Nechcel som Nelu predstaviť svojim rodičom, stačilo to, že musíme klamať tým jej, ale keď som pri jedálenskom stole uvidel Hanu, s ktorou sa ma rodičia snažia dať dokopy už asi od strednej školy, spanikáril som a povedal im, že mám snúbenicu. Moja mama mi nadávala, že som sa jej s touto správou nezdôveril už dávnejšie, môj otec bol naštvaný, pretože Hana bola dcérou jeho najdôležitejšieho partnera v biznise a dať ma s ňou dokopy by pre neho znamenalo, že ho môže ovládať a prispôsobiť si podmienky podľa seba, no a moja sestra mi neverila. S mojou mladšou sestrou Laurou sme mali vždy dobrý vzťah a poznala ma lepšie, ako ktokoľvek iný.

"Moja snúbenica tu bude už o chvíľu," povedal som pri stole, keď už to začínalo byť trápne, otec sa stále pozeral na hodiny, ako keby to bol pre neho najväčší trest, že tu so mnou musí sedieť. Matka do seba liala jednu margaritu za druhou, mala očividný problém s alkoholom už keď som odchádzal, ale ani za svet si to nechcela priznať. Ak by som ale mať byť v blízkosti svojho otca, tiež by som sa radšej opil.

Úprimne, nechápal som, prečo s ním stále je. Už v ôsmom ročníku som zistil, že matku môj otec podvádza. S chlapcami z triedy sme práve vychádzali z tréningu, keď som svojho otca zazrel s cudzou ženou v aute, pričom k sebe mali veľmi blízko. Utekal som s plačom domov, aby som jej oznámil najnovšie správy, ale ona len laxne povedala, že o tom už vie a že otec si len prechádza akousi fázou. Ubezpečila ma, že na tom pracujú a že sa to čoskoro zmení. Že vraj nechcela rozvracať rodinu kvôli nič neznamenajúcemu úletu a odlúčiť nás od otca. Ako keby sa o nás niekedy staral. Od toho dňa som sa na neho pozeral inak, zhnusil sa mi. Laure som o tom radšej nič nepovedal, ale som si istý, že to tiež tuší.

Hana sedela oproti mne a prebodávala ma pohľadom. Informácia o mojej snúbenici ju nepotešila. Trápne ticho pri stole prerušil zvuk zvonca pri dverách. Postavil som sa, pravdepodobne je to Nela, ktorej budem musieť dať krátky popis súčasnej situácii.

"Seb, čo to dopekla? Povedal si, že nechceš, aby som prišla s tebou," už-už sa chystala vstúpiť dnu, ale ja som bol rýchlejší a vyšiel som k nej von. Nemala žiadny mejkap a až teraz som si všimol, že má pehy. Vyzerala roztomilo.

"Prepáč, nemal som v pláne zavolať ťa sem. Moji rodičia ale zavolali na raňajky dievča, s ktorým sa ma snažia dať dokopy a ja naozaj nemám záujem. Impulzívne som im oznámil, že mám snúbenicu, mama mi nedala pokoj a hustila do mňa, aby som ťa zavolal. Môžeme im prerozprávať rovnaký príbeh, aký máme pripravený pre tvojich rodičov, len ma budeš pred nimi oslovovať mojím skutočným menom," na chvíľu sa zamyslela a spracovávala informácie. Nedočkavo som ju sledoval a premeriaval si ju. Bola oblečená jednoducho, ale pristalo jej to. Moja mama si ju určite obľúbi. Nemá rada, keď sú ženy príliš vymaľované, pôsobia na ňu umelo.

"Fajn, pustime sa do toho. Šou sa začína," prehodila si vlasy z pleca a bez ďalších prehováraní vstúpila do predsiene. Bolo odľahčujúce, že sa ma nepýtala otázky týkajúce sa toho, prečo nemám o Hanu záujem.

"Vitaj, zlatko. Rada ťa spoznávam. Ja som Sebastiánova mama," postavila sa od stola a prišla Nelu privítať. Hana na Nelu hodila nenávistný pohľad, ako keby bola voodoo bábika a ona do nej očami pichala malé špendlíky. Laura bola stále nedôverčivá, ale tiež sa postavila a podala jej ruku.

"Tak ty si dievča, ktoré pobláznilo hlavu môjmu bratovi. Vitaj do rodiny," objala ju, čo ma prekvapilo, pretože Laura sa takmer k žiadnemu cudziemu človeku takto milo nespráva. Zrejme sa jej musela páčiť.

"Som veľmi rada, že sa s vami môžem konečne stretnúť. Le... Seb mi o vás toľko rozprával," rýchlo sa opravila a ospravedlňujúco sa na mňa pozrela. Jej prerieknutie si našťastie nikto nevšimol a všetci sme si posadali ku stolu.

"Tak povedz nám, Nela, kde ste sa s mojím úžasným bračekom stretli?" Laura sedela na druhej strane vedľa Hany, vedel som, že ako prvá sa začne pýtať otázky ona.

"Ja som akurát schádzala schodmi a potkla som sa, našťastie ma tvoj brat zachytil. Ja som sa mu chcela za jeho záchranárske gesto odvďačiť a pozvala som ho do reštaurácie," Nela vynechala vec s ošetrením nohy a fakt, že reštaurácia bola vegetariánska. Navyše sa tvárila tak sebavedomo, keby ju nepoznám, aj ja by som jej uveril, že tieto veci sa v skutočnosti stali.

"Zaujímavé. Ako dlho sa vlastne poznáte, keď tuto braček bol taký zbrklý a požiadal ťa o ruku?" znervóznel som. Ak im povie, že sa poznáme už tri roky, budú vedieť, že klame. V tom čase som bol s Agátou. Nie je možné, že by sme sa poznali tak dlho.

"Sme spolu len rok, keď ma pred mesiacom požiadal, tiež som bola prekvapená. Ale keď niekoho milujete, nikdy nie je priskoro. Že láska?" potmehúcky sa na mňa usmiala a stlačila mi ruku. Toto dievča má všetko premyslené do bodky.

"To je úžasné. Ale prečo si nám o tom nepovedal už skôr, Seby?" smutne sa na mňa pozrela moja mama a naraz som pocítil vinu, že im takto klamem. Ona si to nezaslúži, vždy robila pre nás s Laurou všetko, čo bolo v jej silách a bola nám mamou i otcom.

"Mami, chcel som vás prekvapiť a povedať vám to osobne."

"A čo tvoja kariéra? Prestal si konečne snívať o tom, že sa z teba raz stane úspešný futbalista? Synček, nechcem ti kaziť plány, ale ak ma máš jedného dňa nahradiť vo firme, je načase, aby si prestal lietať v oblakoch a uvedomil si, že z teba nikdy nebude Ronaldo," samozrejme, to by nebolo rodinné stretnutie, keby ma môj otec neponižoval. Do Londýna som odišiel kvôli svojej futbalovej kariére, pretože som vedel, že na Slovensku budem neustále počúvať otcove poznámky o tom, aby som s futbalom skončil. Pred asi siedmimi rokmi mi oznámili skauti, že si ma zvolili do akadémie tímu Arsenal Londýn a pozvali ma do svojho každoročného sedemdňového kempu. Žiaľ, nevybrali si ma do A tímu, ale ponúkli mi skúsenosti v škótskom tíme Celtic Glasgow a o tri roky neskôr ma presunuli do francúzskeho Saint-Etienu. Pred rokom a pol sa mi ozvali z tímu Mansfield a ponúkli mi miesto v tíme. Tím Mansfield pôsobí v druhej najvyššej anglickej lige, takže som nemeškal a podpísal s nimi kontrakt. Stále však dúfam, že sa mi raz podarí dostať aj do najvyššej ligy. Aktuálne máme letnú prestávku, preto som sa rozhodol navštíviť svoje rodné mesto, otcove uštipačné poznámky ale vo mne zakaždým vzbudzovali zlosť, len tak-tak som sa udržal a nevrazil mu. Mám dosť jeho ponižovania, beriem ohľad len na svoju mamu a sestru.

"Henrich, prestaň s týmito poznámkami! Náš syn je vo futbale skvelý, neuškodilo by, keby si ho aspoň raz v tvojom živote pochválil. Firmu môžeš jedného dňa zveriť Laure, aj ona je tvoja dcéra a má na ňu právo," mama ma vždy podporovala a zo začiatku mi posielala peniaze, aby som si mohol kupovať potrebnú výzbroj. Veď len prvý mesiac som zodral asi štyri páry kopačiek. Vždy mi hovorila, aby som nasledoval svoj cieľ a bola na mňa hrdá. Bol a stále som veľmi vďačný, že ju mám.

"Laura nie je vedúci typ osoby. Nemôžem zveriť firmu do rúk ženy," ach, áno. Teraz prídu na rad sexistické poznámky o tom, ako ženy nie sú schopné viesť firmu a nevedia sa rozhodovať s chladnou hlavou. Laura prekrútila oči. Stavím sa, že teraz ho zotrie.

"Milý ocko, nikdy by som tvoju firmu nechcela viesť. A tieto sexistické poznámky si láskavo nechaj pre seba, vieme, že si voči ženám zaujatý. Kvôli mužom ako si ty vo svete vládne aj naďalej rodová nevyrovnanosť," bolo vidieť, že to v nej začína vrieť, pretože vždy, keď je nervózna, začne si obhrýzať nechty.

"Nela, zlatko, prečo nám nepovieš niečo o sebe. Chceli by sme spoznať budúcu ženu nášho syna," vypätú atmosféru prerušila moja mama a pozrela sa vľúdne na Nelu. Chudina, musela počúvať našu rodinnú drámu, ale vôbec sa netvárila, že ju to otravuje. Ako keby na podobné rodinné stretnutia za stolom bola zvyknutá.

"Nie som veľmi zaujímavý človek. Do Londýna som sa presťahovala pred štyrmi rokmi a mám vyštudovanú marketingovú komunikáciu."

"Takže si sa do Londýna presťahovala kvôli lepšej pracovnej ponuke?" čakal som, že si Nela opäť bude vymýšľať a zopakuje klamstvo o šéfke medzinárodného marketingu, ale jej odpoveď ma prekvapila.

"Nie. Aktuálne som nezamestnaná," pozrela sa na mňa a ja som sa snažil vysvetliť si, prečo im povedala pravdu. Zvyšok spoločných raňajok prebiehal v pokračujúcej trápnej atmosfére, kde-tu mi mama položila nejakú otázku a otec ešte pred koncom musel zdvihnúť veľmi dôležitý telefonát a ani sa neunúval vrátiť späť.

"Seby, pôjdeš so mnou hore do izby? Chcela by som ti niečo dať," vystúpila po schodoch mama a rukou ma volala ku sebe. Predtým, ako som ju nasledoval, som sa ešte ubezpečil, či je v poriadku, že nechám Nelu s Laurou samu. Aj keď úprimne, nemal by to byť pre ňu problém, tá sa dokáže vynájsť v každej situácii.

"Mami, ako sa máš? Čo mali znamenať tie margarity? Viem, že si myslíš, že nemáš problém s alkoholom, ale čo keby si skúsila liečenie. Nechcem ťa stratiť," sadol som si k nej na posteľ a chytil ju za ruku.

"Seby, tie boli nealkoholické. Začala som chodiť na anonymné stretnutia alkoholikov, alkoholu som sa nedotkla už tridsať dní. Čo nie je až tak veľa, ale pre mňa je to už ako malé víťazstvo. Uvedomila som si, že so sebou musím niečo robiť, ak sa chcem dožiť tvojich a Lauriných vnúčat," usmiala sa na mňa. Bol som na ňu neskutočne hrdý, v detstve sa pokúšala vytriezvieť, ale vždy sa nakoniec vrátila do starých koľají. Dúfam, že tentoraz bude silnejšia a vydrží to.

"Mami, to je úžasné! Určite to pre teba nebolo ľahké, ale sľúb mi, prosím, že ak budeš mať čo i len slabé nutkanie napiť sa, zavoláš mi."

"Vždy keď sa chcem napiť, volám svojmu sponzorovi. Ale sľubujem ti, že keď ma opäť opantá túžba po alkohole, zavolám aj tebe. Nechcem ti byť ale na príťaž. Musím si tým prejsť sama."

"Nehovor takto, ja a Laura sme tu pre teba. Môžeš mi zavolať hocikedy, aj o polnoci. Na tom nezáleží. A premýšľala si už o rozvode s otcom? Mami, Laura a ja sme už dospelí, prenesieme sa cez to. Nie si s ním šťastná."

"Nebavme sa o tvojom otcovi. Ale niečo tu pre teba mám," podišla ku svojmu toaletnému stolíku a vytiahla z neho malú zamatovú krabičku, ktorá pripomínala tú, do ktorej sa dávajú prstene.

"Prečo mi to dávaš?" zháčil som sa.

"V tejto krabičke je prsteň starej mamy a teraz je tvoj. Chcem, aby si ho dal Nele," no to nie. Vážne mi teraz dáva do ruky prsteň, ktorý sa v našej rodine traduje už tri storočia?

"Mami, a čo Laura? Nenahnevá sa, keď zistí, že chceš, aby som navliekol na Nelin prst rodinné dedičstvo?" stále som dúfal, že ju prehovorím. Nemôžem jej ho predsa dať, Nela by ma mala za blázna. Navyše. ten prsteň si zaslúži mať majiteľku, ktorú by som skutočne miloval a chcel si ju vziať.

"Dávnejšie sme sa o tom s Laurou rozprávali, povedala, že ten prsteň prenecháva tebe. Okrem toho, ak ju niekto niekedy požiada o ruku, dá jej prsteň podľa vlastného uváženia. Je len správne, ak bude naše dedičstvo niesť na prstenníku tvoja Nela. Aj stará mama by to tak chcela. A neskôr môže tento prsteň darovať vašej dcére či synovi aj ona," skoro mi zabehla slina. Deti? Poznám tú ženu štyri dni. Keď si však moja vzala niečo do hlavy, nepreškriepili by ste sa s ňou. Strčil som si teda krabičku do vrecka na nohaviciach a zliezol dole po schodoch ku Laure a Nele, ktoré boli prekvapujúco v dobrej nálade a o niečom sa rozprávali.

"Zdá sa, že sa musíme rozlúčiť. Veľmi rada som vás spoznala, pani Becková. A aj teba Laura. Seb, počkám na teba v aute," objala sa s mojou sestrou a podala ruku mojej mame.

"Sebík, mame a otcovi môžeš klamať koľko chceš, ale táto žena nie je tvoja snúbenica. Viem, aký máš pohľad, keď si do niekoho zaľúbený a na ňu sa tak nepozeráš. Ale dávam ti plusové body za snahu," objala ma a tieto slová mi zašepkala do ucha, aby to mama stojaca pri nás nemohla počuť. Hovoril som, že ma pozná najlepšie zo všetkých.
"Moja sestra vie, že nie sme skutočne spolu," sadol som si na miesto spolujazdca a zapol si pás.

"Čože? Prečo si jej to prezradil?!" naštartovala auto a vycúvala z parkoviska pred naším domom.

"Neprezradil. Odhalila nás sama. Ale neboj sa, nič nepovie."

"Určite?" stále sa pozerala pred seba, ale jedným okom hodila zrak na mňa.

"Áno, Laura nie je typ škodoradostnej sestry, ktorá by mi chcela robiť naschvál," ihneď som tieto slová ľutoval, pretože som si spomenul, ako mi ona hovorila o svojich skúsenostiach so svojimi súrodencami.

"Nevedela som, že si futbalista," prekvapila ma svojimi slovami.

"Nejak na to neprišla reč."

"Čo keby sme sa zahrali dvadsať otázok, aby sme sa o sebe dozvedeli niečo viac?"

"Mačka alebo pes?" nemeškal som a hneď som jej položil otázku.

"Tím mačka na stopercent! Ty?"

"Asi pes," Nela sa nad mojou odpoveďou zamračila .

"Najobľúbenejší film?"

"21 Jump Street!"

"Hriešny tanec!" zajasala Nela a zakrútila krkom, čo mal byť pravdepodobne akýsi pokus o tanec.

"Obľúbené jedlo?"

"Mätová zmrzlina!" vykríkli sme obaja nahlas, hoci len ťažko sa dá zmrzlina považovať za jedlo.

"Znamenie vo zverokruhu?"

"Panna!" Nela sa zasmiala. Všetci si ma kvôli môjmu znameniu doberali.

"No to nie! Ja som kozorožec!"

"Prečo si zvolila pre svojho snúbenca meno Leonard?"

"Mama ma vyrušila pri asi päťdesiatom prvom pozeraní Titanicu a zaskočila ma otázkou, ako sa volá môj priateľ. Prvé, čo ma napadlo, bolo Leonardo. Tak som to trochu upravila a skrátila na Leonard," teraz som vybuchol do smiechu ja.

"A teraz vážne, prečo si meškal na letisko?" zaskočila ma svojou otázkou, pevne som dúfal, že k tomu nedôjde.

"Chcel som z toho vycúvať. V noci som sa prehadzoval v posteli a rozmýšľal som, či budem taký chrapúň a nechám ťa v štichu."

"A ako si sa rozhodol?" uškŕňala sa na mňa, keď sme zaparkovali v garáži ich vily.

"Som tu, nie?" mrkol som som na ňu a vystúpil z auta. Pri vstupe do záhrady nás už vítal pohľad na celú Nelinu famíliu, pričom som zazrel aj doteraz neznámu tvár. Zrejme Nelin brat.

"Kde ste boli? Mohla si nám zavolať, že sa zdržíte, Nela," karhala nás po príchode jej mama.

"Prepáč, stratili sme pojem o čase."

"Ale nie. Nelinka konečne priviedla domov snúbenca," pristavil sa pri nás jej brat a rozstrapil jej rukou vlasy.

"Leo," podal som mu ruku a opäť chytil Nelu za pás. Ani neviem, či to mám povolené, dotyky na verejnosti sme nepreberali, ale musíme navodiť dojem zaľúbeného páru.

"Aj ja som bola prekvapená, že skutočne existuje. Len by ma zaujímalo, prečo na ruke nemá snubný prsteň," pokračovala aj Nelina sestra, pričom o Nele rozprávali tak, ako keby pri nich absolútne nestála. Naštvalo ma to. Rukou som si prešiel po vačku. Úplne som zabudol na prsteň starej mamy.

"Chcel som počkať do večere, ale keď sme sa tu už všetci zišli, urobím to teraz. Chcem, aby boli naše zásnuby oficiálne aj pred očami tvojej rodiny. Nela Bernhardová, urobíš ma najšťastnejším mužom na svete a staneš sa mojou ženou?" totálne som improvizoval. Kľakol som si na koleno, chytil ju za ruku a predložil pred ňu náš rodinný prsteň. Túto ženu poznám sotva štyri dni a žiadam ju o ruku. Vážne som sa zbláznil.