Ihneď, ako som začula hlas chlapa za mnou, došlo mi, kto to je. Bol to môj najlepší kamarát Andrej, s ktorým sme boli celú strednú školu a neskôr aj vysokú, nerozluční. Po mojom odchode sme sa prestali stýkať, čo je viac moja vina ako jeho. Zo začiatku sme si volali a písali, ale časom som na neho zanevrela. Nie som dobrá v utužovaní vzťahov. To je dôvodom, prečo sa zo mňa stal taký samotár.

Okrem Tracy nikoho nemám a nie je to ničia vina, len moja. Keď mám v živote jedného človeka, jednoducho ich nepotrebujem mať viac. Nepotrebujem milión najlepších kamarátok, stačí mi jedna, ktorá pri mne bude stáť a ktorej sa budem môcť so všetkým vyžalovať. Andrej si ale nezaslúžil, aby som ho takto zavrhla. Celú strednú školu musel počúvať narážky našich debilných spolužiakov na jeho sexuálnu orientáciu a vkuse si z neho uťahovali. On bol teplá bukvica a ja Pipi Dlhá Pančucha. Obaja sme boli vždy terčom urážok a obhajovali sa navzájom.

"Andy, ahooj! Čo ty tu?" otočila som sa s úsmevom na tvári a hodila som sa mu okolo krku.

"Čo ja tu? To by si mi mala povedať ty, princezná. Kde si sa posledné štyri roky skrývala?"

"Andy, prepáč, že som sa neozývala. Som hrozná kamarátka. Čudujem sa, že sa so mnou vôbec rozprávaš," kajala som sa pred ním. Nebudem hľadať výhovorky ani mu klamať.

"Neluš, netráp sa tým. Sľúbili sme si, že zostaneme najlepšími kamarátmi navždy. Mám ťa príliš rád na to, aby som zahodil sedem rokov priateľstva. Prišla si navštíviť rodinu?"

"Áno, bohužiaľ. Som doma na celý mesiac."

"A kto je tento cukríček pri tebe?" zapozeral sa na Seba postávajúceho pri mne, ktorý sa doteraz len ticho pozeral na našu konverzáciu.

"To je Seb. Môj snúbenec," v rýchlosti mi nedoplo, že som ho mala nazvať Leo. Ale veď to je aj tak jedno, Andy je tretia osoba, ktorej nerada klamem po Elene a Tracy.

"Ty máš ale šťastie, princezná. Musím letieť, niečo mám. Chcela by si sa zajtra stretnúť? Dáme si obed ako za starých čias, ak teda môžeš."

"Samozrejme, máme si toho veľa čo povedať."

"Tak zajtra, napíš mi správu. Máš ešte moje číslo?"

"Nie," zahanbene som povedala. Stratila som svoj mobil asi pred dvomi rokmi a na sim karte som mala uložené len niektoré kontakty.

"Podaj mi mobil, zapíšem ti ho," rýchlo som mu ho dala do rúk a on do neho švihom naťukal svoje telefóne číslo.

"Ďakujem."

"Nemáš za čo, princezná," rýchlo ma objal a brázdil ulicami. Andy ma začal volať princezná v druhom ročníku na strednej škole, pretože ostatní mi vždy dávali vedieť, že nie som katalógovo nádherná. Puberta sa na mne vyhrala, nosila som strojček, mala pehy a ešte k tomu som mala na tvári vždy nepekné vyrážky. Andy chcel, aby som sa cítila lepšie a nazval ma princeznou. Pretože podľa neho nezáleží na tom, ako vyzeráme navonok, ale na tom, čo máme vo vnútri.

Užili sme si veľa posmeškov a šikany, naši spolužiaci sa k nám stále správali ako k menejcenným, na ktorých nikomu nikdy nezáležalo. Andymu vkladali do skrinky rôzne papieriky s ponižujúcimi nadávkami, ako keby mohol za svoju orientáciu. Nikdy som nechápala, čo im na tom, že je homosexuál, vadí. Nikomu tým predsa neubližoval, človek si nevyberá ako sa narodí. Vždy som ho zastávala a púšťala sa kvôli nemu do rozličných bitiek. Veď aj kvôli tomu som bola vždy ja tá, ktorá skončila v riaditeľni a ostávala po škole. Ja som bojovala proti šikane, ale vtipné, potrestaná som bola práve ja, nie tyrani. Vtedy som pochopila, že spravodlivosť vo svete neexistuje. Moji súrodenci sa nepostavili na moju stranu, keď si nás ostatní doberali, Simon popri mne prešiel so sklopenou hlavou. Nezastavil ich. Nezahral sa na veľkého brata a nepomohol nám.

"Teraz si sa zamyslela ty?" vyrušil ma z mojich myšlienok Seb. Ani som si neuvedomila, že sme nastúpili do auta. Občas sa stane, že ma moje myšlienky pohltia a na nikoho sa nesústredím.

"Áno. Prepáč, hovoril si niečo?"

"Len či sa s tým chlapcom dobre poznáš?"

"Sme najlepší kamaráti, ale posledné štyri roky sme neboli v kontakte."

"Si rada, že si ho stretla?"

"Veľmi. Andy bol vždy pre mňa väčším bratom, ako kedy Simon. Spolu sme sa predierali strednou školou a šikanou od našich milých spolužiakov," opäť zo mňa vykĺzlo viac, ako som chcela. Nechcela som, aby si myslel, že mu to hovorím pretože od neho čakám, že ma bude ľutovať.

"Šikana je prejavom slabochov, ktorí si týmto spôsobom vybíjajú zlosť zo svojich komplexov. Nikdy takých ľudí nepochopím. Okrem toho, si podľa mňa skvelá a zábavná. Prečo by ťa chcel niekto raniť? To jednoducho nedáva zmysel. Vážne to museli byť nejakí úbožiaci," jeho slová mi vyčarovali úsmev na tvári. Vždy sa kvôli nemu začnem cítiť lepšie. Poznám ho len týždeň, ale vždy vie povedať presne tie správne slová, o ktorých ani ja sama neviem, že potrebujem počuť.

"V puberte som nosila strojček na zuby a nebola som práve najatraktívnejšia."

"To im stále nedáva dôvod, aby si z teba robili posmech. Každý je svojim spôsobom pekný a hlavne, nikto nemôže za to, aký vzhľad nám bol pridelený. Ten tvoj kamarát vyzerá ako fajn týpek, je dobré mať v živote ľudí, ktorým na tebe záleží," smutne si vzdychol a hľadel na cestu. Ako keby ho na srdci niečo ťažilo.

"Viem, že sa nepoznáme dlho, ale môžeš mi povedať, čo ťa ťaží."

"Tiež som zvykol mať najlepšieho kamaráta, ale ublížil mi. Považoval som ho za brata a on ma zradil. Ale nerozberajme to, je to minulosť," opantala ma zvedavosť, ale rešpektovala som jeho želanie. Zrejme mi stále neverí dostatočne na to, aby sa mi zveril s vecami zo svojej minulosti. Možno nikdy nebude. Asi ma stále berie len ako cudzieho človeka. A to ma bolí, pretože pre mňa sa stal za tých málo dní akousi bútľavou vŕbou. Rada som sa s ním rozprávala.

"Vieš čomu nerozumiem? Sme v dvadsiatom prvom storočí a ľudia stále odsudzujú homosexualitu, bisexualitu. Stále sa k týmto ľuďom správajú ako keby mali nejakú pliagu, ktorou by sa od nich mohli nakaziť. Nemôžu sa všetci riadiť príslovím "Ži a nechaj žiť?"

"Nel, ľudia sú hlúpi a obmedzení. Som zástancom toho, že každý môže milovať kohokoľvek chce. Žijeme predsa na slobodnej zemi. Ľudia, ktorým to vadí, sú proste obmedzenci. My s tým nič neurobíme, bohužiaľ," potešilo ma, že zdieľame rovnaký názor.

"Si múdry chlap," usmiala som sa na neho a jeho výraz sa tiež zmenil zo zadumaného na uvoľnenejšieho.

"Prečo si vtedy mojej mame povedala, že si nezamestnaná?" prekvapil ma z ničoho nič otázkou.

"Ani neviem. Možno som do nášho príbehu chcela vniesť aspoň štipku pravdy," moja odpoveď ho pobavila a tentoraz sa skutočne zasmial, nebol to len poloúsmev, ale pravý úsmev so zubami.

Keď sme prišli do našej vily, s večerou sa čakalo už len na nás. Posadili sme sa a pustili sa do pripraveného jedla. Mali sme cezar šalát s grilovanými kuracími prsiami.

"Leo, ty ješ rovnaký šalát ako my? Nie si náhodou vegetarián?" všimla som si len teraz, že sa Seb pustil do šalátu s mäsom. Tá potvora Barbara mu ho musela premeniť za vegetariánky!

"Raz za mesiac si doprajem mäso kvôli získaniu potrebných vitamínov ako sú B12, železo, bielkoviny. Z rastlinnej stravy sa dajú získať tiež, ale chvíľu trvá, kým sa to vstrebe. A síce mi to nie je príliš pochuti, raz za mesiac sa k tomu odhodlám. Takže ďakujem, že ste mi dnes naservírovali kuracie prsia," s chuťou sa pustil do predloženého šalátu a jeho pohotová odpoveď išla roztrhnúť Barbaru od jedu. Je mi ale jasné, že s týmto dobiedzaním, vypytovaním a spochybňovaním neprestane. Normálne sa mi zdá, že začína niečo tušiť. Barbara vždy dokázala odhaliť ako prvá, keď som klamala. Tentoraz jej to víťazstvo ale nedovolím.

"Poviem ti, aj mňa si tou odpoveďou o mäse dostal. Nemala som pripravenú žiadnu odpoveď," chválila som ho v izbe. Hoci je pravda, že pri klamaní sa mu stále trasie spodná pera. Zaujímalo by ma, či o sebe túto vec vie.

"Vieš, ako sa hovorí. Topiaci sa aj slamky chytá," zasmial sa a hodil sa na posteľ.

"Dnes dáme medzi seba vankúše," začala som stavať medzi dvomi stranami našej postele pevnosť z vankúšov. Malo ma to napadnúť už včera, aspoň by sme sa vyhli tej trápnej situácii zrána.

"Hotový Veľký Čínsky múr!" lomcoval rukami nad mojou pevnosťou a smial sa.

V posteli som musela premýšľať o našom dnešnom fotení. Ešte teraz mi je teplo, keď si spomeniem na jeho prst na svojom líci. Alebo na letmý bozk medzi našimi perami. Som zvedavá, ako budú tie fotky vyzerať. A som pozvaná na oslavu jeho matky. Budem musieť popremýšľať o tom, čo by som jej mohla kúpiť.

Ráno som vstala skôr ako obvykle, ale Seba nikde. Nepovedal mi včera, že skôr odíde. No nič. Aspoň mám kúpeľňu pre seba. Doprajem si horúcu relaxačnú vaňu. Ach, už teraz sa mi o nej sníva. Ležala som vo vani asi polhodinu, pustila som si playlist z Hriešneho tanca a ponorila sa celým telom do čokoládovej vône peny do kúpeľa. Takmer som zaspávala, kým mi niekto nevtrhol do kúpeľne.

"Ježiš, Nel! Prepáč!" rýchlo za sebou zabuchol dvere Seb. To sa každé ráno musí medzi nami stať nejaká trápna situácia?

Vyliezla som neochotne z vani a dúfala, že Seb nevidel žiadnu časť môjho tela, ktorá bola doteraz zahalená pod oblečením. To bude trapas, keď vyjdem von. Oddiaľovanie mi nepomôže, tak či tak budem musieť vyjsť a čeliť jeho pohľadu.

"Nel, myslel som si, že si už odišla. Prepáč, nič som nevidel. Neboj sa," Seb aj keby niečo videl, nepovedal by mi to, pretože by nechcel, aby som sa cítila trápne.

"Kde si vlastne bol?"

"Zabehať si. Musím ostať vo forme."

"Dobre. Ja sa idem stretnúť s Andym a potom sa zúčastním stretnutia knižného klubu, ktorý organizuje mama. Máš dnes nejaké plány?"

"Zájdem domov pozrieť mamu a zistím detaily jej narodeninovej oslavy."

"Zisti hlavne, aký darček by si priala. Zajtra jej spolu pôjdeme niečo kúpiť. Zatiaľ ahoj," pozdravila som sa mu a vyšla z izby dole ku svojmu autu.

"Princezná, ahoj. Ako sa máš?" vítal ma Andy od nášho stolu v reštaurácii.

"Dobre. A ty? Prepáč mi, že som ťa nekontaktovala."

"Neluš, to je v poriadku. Sme najlepší kamaráti, nič to na našom vzťahu nemení. Ale teraz mi povedz, čo máš v živote nové? Tvoj snúbenec je na zožratie! Kde si k nemu prišla?"

"Andy, nie je to môj snúbenec. Len to predstierame pred mojou rodinou, pretože som bola taká hlúpa a tri roky klamala o tom, že niekoho mám. Seb bol len taký milý a pristúpil na moje kraviny," nevydržala som to a povedala mu pravdu. Nemám to svedomie mu klamať. Vždy sme boli k sebe úprimní. Ja som bola prvá, ktorej sa Andy zveril o svojej homosexualite. Cítila som sa zaviazaná povedať mu skutočnú pravdu.

"Musí mu na teba záležať, keď na to pristúpil."

"Seb je len veľmi dobrý človek, len ma pravdepodobne ľutoval."

"Neverím, že by to robil len z ľútosti. Podľa mňa by ste sa k sebe hodili."

"Radšej sa mi ty pochváľ. Ako to ide? Nejaký špeciálny muž v tvojom živote?"

"Náhodou niekoho mám, sme spolu asi nejakých sedem mesiacov. Je naozaj skvelý, viem si s ním predstaviť život. Myslím, že ho milujem. Asi po prvýkrát v živote som našiel muža, s ktorým sme obaja na rovnakej strane. V skutočnosti premýšľame o tom, že sa presťahujeme tiež do Londýna," Andy mal na tvári po celý čas úsmev. Fakt musel byť zamilovaný. Chlapi si z neho vždy robili srandu, využili ho a potom odkopli. Niečo podobné, ako sa stávalo mne. Nikdy sme nemali šťastie v láske, už len preto ma hrialo pri srdci, že si konečne našiel dobrého priateľa.

"Ani si nevieš predstaviť, ako ma tieto tvoje slová tešia. Nikto si nezaslúži lásku viac, ako ty," chytila som ho za ruku a úprimne sa na neho usmiala.

"Ja som presvedčený o tom, že aj ty si už našla svoju lásku," pohladil ma po ruke a šibalsky sa na mňa usmial. Andy vyzeral stále mlado, ako za našich tínedžerských čias. Stále mal ten chlapčenský nesmelý úsmev s maličkou medzerou medzi zubami, dioptrické okuliare s čiernym rámom, pod ktorými boli sivozelené oči a krátke špinavo blond vlasy.

"Bože, je to ten, koho myslím?" zhrozila som sa, keď som do reštaurácie videla vstupovať povedomého chlapa.

"Och, áno. Náš tyran Boris. Stále je rovnaký sukničkár, pretiahol snáď každú fiflenu bez mozgu v meste," už len pri pohľade na neho mi bolo zle. Stále do mňa hádzal papiere a nazýval ma rôznymi prezývkami. Že vraj som taká šeredná, že ma nikto nikdy nebude chcieť. Nie, s týmto chlapom nestrávim v jednej miestnosti už ani sekundu.

"Ideme," vstala som, nechala na stole nedopitú kávu a vyšla von. Len horko-ťažko som sa ovládla a pri východe mu nestrelila. Našťastie si nás nevšimol.