tomu? Išlo ma poraziť, keď mi to pohŕdavo oznámil medzi dverami."

"Čože? Zbláznil sa? Mali sme problém zaplatiť predchádzajúcu čiastku, nieto platiť ešte viac," dnešný deň ma už začína privádzať do šialenstva. Čo sa ešte pokazí.

"Že vraj ceny energií sa v Anglicku zvyšujú nahor, zdvihuje nájom všetkým nájomcom. Budeme bezdomovci, Nely," nervózne odfukovala dym z cigarety.

"Neboj sa, nejako to zvládneme," ozvala sa moja optimistickejšia stránka.

"Nely, zlatko, viem, že nikdy nemyslíš mesiac dopredu, ale ak si vážne nenájdeš robotu, o mesiac budeme odkázané na nejaký azylový dom."

"Včera som ti vravela, že hneď čo prídem, budem si niečo hľadať. Upokoj sa. Zvládli sme aj horšie situácie. Pamätáš, keď si nechala zapnutý sporák a vymkla si sa z dverí? Takmer si podpálila celú budovu a nevyhodili nás z nej," snažila som sa jej zlepšiť náladu.

"Lenže vtedy sme sa vyhovorili na to, že ten sporák bol pokazený a dali sme ho opraviť na vlastné náklady. Prenajímateľ sa zľakol, že ho zažalujeme za poruchu spotrebičov, ktoré mali byť v cene nájmu a preto nám to prešlo."

"Vidíš? Vždy sa dokážeme vynájsť. Neznervózňuj sa, škodí to tvojej pokožke," žartovala som a obe sme vybuchli do smiechu.

"A kde máš snúbenca? Znovu v sprche? To ho tam naschvál posielaš, keď spolu hovoríme?"

"Je so svojou bývalou priateľkou," smiech ma prešiel a znovu ma opantala zatrpknutosť.

"Ty žiarliš! Nely, ty fakticky žiarliš!" zahasila cigaretu a priblížila si kameru, aby na mňa lepšie videla.

"Nežiarlim..."

"Mňa sa nesnaž oklamať. Vieš, že ťa vždy prekuknem."

"Tak fajn. Žiarlim, pretože som k nemu začala niečo cítiť," nezatĺkala som. Koniec koncov, Tracy má na toto skutočne nos. Vždy ma pri klamaní odhalí.

"Ach, vedela som to už včera, keď si prešla rýchlo na ďalšiu tému. Dala si mi sľub."

"Ja viem. Ale keď on je taký pozorný. Každá žena by sa do neho zamilovala. Všíma si veci, pamätá si, čo mu hovorím, bránila som sa tomu. Ale už to ďalej nemôžem popierať."

"Možno aj on cíti k tebe to isté," chcela mi zdvihnúť náladu.

"Keby cítil, asi by nešiel na rande so svojou bývalou priateľkou. Ale to je jedno, city sa nedajú nanútiť. Možno to ani nie je láska, len akási forma príťažlivosti a odvďačenia, keďže sa ku mne tak milo správa," presvedčovala som skôr samu seba, ako Tracy.

"Určite. Veď ste spolu každý deň. Možno za chvíľu dostaneš ponorkovú chorobu," zľahčovala situáciu.

"Haha, presne. A čo tvoje rande s tajomným neznámym z bistra?"

"Išla som s ním len kvôli jedlu zdarma, ktoré bolo, mimochodom, fantastické," oblizovala si prsty.

"Prisahám, že si občas pripadám ako v seriáli 2 baby na mizine."

"My sme úplne presne ako oni dve! Ja som Max a ty si celá Caroline. Aj ty si bola v detstve bohatá a teraz máš ledva na nájom," žartovala.

"Takže druhé rande už nebude?"

"Podľa toho, do akej reštaurácie ma pozve. Ak do toho nového sushi baru na rohu, tak sa nechám presvedčiť."

"Ty si strašná. Chudák chlap."

"Vieš ako sa hovorí, "keď dávajú, ber". Neodmietnem predsa delikátne jedlo, ktoré za mňa zaplatí niekto iný. Dobre, zlatko, už musím končiť. O chvíľu mi začína zmena, musím si navliecť tú hnusnú škrabľavú uniformu. Počas prestávky sa kuknem po nejakých inzerátoch s voľnými miestami a pošlem ti ich."

"Dobre, ďakujem. Pekný deň v práci."

"To už mi len bude pekný deň. Tak zatiaľ papá. Ľúbim ťa."

"Ja ťa ľúbim viac," rozlúčila som sa a ukončila hovor.

S Tracy sme sa spoznali na pohovore na miesto čašníčky. Ona práve dokončila vysokú školu a rodičia ju hnali do toho, aby si niečo našla. Pre mňa bol ten pohovor asi desiaty v rade, dovtedy som bývala v moteli a na jeho prenajímanie mi začínali dochádzať peniaze. Tú prácu som veľmi potrebovala, preto som sa nezaoberala tým, čo budem robiť. Povedala som si, že si nájdem hocijakú prácu, našetrím peniaze a popri tej práci budem chodiť aj na ďalšie pohovory do rozličných menších novín. Žiaľ, svoje slová som nesplnila.

Tracy sedela na chodbe so mnou a dali sme sa do reči. Vyrozprávala som jej svoje dovtedajšie nevydarené skúsenosti a obe sme sa modlili, aby nás prijali. Z kolegýň sme sa stali kamarátkami a potom neskôr som jej navrhla spoločné bývanie. Vždy sa mi sťažovala na svojich rodičov, ktorí pre ňu chceli lepšiu prácu a vravela, že sa chce osamostatniť. Začali sme sa obzerať po vhodných a cenovo dostupných bytoch a natrafili sme na tento, v ktorom bývame posledných tri a pol roka. Stala sa pre mňa osobou, bez ktorej si nedokážem predstaviť svoj život. Je pre mňa ako sestra. Toleruje moje bordelárstvo, ľahkovážnosť a impulzívnosť. Jednoducho ma akceptuje takú, aká som. Takú kamarátku si vo svojom živote želá každý.

Zastanem si ku oknu, stmieva sa. Je mi jasné, že Seb už dnes domov nepríde. Domov. Vtipné. Toto nie je jeho domov. Privliekla som ho sem, ale je tu len hosťom. Ani môj domov to už nie je. Určite s ňou strávi noc. Už len pri pomyslení na to, sa mi dvíha žalúdok. Nechcem si ho predstavovať v posteli s druhou ženou. Musím z tejto izby vyjsť, potom veľa premýšľam a to mi nerobí dobre.

"Simon, ako je Olívii?" pýtam sa na sedačke sediaceho Simona so sklopenou hlavou v rukách.

"Doktori mi povedali, že je z najhoršieho vonku. Ale je to rizikové tehotenstvo. Stále je možné, že sa im niečo stane," zúfalo nariekal a položil si hlavu na moje plece. Prekvapilo ma to. So Simonom sme nemali takýto vzťah založený na dotykoch.

"To ešte neznamená, že sa im niečo stane. Olívia bude celý čas oddychovať, nebudeš ju zbytočne rozčuľovať a všetko bude v poriadku. O päť mesiacov sa ti narodí zdravý syn, ako si si vždy prial."

"Vieš, že tento tvoj optimizmus som vždy obdivoval? Síce mi to ako tínedžerovi vždy liezlo na nervy, ale máš dar človeka utešiť a upokojiť. Prepáč, že som sa k tebe nesprával ako veľký dobrý brat. Mal som sa ťa zastať, nie sa nemo prizerať, ako ti ubližujú. Skutočne ma to mrzí. Chcem, aby bolo medzi nami konečne všetko v poriadku. Budeš krstnou mamou môjho syna?" zdvihol ku mne hlavou a teraz som ostala úplne obarená.

"Ja? Krstnou? Nerobíš si zo mňa srandu?"

"Nie, Neluška, nerobím. Vážne si želám, aby ste spolu s Leom boli krstnými rodičmi," spolu s Leom. Dúfam, že nezmení názor, keď zistí, že s Leom už nie sme spolu.

"A Olívia s tým súhlasí?"

"Samozrejme, prediskutovali sme to. Tak čo? Prijímaš?" lišiacky sa zasmial. Toto som na svojom bratovi milovala, keď sa usmieval úprimne, smiali sa mu aj oči.

"Samozrejme! Bude mi cťou!"

"Dohodnuté! A kde máš svojho doktora?"

"Musel si vyriešiť nejaké veci," zaklamala som a sklopila zrak.

"Ja sa idem osprchovať a trochu si pospať. Doktori ma vyhnali, aby som sa do nemocnice nevrátil skôr ako ráno. Dobrú noc," pobozkal ma na čelo a zašiel schodmi hore.

Vždy som snívala o tom, že svoj vzťah napravíme a teraz skutočne verím tomu, že sme na dobrej ceste. Po chvíli mi zazvoní mobil. Pani Becková?

"Prosím," bleskovo jej zdvihnem.

"Nelka, prepáč, že ťa otravujem. Seby má vypnutý mobil a neviem sa mu dovolať. Povedal mi, že keď... keď budem mať chuť napiť sa, mám mu zavolať. Laura nie je doma, proste som sa len potrebovala s niekým porozprávať. Naozaj mi prepáč, ak ťa vyrušujem."

"Nerobte si starosti, nevyrušujete ma. Ihneď som pri vás."

"Nemôžem od teba žiadať, aby si sem takúto neskorú hodinu chodila."

"Vy to odo mňa predsa nežiadate, rozhodla som sa sama od seba. Za chvíľu som u vás," zložila som telefón a rýchlo hľadala kľúče od auta.

Takže si aj vypol mobil? Teraz som už presvedčená o tom, že s ňou strávi noc. Je mi ľúto jeho mamy, ale som na ňu pyšná, pretože mi zavolala a nenapila sa. To je pri boji s odvykaním najdôležitejšie.

"Dobrý večer, pani Becková," zdravila som sa jej pri vstupe do domu.

"Dobrý večer, Nelka. Prepáč mi, nechcela som ťa sem vytiahnuť."

"Neospravedlňujte sa mi. Som rada, že ste mi zavolali a nenapili sa. To je veľký pokrok. Záleží vám na to, aby ste s tým skoncovala. To je pozoruhodné."

"Som sama v tomto dome a niekedy sa cítim opustene. Pán Beck má v pracovni stále nejaký alkohol, láka ma to. Už som mala aj naplnený pohár, až potom som sa uvedomila, že to nesmiem," v očiach sa jej utvárali slzy.

"Ale nenapili ste sa. Vzopreli ste sa tomu vábeniu a odolali. Prvý krok je požiadať o pomoc, a to ste vy urobili. V poslednej dobe si odvykám fajčiť, viem, že sa to nedá porovnávať s alkoholom, ale aj keď som nefajčila už tri týždne, stále mám chuť si jednu zapáliť. Z tohto pohľadu vás chápem," chytila som jej ruku do svojej a podporujúco sa usmiala.

"Som šťastná, že si Sebova snúbenica. Si skvelé dievča, Nelka. Veľa ľudí by sem takto ochotne neprišlo o desiatej v noci."

"To predsa nič nebolo. Ste Sebova mama, isteže som prišla."

"Nevieš vlastne, kde je môj syn? Myslela som si, že je s tebou. Preto som ti aj zavolala."

"Seb stretol kamaráta z detstva, tak sa s ním stretol," nepovedala som jej úplnú pravdu.

"Nemal by ťa nechávať doma samu."

"Ale veď má právo stretnúť sa s kamarátmi," zastávala som sa ho.

"Musíš ho veľmi milovať, keď ho tak obraňuješ," stisla mi ruku.

"Maminka, čo sa stalo? Vybil sa mi mobil, keď som prišiel domov, dal som si ho na nabíjačku a všimol si tvoj odkaz. Si v poriadku?" vtrhol do izby vystrašený Seb a skláňal sa ku pani Beckovej.

"Všetko je v poriadku. Máš najúžasnejšiu snúbenicu, bola taká ochotná a prišla za mnou, keď som jej zavolala."

"Nel, prepáč, že som bol vonku tak dlho. Keď som prišiel do našej izby, prekvapilo ma, že tam nie si."

"Nechám vás osamote, pripravím nám čaj," postavila sa a nechala nás v izbe samých.

"Hneváš sa na mňa?" postavil sa ku mne a moju tvár chytil do svojich dlaní, aby mi videl presne do očí.

"Nie, prečo by som mala. Máš povolené spať s kýmkoľvek chceš," vybafla som na neho.

"Nel, pozri sa na mňa. Nič sa medzi nami nestalo. Len pár bozkov, potom som odišiel."

"Takže si s ňou nespal?" zažiarili mi oči.

"Nie, nedokázal som to," vzal ma do náručia. Neklamal! Netriasla sa mu spodná pera, takže som si istá, že mi hovorí pravdu.