Všetko sa to zbehlo rýchlo. V jednej chvíli sme stáli pred vznášajúcou sa helikoptérou a utekali si narýchlo baliť veci, a v tej druhej sme boli na ceste do nemocnice. Všetci boli ticho, ani ja s Nelou sme sa po celý čas nerozprávali, len sme pri sebe nemo sedeli. Simon nastúpil do helikoptéry spolu s Olíviou a my ostatní sme sa zviezli na minibuse.

Keď sme prišli do nemocnice, Simon tam už nedočkavo sedel a klepal nohou. Bol úplne rozhodený, čo sa v takejto situácii dá očakávať.

"Simon, čo sa stalo? Už sa vie, prečo začala krvácať?" pýtala sa ho pani Bernhardová.

"Odviezli ju na ultrazvuk asi pred polhodinou, odvtedy mi nikto neprišiel nič povedať," nervózne buchol po automate na kávu a prechádzal sa z jedného rohu na druhý.

"Upokoj sa. Musíme zachovať chladnú hlavu," upokojovala ho a pritiahla ho k sebe na stoličku.

"Seb, nemusíš tu s nami postávať, pokojne môžeš ísť domov spať," zašepkala mi do ucha Nela, keď sa na nás nikto nepozeral.

"Nenechám ťa tu samu, ostávam. Prinesiem vám niečo?" otočil som sa na všetkých a povedal trochu zvýšeným hlasom, aby ma počuli.

"Ďakujeme, Leo, ale teraz by sme do seba nič nedostali. Mohol by si, prosím, zájsť za niekým a spýtať sa ich na Olíviin stav? Si lekár, tebe určite povedia viac, ako nám," prosebne sa na mňa zahľadela Nelina mama.

"Nie som si istý, že to takto funguje. Som pediater, ale pokúsim sa o to," dal som im falošné nádeje a v diaľke som zazrel z dverí vychádzať povedomú osobu.

No to nie, zabudol som, že v tejto nemocnici pracuje na gynekológii moja teta. Čo budem teraz robiť? Chodba je úzka, keď popri nej prejdem, ihneď ma zbadá. Iný vchod tu nie je.

"Nel, máme problém," odtiahol som ju na druhú stranu.

"Väčší problém ako Olíviino krvácanie?" nadvihla obočie.

"Dovolím si povedať, že áno. Tamto tá doktorka je moja teta, otcova sestra," hlavou som mykol na smer, kde stála teta rozprávajúca sa so sestričkou.

"To len my musíme mať také šťastie, že zo všetkých nemocníc, ktoré sú na Slovensku, musí tvoja teta pracovať práve v tej, v ktorej sa nachádzame aj my," zaklonila zúfalo hlavu dozadu.

"Posnažím sa to vyriešiť," chytil som ju za plece a približoval sa k tete, ktorá ma začínala spoznávať.

"Seb, tak dlho som ťa nevidela! Čo tu robíš?" objímala ma okolo pliec.

"Teta, prosím, nehovor tak hlasno. Viem, že sa ti to bude zdať čudné, ale prosím, oslovuj ma Leo a som doktor, presnejšie pediater."

"Čože?" nahodila na mňa výraz typu tento-chlapec-sa-musel-zblázniť.

"Prosím, neskôr ti to vysvetlím, ale teraz vážne potrebujem tvoju pomoc."

"Ale... ja nechápem, prečo Leo?" stále bola zhrozená. Som si istý, že by bola odhodlaná zavolať na vrchné poschodie psychiatrického oddelenia, aby si po mňa prišli aj s kazajkou.

"Teraz naozaj nemám čas vysvetľovať, proste, teraz som Leo a pediater. A tamto to dievča s ryšavými vlasmi je moja snúbenica," stále som jej vysvetľoval.

"Zaplietol si sa do nejakého maléru? Môžeš mi to povedať, Sebastián, ty si zo mňa robíš žarty, však je to tak?" stále mi neverila a začala sa smiať.

"Nie teta, myslím to vážne. Proste mi ver. Do ničoho som sa nezaplietol, prisahám, že ti to vysvetlím, ale teraz to s nami hraj. Prosím," prosebne som sa jej zapozeral do očí, ako som to zvykol robiť, keď som bol malý a snažil sa ju vydierať, aby ma neprezradila rodičom.

"Fajn, ale potom od teba budem potrebovať podrobné vysvetlenie. Takže si lekár a voláš sa Leo?"

"Áno, presne tak. Ďakujem, máš to u mňa," teraz som ju naopak vystískal ja.

"Máš za čo, synovec môj. Máš za čo."

"A aký je priebežný stav Olívii? Ty si bola na príjme, keď ju sem priviezli?"

"Tieto informácie môžem zveriť len rodine," otočila sa a pristúpila k nedočkavým Bernhardovcom, ktorý si celé naše rodinné zjednotenie s údivom prezerali z diaľky. Snáď z našej konverzácie nič nepočuli.

"Dobrý deň, som doktorka Finková. Mala som na starosti pani Olíviu Bernhardovú, vy ste jej rodina?"

"Dobrý deň. Áno, ja som jej manžel, Simon Bernhard. Aký je stav mojej manželky a dieťaťa, budú v poriadku?" nedočkavo sa postavil Simon.

"Vašej manželke sme okamžite urobili kompletný sonogram, aby sme vylúčili závažnejšie problémy. Na ultrazvuku sme zistili, že zdrojom krvácania nebola zrazenina, ktorá sa takisto môže prejavovať krvácaním, ale prasknutie krehkej cievky v okolí plodového vajíčka. Neobávajte sa však, obaja sú v poriadku. Vašu manželku si tu necháme dva dni na pozorovanie, ale hlavne jej odporúčame pokojový režim na posteli. Na posilnenie cievnej steny sme jej nasadili hormonálnu liečbu."

"Takže budú v poriadku?" s úľavou si vydýchol.

"Áno, ale odteraz jej neodporúčame žiadne náročné aktivity, ako sú napríklad beh či túry. Od tejto chvíle budete chodiť na prehliadky častejšie, jej tehotenstvo kvôli tomuto incidentu datujeme ako rizikové a radšej neprenecháme nič na náhodu."

"Buďte si istá, že od tejto chvíle ma všetky aktivity zatrhnuté, mohol by som ju vidieť?"

"Samozrejme, izba číslo 142," Simon nemeškal a bez slov sa rozbehol ku spomínaným dverám.

"Vy dvaja sa poznáte? Všimli sme si, ako priateľsky sa k sebe chováte. Alebo sa k sebe takto správajú všetci lekári?" usmieval sa pán Bernhard.

"Tu Leo je môj synovec," odpovedala s úsmevom na tvári. Už viem, po kom mám asi tieto herecké vlohy. Vďakabohu, že je moja teta chápavá, inak by sme dopadli veľmi zle.

"To naozaj? A Leo sa nám ani nepochváli. Veľmi rád vás vítam do rodiny, slečna Finková. Váš synovec je úctyhodne vychovaný mladý chlap," podávala jej ruku pani Bernhardová.

"To áno, vždy bol veľmi šikovný. Vedela som, že jedného dňa bude aj z neho doktor."

"Pani doktorka Finková, práve nám priviezli mamičku v tridsiatom týždni tehotenstva, potrebujú vás na sále," náhlila ju sestrička.

"Budem sa s vami musieť rozlúčiť, ale bolo mi potešením. Dovidenia," rýchlo podala ruku Neliným rodičom a bežala za sestričkou.

"Ako si to dokázal?" s obdivom si ma premeriavala Nela.

"Sám neviem, ako som ju presvedčil, aby ma oslovila Leo. Podstatné je, že to vyšlo," smial som sa od úľavy. Spadol mi kameň zo srdca. V poslednej dobe nám veľmi často prihára pod zadkom.

Nela chcela Olíviu tiež vidieť, takže sme sedeli pred izbou a čakali, kým sa všetci postupne pri jej lôžku vystriedajú.

"Ahoj, Olívia. Tak ako ti je?" prisadla si k nej na stoličku. Ja som tam bol pravdepodobne zbytočný, s Olíviou som sa za celý čas nášho pobytu ani raz nerozprával, ale ako Nelin snúbenec som musel pri nej stáť.

"Veľmi som sa zľakla, že som prišla o bábätko. Našťastie, nič závažné sa nestalo. Ďakujem, že si tu ostala, aby si sa ubezpečila, že sme v poriadku. Táto udalosť ma nad sebou donútila premýšľať. Prepáč, ako som sa k tebe od začiatku môjho vzťahu so Simonom správala. Nič také si si nezaslúžila, bola som k tebe mrcha. Silou mocou som sa chcela zapáčiť Barbare a neuvedomovala som si, že ti svojimi činmi ubližujem. Na svoj vek som sa naozaj správala ako nejaká stredoškolská protivná baba. Mohli by sme začať od začiatku?"

"Si bratova manželka, samozrejme, som tu ostala. A budem veľmi rada, ak sa pohneme ďalej," odpovedala jej s úsmevom Nela.

"Si dobrý človek. Leo, môžeš byť šťastný, že ju máš po svojom boku."

"Necháme vás s drobcom odpočívať. Teraz to potrebuješ. A Simon je už určite nedočkavý, aby mohol byť pri vás. Dobrú noc," pohladkala ju po bruchu a vyšli sme z izby.

Ani som sa nestihol rozlúčiť s tetou, stále bola ešte na pôrodnej sále a s veľkou pravdepodobnosťou z nej tak skoro nevyjde. Keď sme vychádzali cez recepciu ku postávajúcemu taxíku, narazili sme do mojej bývalej priateľky. To snáď nie. Fakt si nemôžem ani na chvíľu oddýchnuť? Minulý týždeň Filip, teraz ona.

"Sebo, neverím, si to skutočne ty?" zastala pred mojou tvárou a prezerala si ma.

"Už to tak bude," krátko som odpovedal.

"No nie je to náhoda? Obaja sme na Slovensku v tom istom čase. Máš letnú prestávku?"

"Áno. A ty? Máš tu nejaké fotenie alebo si prišla navštíviť rodinu?"

"Predvádzala som na dňoch módy v Česku, tak som si povedala, že prídem navštíviť rodičov. Musíme sa stretnúť, máme si toho toľko čo povedať," tvárila sa, ako keby sme svoj rozchod ukončili priateľsky.

"Stretnúť? Neviem, či je to práve najlepší nápad," pochybovačne som odvetil.

"Chcem ti veľa vecí vysvetliť. Mnoho ostalo medzi nami nevyriešeného. Dlžíme to tým spoločne stráveným piatim rokom, prosím. Aspoň o tom popremýšľaj," stále naliehala.

"Uvidíme," nechcel som jej robiť zbytočné nádeje.

"Ďakujem. A kto je toto?" Nela pri nás celý čas zahanbene stála a počúvala našu diskusiu. Ja som hlupák, úplne mi vypadlo predstaviť ju.

"Prepáč, toto je Nel. Moja... moja kamarátka," zastavil som sa pri jej oslovení. Z nejakého dôvodu som nechcel, aby Agáta vedela, že sa hráme na snúbencov.

"Rada ťa spoznávam. Už musím bežať, tu je moja vizitka. Dúfam, že sa čoskoro uvidíme," zahryzla si do pier a objala ma.

Celú cestu v taxíku so mnou Nela neprehovorila ani slova. Ako keby sa hnevala na to, že som sa s Agátou rozprával. Boli tu časy, keď mi na nej záležalo najviac na svete, miloval som ju. A ako povedala, tých päť spoločných rokov sa nedá vyhodiť len tak z okna. Odkedy som ju nachytal v posteli s Filipom, dlho som premýšľal o príčine jej zrady. Chcel som odpovede, ale nebol som schopný ju vidieť. Teraz to však cítim tak, že som pripravený na odpovede. Potrebujem počuť z jej vlastných úst, prečo ma podviedla.

"Hádam sa s ňou nechceš naozaj stretnúť?" pýtala sa ma s ľahko naštvaným tónom.

"Potrebujem dostať odpovede a uzavretie."

"Aké odpovede, Seb? Ešte pred štyrmi hodinami si mi hovoril, ako ti ublížila a teraz sa s ňou chceš stretnúť? To nedáva zmysel," rozčuľovala sa. Ešte som ju takúto namosúrenú nevidel.

"Nel, strávili sme spolu päť rokov. Aj keď ma podviedla, boli tu časy, keď pre mňa bola veľmi dôležitá. Nemôžem na to zabudnúť. Dva roky mi blúdi hlavou pravý dôvod toho, prečo to urobila. Nemal som odvahu jej zavolať a osobne sa jej na to spýtať. Teraz sa mi naskytla príležitosť, už od toho nebudem utekať. Postavím sa k tomu čelom. Je načase, aby som sa k tomu problému postavil. Nedá sa pred problémami stále utekať."

"Ako to robím ja?" prekvapila ma svojou otázkou a tentoraz bol jej hlas úplne studený a škrobený.

"Nel, tak som to nemyslel. Táto vec sa ťa netýka."

"Máš pravdu, netýka. Je to tvoja vec. Vôbec by som do toho nemala strkať nos. Prepáč. Už sa ti do toho nebudem miešať," položila vankúš naspäť do barikády, aby som na ňu nemohol vidieť a otočila sa mi chrbtom.

Nechcel som ju uraziť. Tie slová neboli vôbec cielené proti nej. Vždy som premýšľal nad tým, čo urobím, keď znovu uvidím Agátu po našom rozchode. Tuším bola ešte krajšia ako predtým. Ostrihala si svoje dlhé tmavé vlasy, takže teraz jej siahali po plecia a lahodili jej okrúhlemu typu tváre. Jej zelené oči mi často pripomínali smaragdy, aj teraz ich mala zvýraznené tak, ako som to mal rád.

V skutočnosti ma ale neupriamila jej krása, ale jej energia a odhodlanie. Vždy ma podporila po neúspešnom zápase, dodávala mi chuť hrať ďalej. Chodila na každý jeden môj zápas, keď mala čas a práve nefotila. Bola mojou najväčšou fanúšičkou. Spoznali sme sa v Škótsku, kde som hrával za Celtig Glasgow. Práve som vychádzal po zápase zo štadiónu, keď ma zastavila s prosbou o podpis. Bol som z toho úplne mimo, veď som nebol až tak slávny a pravidelne som nastupoval do zápasu len v druhom polčase z lavičky. Nikdy predtým ma o podpis nikto nepožiadal, dokážete si teda predstaviť moje nadšenie. Postupne chodila na všetky naše domáce zápasy a po konci sme sa vždy zišli a pozdravili.

Trvalo to asi polroka, kým som sa konečne prebral a pozval ju von. Chodili sme spolu asi tri roky, kým som nedostal ponuku z francúzskeho Saint-Etiennu. Nechcel som sa kvôli nej sťahovať, ale ona ma podporovala a povedala, že skúsime vzťah na diaľku. Nebolo to ľahké zvládať, ale ani vzdialenosť nás nerozdelila. Neskôr uzavrela zmluvu s francúzskou modelingovou agentúrou a presťahovala sa do rovnakého mesta ako ja. Boli sme šťastní, naozaj som bol odhodlaný požiadať ju o roku a posunúť náš vzťah na ďalšiu úroveň. Po tom zistení s neverou sa však zo mňa stala troska, zanedbával som tréningy, čo smerovalo k prestupu do tímu, kde som teraz. Pravdupovediac, ten prestup som uvítal s otvoreným náručím, pretože takýmto spôsobom som Filipa ani Agátu nemusel mať pred očami. V Londýne som začínal od nuly.

Ráno som dlho polemizoval nad tým, či sa jej ozvem, ale vyhrala u mňa iracionálna stránka. Napísal som jej správu.

Ak chceš, dnes by sme sa mohli stretnúť.

Nela si ma celé dopoludnie nevšímala, navonok sa usmievala, ale bolo mi jasné, že vo vnútri ju žere, že som sa rozhodol prijať Agátine pozvanie. Ale nemôže mi to mať za zlé. Tá žena bola pre mňa dôležitá, mám právo dostať od nej odpovede.

"Tá modrá košeľa ti svedčí viac," ozvala sa, keď som sa rozhodoval pred zrkadlom, čo na seba. Prekvapila ma.

"Dobre, dám si tú," poslúchol som jej radu a zapínal si gombíky na zápästí.

"Zabavte sa," kričala za mnou, keď som vychádzal z dverí.

Agáta zvolila reštauráciu, v ktorej sme boli na našom prvom rande na Slovensku. Keď som prišiel, už bola posadená za stolom s fľaškou vína.

"Dobrý večer," postavila sa pobozkala ma na líce.

"Dobrý večer."

"Dovolila som si objednať fľašu červeného vína, toto máš stále najradšej, však?"

"V izbovej teplote," kýval som nesmelo hlavou.

"Niektoré veci sa nemenia. Pamätáš, keď som ti chcela toto víno prepašovať cez ochranku na štadión? Ochrankári ma nechceli pustiť dovnútra, tak si musel vyjsť krátko pred zápasom pred vstupné dvere a zachrániť ma."

"A aj tak mi nechceli uveriť, že si moja priateľka."

"Tak som im musela ukázať spoločné fotky z mobilu, na ktorých si bol len v boxerkách," smiala sa.

"Ako by som na takú hanbu mohol zabudnúť? Ten ochrankár si ma potom zakaždým pri vstupe obzeral, ako keby som bol nejaký úchyl."

"Boli to dobré časy," smutne našpúlila ústa a odpila si z vína.

"Prečo si to teda dobre urobila? Milovala si ma vôbec?" už som to viac nevydržal a šplechol jej do tváre otázky, ktoré ma zožierali posledné dva roky.

"Seb, bol si najlepší muž, akého som si mohla priať. Pravdaže som ťa milovala. Neuvedomovala som si, čo robím. Naozaj som ťa nikdy nechcela raniť. Vo svojom živote som nemala veľa dobrého, potom si sa zjavil ty, princ z rozprávky, ktorý bol ochotný pre mňa urobiť prvé a posledné, a ja som sa zľakla. Zľakla som sa, že to dobré opäť pominie a sebadeštruktívne som zničila najlepšiu vec, ktorá sa mi v živote mohla prihodiť. Je mi ľúto, že som nás zničila. Pravdou je, že som na teba nikdy nezabudla. Stále ťa milujem, Sebo."

"Preto si ma podviedla s najlepším kamarátom?"

"Ver mi, keby môžem zvrátiť čas, urobím to mihnutím oka. Nikdy by som nás nerozdelila. Zaslúžili sme si byť šťastní," poznal som Agátinu ľútostivú tvár a veril som, že tieto slová myslí úprimne.

"Ale nedá sa to."

"Chcem, aby posledná spomienka na náš vzťah bola iná. Krásna. Venovala som ti päť rokov svojho života a ty si venoval mne svojich päť. Nechcem, aby sme sa ďalej pozerali na bodku za naším vzťahom ako na spomienku, ktorá sa skončila mojím podvádzaním. Viem, že to, o čo ťa teraz požiadam, bude trúfalé, ale aj tak to risknem. Neďaleko tejto reštaurácie mám rezervovanú hotelovú izbu, stráviš so mnou, prosím, poslednú spoločnú noc?" ostal som obarený jej otázkou.

"Neviem, či je to najlepší nápad, Agáta..." v skutočnosti som bol slobodný. Tých päť rokov pre mňa znamenalo veľa, obaja si zaslúžime, aby sa to skončilo pekne.

"Po spoločnej noci sa už nikdy nebudeme kontaktovať. A keď sa v starobe pozrieme na náš vzťah, nebudeme si ho pamätať ako zlú spomienku. Ale na láskou zavŕšený koniec. Žiadam jednu noc. Nič viac. Prosím, Sebo. Pre mňa si láska môjho života. Neprešiel by deň, kedy by som nad tebou za tie posledné dva roky nepremýšľala," zvádzajúco si zahryzla do pery.

"Jedna noc. Žiadne záväzky," napil som sa nervózne z vína.

Vždy som mal pre Agátu slabosť, preto ma neprekvapuje, že práve sedím na jej posteli a čakám, kým k niečomu dôjde. Som hlúpy za to, že som sa nechal tak ľahko presvedčiť? Pravdepodobne áno. Ale táto noc bude spôsob, akým si zapamätám náš rozchod.

"Uvoľni sa," sadla si mi na nohy a začala mi rozopínať košeľu.

Začal som ju bozkávať, najprv jemne, potom vášnivo. Ľahol som si na posteľ a prevrátil ju. Celou váhou som sa na ňu premiestnil. Agáte sa to páčilo, pretože ma začínala bozkávať po celej tvári až ku krku. Naozaj som schopný vyspať sa s ňou?