Obloha bez mesiaca posiata drobnými trblietavými hviezdami nechávala krajinu pod sebou temnú. Nepríjemný chlad sa napriek nastupujúcej jari dobíjal cez habity a s každým výdychom im od úst stúpal drobný chumáčik pary. Slabé svetlo dopadajúce z hradu nepatrne osvetľovalo rokfortskú bránu neďaleko. Stáli mlčky v rade vedľa seba s asi dvojmetrovými rozostupmi. Obranné kúzla vyčarované rokfortskými učiteľmi podporili vlastnými. Nepriateľov zatiaľ nebolo vidieť, no nikto z nich nepochyboval, že tam niekde v tme čakajú.

Nira natočila hlavu, zadívala sa k Zakázanému lesu. Len pred pár minútami tým smerom kráčala skupinka bojovníkov s Remusom v čele. Teraz ich už však nebolo vidieť. Aj oni zrejme s pripravenými prútikmi načúvali tichu noci a očakávali útok.

„Do polnoci ostáva ešte päť minút," oznámil Charlie potichu. Medzi Kingsovými bojovníkmi bol z Weasleyovcov jediný.

„Dnes je veľmi temná noc," vyhlásil mladý čarodejník menom Oliver, ktorý do Rokfortu prišiel spoločne s Angelinou a Alicou.

„Aspoň nikto neuvidí našu smrť," precedil pomedzi zuby muž s dlhou tmavou bradou. Bol jedným z tých, ktorých so sebou priviedol Kings.

„Ešte neumierame, Oscar," namietol Kingsley bez toho, aby prestal svojimi tmavými očami pozorovať okolie.

„Dve minúty," ozval sa Charlie po chvíľke ticha.

„Pre Merlina, mladý muž," zvolala čarodejnica napravo od Niri, „nedeste nás ešte aj vy!"

Nirine srdce bilo ako o život, ruka s prútikom sa jej nepatrne chvela. Nahovárala si, že je to dôsledok zraneného ramena, to ticho pred búrkou v nej však vyvolávalo strach. Strach o životy jej blízkych, ale i o jej vlastný. Snažila sa myslieť na Alastora, na všetky tie bojové lekcie, za ktoré ho vtedy preklínala. Pomyslela na Albusa. Tak veľmi trval na tom, aby sa vrátila do Ameriky. Chcel ju pred týmto ochrániť? Jej myšlienky zablúdili aj k Isabele. Jej matka si pre ňu želala iný život, ďaleko od vojny. Čo by si pomyslela, keby ju videla pripravenú na boj proti otcovi, ktorý o ňu zrejme nikdy nestál? Napokon v myšlienkach zablúdila k Severusovi. Stojí niekde tam v tme pripravený útočiť po boku smrťožrútov, či v boji podporí Fénixov rád a odhalí svoju pravú tvár? Pootočila hlavu, očami zavadila o Kingsov profil. Akoby vycítil jej pohľad, aj on na ňu pozrel.

„Polnoc!" skríkol Charlie.

Ako na povel sa na druhej strane brány objavili záblesky desiatok zaklínadiel, s tlmeným zadunením narazili do bariéry z ochranných kúziel. To matné svetlo odhalilo siluety v čiernych plášťoch, veľa siluet, nepatrne sa odrazilo od strieborných masiek. Tlmený bojový pokrik im prezradil, že útočníkov je viac, než odhadovali. Ďalšia salva kúziel sa rozprskla na štíte.

„Ako dlho ich to dokáže zadržať?" spýtal sa Charlie nahlas, aby prerušil to tlmené dunenie. Trávu aj okolité stromy naraz ožiarilo nečakané biele svetlo a než by mu niekto stihol odpovedať, s ohlušujúcim výbuchom narazilo do bariéry, až sa im zachvela zem pod nohami.

„Pripravte sa," vyhlásil Kings, prútik v dlani zovrel pevnejšie.

Ďalšia salva zaklínadiel narazila do ochranných kúziel. Nire neušlo, že zopár drobných pestrofarebných lúčov preniklo dnu. Bariéra sa začala rúcať. Očarované sochy a brnenia, ktoré strážili hranice školského pozemku, zaujali bojové postavenie.

Vzduchom zasvišťala ďalšia oslepujúca kliatba. Stret s ochrannou bariérou bol ešte ohlušujúcejší než pred chvíľou a z miesta, kde ju zasiahla, sa začali šíriť drobné praskliny, ako pavučiny zo strieborného svetla.

„No do dračieho zadku!" zanadával Charlie, mimovoľne cúvol o krok.

Zahalené postavy k Rokfortu vyslali štvrtú salvu zaklínadiel. Čarovná bariéra tentoraz neodolala. Ozvalo sa puknutie, vzápätí sa rozlomila ako škrupina na vajci. Bojový pokrik smrťožrútov zaplavil školský pozemok, keď sa s prútikmi v rukách vyrútili proti nim.

Prvé dve kliatby Nira odrazila a hneď proti jednému z útočníkov vyslala vlastnú. Uhol sa v poslednej chvíli, narazil však na kamennú sochu rytiera, ktorá ho v okamihu zneškodnila svojím kamenným palcátom. Druhý smrťožrút, vyslal proti soche kliatbu, tá ju rozlomila napoly. Táto malá pomsta ho však pripravila o možnosť ubrániť sa kliatbe z Nirinho prútika. Odhodilo ho dozadu, pri páde narazil do jedného zo svojich druhov, obaja ostali nehybne ležať v tráve. To už však k Nire bežala ďalšia zahalená postava. Kings sa odrazu objavil vedľa nej a smrťožrúta zasiahol do kolien. Zrútil sa tvárou k zemi, viac sa nepohol.

Ďalšia oslepujúca kliatba osvetlila okolie, s veľkým rachotom narazila do zeme kúsok od Zakázaného lesa. Videli, ako pri tom výbuchu letia všetkými smermi kusy brnenia a časti kamenných sôch brániacich Rokfort.

„Pozor!" prehnal sa okolo nej čarodejník s tmavou bradou prenasledujúci smrťožrúta, v pätách mu bežali dve zahalené postavy. Jednu sa Nire podarilo zneškodniť, druhú zasiahol Charlie.

„Tímová práca!" zakričal smerom k nej, v tom ho zozadu zasiahla do ramena oranžová kliatba, až sa mu vznietil kus habitu. Nira namierila prútik proti tomu smrťožrútovi, dostal ho však Oliver bojujúci hneď vedľa. Charlie si medzi tým habit uhasil a už sa vrhal proti ďalšej zahalenej postave.

Zaklínadlá sa mihali vzduchom nasledované výkrikmi. Zdalo sa však, že len málo útočníkov naozaj ovláda neodpustiteľné kliatby, čo bola pre Fénixov rád veľká výhoda. Nira až teraz naplno docenila Severusov tréning na dva stĺpy, ktorý jej umožnil obrátiť zaklínadlá smrťožrútov proti nim. Vlasy čiastočne uvoľnené z copu jej poletovali okolo hlavy s každým úskokom do strany, či zaklínadlom, ktoré ju tesne minulo.

Boj prebiehal po celom pozemku. Od neďalekého jazera k nim doliehali bojové výkriky, záblesky svetiel sa odrážali od rozčerenej hladiny. Stromy Zakázaného lesa nahnevane šumeli, akoby sa aj ony chceli zapojiť do bitky a z rokfortských veží obrancovia vysielali kliatby na temné postavy pod sebou. Fénixov rád bojoval udatne, no útočníkov bolo predsa len viac, pomaly ich tlačili smerom k hradu.

Kings sa jej stratil z dohľadu. Videla len čarodejníka s tmavou bradou, ktorý obratne odrážal útok hneď troch smrťožrútov. V tom odrazu ďalšia oslepujúca kliatba preťala noc, narazila do zeme kúsok od miesta, kde stála. Cítila ako Thorax obalil jej telo, uvedomila si, že letí vzduchom, tvrdý náraz o zem ju vzápätí pripravil o vedomie.

Prebrala sa. Ležala vo vysokej tráve, hviezdy na oblohe stále svietili a hluk boja sa presunul o čosi bližšie k hradu, doliehal k nej len tlmene. Prútik ležal vedľa nej, natiahla sa poň, pomaly sa posadila. Hlava ju bolela. Spod vlasov jej vytekal teplý pramienok krvi, jedno mávnutie prútika ho zastavilo. Opatrne vstala.

Rokfortská brána bola dokorán. Jedno jej krídlo viselo na jedinom pánte, železné kovanie vplyvom zaklínadiel skrútené do podivných tvarov. Zo sôch diviakov na vysokých kamenných stĺpoch strážiacich vstup do školy ostal len prach. V mieste, kde kliatba zasiahla zem, rozoznala plytký kráter, ešte stále sa z neho trochu dymilo. Zaklínadlá, ktoré smrťožrúti používali, ďaleko presahovali to, čo poznali členovia Fénixovho rádu. Nepochybne šlo o čiernu mágiu. Zadívala sa smerom k Rokfortu. Bojujúce skupinky už boli skoro pri hrade. Ak Harry čoskoro nenájde tú zbraň na zničenie Voldemorta, určite onedlho preniknú dnu.

Oklepala sa. Tým, že tu bude postávať nikomu nepomôže. Vykročila s úmyslom opäť sa zapojiť do boja. Neurobila však ani krok, keď sa odrazu zablyslo. Belasomodrá kliatba vystrelila odnikiaľ sprevádzaná škodoradostným chichotom. Thorax ju opäť ochránil. Kliatba do nej narazila, tá sila ju hodila dozadu, až skončila zadkom na zemi. Okamžite sa zdvíhala na nohy.

„Ale, ale, čo to tu máme?" ozval sa z tmy pre Niru už tak známy hlas. Zina sa zjavila len pár metrov od nej. Na tvári úškrn, z očí jej sršala nenávisť, prútik namierený na jej hruď. „Opäť sa stretávame, humusáčka. Tak sa zdá, že ťa konečne dostanem na mieste, kde som ťa mala zabiť už dávno. Na Rokforte."

Nira o krok cúvla. „Máš priveľké očakávania, Zina!" sykla jedovato s prútikom pripraveným na útok.

Usmiala sa chladným úsmevom, v ktorom nebolo nič veselého. „Počula som, že ťa učil samotný Alastor Moody," z jej hlasu zaznieval výsmech. „Kripeľ bez oka a nohy!"

Nira sa zamračila, nič však nepovedala, nespúšťala Zinu z očí. Tá okolo nej začala krúžiť ako hladná šelma chystajúca sa roztrhať svoju korisť.

„Onemela si, humusáčka?"

„Povedz mi, Zina, prečo ma tak nenávidíš?" spýtala sa potichu.

„Prečo ma tak nenávidíš?" zopakovala jej bývalá spolužiačka plačlivo. „Ide o to, humusáčka, že proste si!" z jej prútika odrazu vystrelil oranžový prúd svetla. Nira to čakala, v okamihu sa zaštítila, zaklínadlo sa na štíte rozprsklo. Než by však vyslala protiútok, letela k nej ďalšia a ďalšia kliatba, vždy o čosi silnejšia. Trieštili sa na jej obrane s tichým dunením.

„Ak je toto to najlepšie, čo ťa Moody naučil, nedivím sa, že sa ani nedokázal udržať na metle!" zvolala Zina posmešne.

Nira využila jej chvíľkové rozptýlenie, sekla kliatbou po jej nohách. Zina útok vykryla v poslednej chvíli. Nahnevane na ňu vycerila zuby.

„Snáď si nemyslíš, že máš proti mne nejakú šancu?!" zvolala, vyslala ďalšiu dvojicu kliatob.

„Priveľa rozprávaš, Zina!" odvrkla Nira, podarilo sa jej obe kliatby odraziť jej smerom a Zina musela uskočiť nabok, aby sa im vyhla.

Útočili takto proti sebe niekoľko minút. Zina sa viac nesmiala. Na jej bledej tvári vyskákali červené fľaky spôsobené námahou. Tmavé vlasy jej poletovali okolo hlavy. Niekoľkokrát sa pokúsila použiť smrteľnú kliatbu, no než by vyslovila formulu, Nira jej to zakaždým prekazila. Zinina narastajúca frustrácia ju na jednu stranu tešila, no na stranu druhú, ani jej sa nedarilo zneškodniť ju. Bola veľmi silnou súperkou a i keď sa zdalo, že chvíľkami stráca dych, bolesť v Nirinom ramene narastala. Ruka sa jej začínala triasť a ona si nebola istá, ako dlho ešte tento súboj vydrží.

„Dochádza ti dych, humusáčka?!" zaškriekala Zina, Nirina kliatba ju minula skoro o meter. „Nikdy ma nemôžeš poraziť! Ja som sa učila od samotného Temného pána!" s poslednými slovami vrhla zaklínadlo podobné tým, čo roztrieštili ochranu Rokfortu.

Zablyslo sa biele svetlo, v rovnakej chvíli Thorax obalil Nirine telo. Kliatba do nej narazila, opäť letela vzduchom niekoľko metrov, až sa zastavila o tvrdú zem. Cítila, že sa jej ochrana rozlomila, zanechala ju zraniteľnú, vplyvom toho nárazu lapajúcu po dychu. Prútik jej vyletel z ruky, Zina ho zachytila.

„Hra skončila, humusáčka!" vyhlásila udýchane, mierila na ňu dvomi prútikmi, na tvári víťazoslávny výraz.

Nira ležala na chrbte, dych sa jej vrátil, no srdce jej bilo ako o život. Pohľad upierala na hroty prútikov mieriacich na jej hruď, v pravom ramene cítila tupú pulzujúcu bolesť. Od Zakázaného lesa k nim doliehal rev a dupot. Zina na okamih stočila pohľad tým smerom.

„Obri," vyhlásila, keď Nire opäť pozrela do očí. „Ten váš smiešny Fénixov rád proti nám nikdy nebude mať šancu!" zazubila sa. „Posledné želanie, humusáčka?"

Tiché šušťanie zaznelo vo vzduchu. Nira ležiaca stále na zemi si ako prvá všimla kúdol podivného tmavého dymu mieriaceho smerom k nim. Aj Zina zdvihla hlavu, na jej tvári sa objavilo prekvapenie, vzápätí ho však vystriedal zlomyseľný úškrn. Pozrela Nire do tváre.

„Tak sa zdá, že sa zoznámiš s naším pánom!" vyhlásila sladko.

Aj keby Nira chcela, nemala možnosť zareagovať. Kúdol dymu narazil do zeme medzi nimi, v okamihu sa zhmotnil do vysokej mužskej postavy. Čierny dlhý plášť mu zavíril okolo tela, keď tasil prútik. Zina sa nezmohla na viac, len prekvapene otvoriť ústa. Omračujúca kliatba jej narazila do hrude, odmrštila ju dozadu. Tiché zadunenie prezradilo, že bezvládne dopadla na zem.

Nira neveriacky zamrkala, keď ho spoznala. „Ako?"

Severus sa otočil, hneď si k nej kľakol. Chytil ju pod pazuchy a pomáhal jej na nohy. „Čakal som, že si ťa bude chcieť nájsť. Si v poriadku?" Obavy sa mu zrkadlili v očiach, pohľadom blúdil po jej tvári.

Nezmohla sa povedať nič ďalšieho. Súboj so Zinou ju vyčerpal, takmer sa už rozlúčila so životom a teraz bola opäť v Severusovom náručí. Miesto odpovede mu ovinula ruky okolo pásu, pritisla sa k nemu, čo jej to zvyšky síl dovoľovali. Slzy si našli cestu spod jej viečok, nedokázala zadržať plač.

Severusove telo bolo stuhnuté napätím, kľačal s ňou v tráve, zo svojho náručia ju však nepúšťal. „Prečo si nezostala v bezpečí?" šepol jej pri uchu.

Rev od Zakázaného lesa k nim doľahol hlasnejšie. Odrazu, než by Nira stihla zareagovať, Severus ju strhol bokom do trávy. Tadiaľ, kde mali ešte pred chvíľou hlavy, preletel obrovský kmeň stromu vyrvaný zo zeme aj s koreňmi, s hlasným zadunením dopadol na miesto, kam omračujúca kliatba odhodila Zinu. Dupot nôh im prezradil, že ktosi beží ich smerom.

„Nira?!" Charlieho hlas sa niesol školským pozemkom.

Cítila, ako Severusove objatie povolilo. Chcela sa po ňom natiahnuť, no on sa vzápätí premenil na kúdol hustého dymu. Vzniesol sa do vzduchu a viac ho nebolo.

„Nira, si v poriadku?" Charlie dobehol k nej. Natiahol ruku, aby jej pomohol vstať.

V pätách mu bežal Oliver s pripraveným prútikom. „Čo to, do trolla, bolo?!" vyhŕkol s pohľadom upreným na čiernu oblohu. „Uf, k tomu stromu sa radšej moc nepribližujte," vyhlásil, keď sa Nira s Charlieho pomocou konečne postavila na nohy, „z nejakého smrťožrúta ostal len mastný fľak."

Hneď jej došlo, čo za mastný fľak to je. Obrátil sa jej žalúdok, sotva sa stihla k Charliemu otočiť chrbtom a svetlo sveta uzrel obsah jej žalúdka. Odtackala sa kúsok ďalej do trávy, klesla na kolená. Chrbtom ruky si otierala ústa, kvapôčky potu jej ochladzovali čelo.

„Si v poriadku?" zopakoval Charlie starostlivo, kľakol si vedľa nej.

„Som," dostala zo seba namáhavo, všetky končatiny sa jej triasli.

Charlie zalovil v habite, vytiahol z neho malú fľaštičku, podával jej ju. „Vypi to. Je to posilňujúci roztok, ešte mi jeden ostal."

Nira si fľaštičku vďačne vzala, na jeden raz ju vypila. Okamžite cítila, ako jej do tela prúdi nová energia.

„Lepšie?" spýtal sa.

„Oveľa," prikývla. Podarilo sa jej postaviť. Nohy už nemala ako z gumy, aj bolesť v ramene povolila. Natiahla ruku a prútik jej do nej vletel, no pohľadom sa zámerne vyhla miestu, kde z vysokej trávy vytŕčal kmeň stromu.

„Poďme," vyhlásil Oliver, „smrťožrúti sa snažia dostať do hradu," ukazoval prútikom k severnému cimburiu, pod ktorým sa teraz odohrávala najväčšia bitka.

Rozbehli sa tým smerom, skupinky bojujúcich mali už skoro na dosah, keď nad ich hlavami preletela ďalšia oslepujúca žiara. S veľkým zadunením narazila do jednej z hradných stien. Výbuch zatriasol zemou pod ich nohami. Kusy letiaceho kameňa padali na postavy na nádvorí, tie utekali, hlavy si chrániac rukami.

„Čo sú to vôbec za kliatby?!" vyhŕkol Oliver napoly nahnevane, napoly vydesene. Tak ako Charlie a Nira cúval od tej spúšte, ktorá v rokfortskej hradbe zanechala obrovskú dieru.

„Také, ktoré nás v škole neučili," zahundral Charlie zamračene.

V tráve za ich chrbtami sa ozvalo šuchotanie. Všetci traja sa v momente otočili. Blížil sa k nim ohromný hemžiaci sa húf chlpatých nôh, vydutých brúch a lesklých očí.

„Acromantule!" skríkol Oliver.

„Ja som Hagridovi hovoril, aby sa ich zbavil!" Charlie namieril prútik proti obrovským pavúkom.

„Je ich priveľa!" zvolala Nira, tiež mierila na tie chlpaté telá. „Utekajte!" Kúzelníkom to nemusela hovoriť dvakrát. Pavúky sa rýchlo približovali a bolo ich skutočne viac, než by dokázali zvládnuť. Rozbehli sa smerom k hradu, čo im sily stačili, pri behu sa ponad plece snažili zasiahnuť čo najviac tých odpudivých stvorení, no neboli moc úspešní.

Vo vstupnej hale víril prach, zaklínadlá sa mihali medzi desiatkami bojujúcich dvojíc. Študenti behali všetkými smermi, niektorí niesli alebo vliekli zranených priateľov. Nira na okamih zahliadla Kingsa. Bojoval s nejakým maskovaným mužom, prútiky obrátené proti sebe, zaklínadlá okolo nich duneli. Oliver a Charlie sa tiež vrhli do boja.

Dvere za ich chrbtami sa odrazu rozleteli dokorán, prvé dva obrovské pavúky vnikli dnu. Všade naokolo vypukla panika, dvojice prestali bojovať a svoje zaklínadlá obrátili proti acromantulám, ktoré sa stavali na zadné v snahe ukoristiť čerstvé ľudské mäso.

„Neubližujte im!" Hagrid s ružovým dáždnikom v ruke dupotal po schodoch.

„HAGRID, NIE!" odkiaľsi zaznel Harryho hlas, no to sa už Hagrid vrhol k pavúkom, vzápätí zmizol medzi ich chlpatými telami.

Acromantule začali pod vplyvom kliatob cúvať k východu, ľudia sa tlačili, aby im uhli z cesty.

Nira narazila do Kingsa. Namieril proti nej prútik, v poslednej chvíli sa zháčil. „Nira!" zvolal hlasom poznamenaným úľavou, no to už k nim leteli dve zelené kliatby. Spoločne sa vrhli na bok, skončili v prachu na zemi.

Nira sa pregúlila a jedného z útočníkov zasiahla do brucha. S bolestivým výkrikom spadol na zem, druhého smrťožrúta omráčil Kings. Než by si však stačili vydýchnuť, medzi nich s hlasným zarinčaním dopadla krištáľová guľa. Črepy zazvonili o kamennú dlážku. Nira pozrela ku galérii nad nimi. Nakláňala sa z nej profesorka Trelawneyová, všetkými smermi zhadzovala krištáľové gule hlava-nehlava. Odgúlila sa z jej dosahu a konečne opäť vyskočila na nohy.

Pavúčie stádo opustilo vstupnú halu, no zdesené výkriky pri dverách prezradili ďalšie nebezpečenstvo. Svetlo dopadlo na dve obrovské holene hrubé ako kmene stromov. Obor sa načiahol cez horné okno, obrovskou rukou chmátal po rokfortských obrancoch.

Ohlušujúci rev upozornil na prítomnosť ďalšieho obra. Nira v ňom spoznala Hagridovho brata. Vrhol sa proti tomu prvému a blízke i ďaleké okolie naplnil ich dupot a rev.

V jednej chvíli sa pri nej znovu objavil Charlie. „Blížia sa sem dementori!" vykríkol. Ukazoval cez vstupnú halu na školský pozemok. Kĺzali po ňom tmavé tiene. Mrazivý chlad doliehal až k nim.

Než by si to Nira poriadne premyslela, vyrútila sa po jeho boku v ústrety tým hnilobným rukám a tváram bez očí. V behu sa chystali vyslať Patronusov, odrazu však trávu pred zástupom dementorov ožiarilo strieborné svetlo vychádzajúce zo strieborného jeleňa. Temné tiene sa razom rozpŕchli.

„Harryho Patronus," vydýchla Nira, snažila sa popadnúť dych.

„Snáď z neho neostala len kaša!" vyhlásil Charlie zamračene. V tej chvíli z lesa totiž vybehol obor, mával obrovskou palicou a s hlasným revom dupal na mieste, z ktorého videli vyletieť strieborného jeleňa.

„Aby za chvíľu nebola kaša aj z nás," vykríkla Nira, ďalší obor sa vynoril spoza školských skleníkov a s hlasným dupaním zamieril ich smerom. Nirin výkrik však nebol jediný. Vydesený vysoký tón sa ozval kúsok od miesta, kde obor odrazu zastal.

„To je profesorka Sproutová!" Charlieho vydesené zvolanie sa jej zarylo pod kožu. Nehľadiac na nebezpečenstvo, obaja sa rozbehli tým smerom, kde obor práve zo zeme dvíhal za nohu bacuľatú ženskú postavu.

„Conjunctivus!" skríkol Charlie. Zaklínadlo zasiahlo obra do oka. Strašidelne zreval, pustil profesorku, chytil sa za oči a s ohromným zavýjaním dupal okolo seba.

„Ušliape ju!" zhíkla Nira vydesene, v poslednej chvíli vrhla Protego a na okamih tak zabránila obrovi vyplniť jej obavu.

„Čo urobíme? Väčšina zaklínadiel neprenikne obriou kožou!" Charlieho tvár ošľahaná vetrom sa otáčala hľadajúc nejaké riešenie, zatiaľ čo sa Nira snažila udržať štít nad nevládnym profesorkiným telom. „Čo je tamto?" vykríkol odrazu. Ukázal na niečo tmavočervené, krútiace sa v tráve.

Nira pozrela tým smerom. Malo to zuby, dlhé úpony posiate tŕňmi a trochu to pripomínalo chobotnicu. „Netuším!" vyhlásila popravde. Herbológia nebola zrovna jej silná stránka.

„To je upínavec!" zvolal, v jeho hlase zaznel triumf.

Nira naňho spýtavo pozrela. Netušila, kam tým Charlie mieri. Akoby im maličká rastlinka proti obrovi pomohla?

Došlo jej to asi stotinu sekundy pred tým, než sa Charlie spýtal: „Ovládaš zväčšovacie zaklínadlo?" Prikývla a on sa nebadane pousmial. „Tak na tri. Raz, dva..." obaja zamierili na tú podivnú, krútiacu sa rastlinu. „...tri!"

Dva prúdy svetla narazili do upínavca. Na okamih to vyzeralo, že sa nič nestalo, vzápätí však rastlina začala mohutnieť. Jej úpony s ostňami rástli, ostré zuby uprostred tela sa zväčšovali. Charlie mávol prútikom a upínavca vznieslo do vzduchu. Narazil do ohromného obrieho tela, okamžite sa okolo neho začal ovíjať, zuby zaboril do veľkého ramena. Obor strašne zareval. V snahe vyslobodiť sa, päsťami udieral do vzduchu, dupal ešte viac než pred tým, no upínavec zjavne nemal v úmysle pustiť svoju korisť. Neprestával ovíjať svoje úponky, z obra za chvíľu bolo vidieť len nohy. Jeho rev slabol až úplne utíchol, následne sa s veľkým zadunením zvalil na zem, nohami mu párkrát zašklbalo, ostal nehybne ležať.

„Dúfam, že keď budem umierať, nebude to týmto spôsobom," vyhlásila Nira znechutene. Mávla prútikom a upínavec nadobudol svoju pôvodnú veľkosť. „Ako je na tom?" spýtala sa, keď si prikľakla k Charliemu, ktorý sa už nakláňal nad profesorkou herbológie.

„Je v bezvedomí, ale snáď bude v poriadku. Mali by sme ju odniesť do hradu," navrhol. Postavil sa, mávol prútikom, telo profesorky Sproutovej sa vznieslo do vzduchu. Nira nenamietala, vykročila vedľa neho a zatiaľ čo on udržoval levitačné kúzlo, ona striehla na ďalší prípadný útok.

Boli asi v polovici cesty k najbližšiemu vchodu do hradu, keď sa pozemkami opäť rozľahol Voldemortov chladný vysoký hlas.

„Bojovali ste hrdinsky. Lord Voldemort vie oceniť statočnosť."

Charlie pokračoval v ceste k hradu, Nira však zaostala. Ten hlas v nej vyvolával úzkosť, zaliezal jej pod kožu. Zastavila sa uprostred temného nádvoria.

„Utrpeli ste ťažké straty. Ak mi naďalej budete vzdorovať, všetci zomriete, jeden po druhom. Nechcem, aby sa to stalo. Každá preliata kvapka čarodejníckej krvi je strata a plytvanie. Lord Voldemort je milosrdný. Prikážem svojim silám, aby ihneď ustúpili. Máte jednu hodinu. Dôstojne odneste svojich mŕtvych. Ošetrite zranených.

A teraz, Harry Potter, hovorím priamo k tebe. Dovolil si, aby tvoji priatelia zomreli za teba, namiesto toho, aby si sa mi postavil zoči-voči. Hodinu budem čakať v Zakázanom lese. Ak do konca tej hodiny neprídeš ku mne a nevzdáš sa, boj sa začne znova. Tentoraz sa do bitky zapojím aj ja sám, Harry Potter, a nájdem ťa a potrestám každého muža, ženu a dieťa, ktorí by sa pokúšali skryť ťa predo mnou. Máš jednu hodinu."

Hlas doznel, ticho, ktoré ho vystriedalo, bolo ohlušujúce. Nira stála na mieste, snažila sa upokojiť. Voldemort im dáva hodinu času. Prečo by to robil, keď vyhráva? Charlie s profesorkou Sproutovou vošiel do hradu. Obzrela sa. Známky boja boli všade naokolo, smerom k jazeru z trávy vytŕčala nehybná obria postava. Nikde však nevidela ani živú dušu a to ju znepokojilo. Vykročila rýchlym krokom k Rokfortu.

V tom sa priamo pred ňou krátko zablyslo. Drobné zlaté pierko kĺzalo vzduchom. Nira prižmúrila oči. „Félix?" šepla takmer nečujne, odrazu sa okolo nej rozhoreli plamene a nejaká tajomná sila ju vtiahla do vzduchoprázdna.

---

Nohami narazila do drevenej podlahy, hlasné zavŕzganie sa odrazilo od stien s odlupujúcimi tapetami. Zamrkala, prútik pevne zovretý v ruke. Stále trochu dezorientovaná, rozhliadla sa okolo seba. Stála uprostred tmavej, spustošenej miestnosti. Všetky okná okrem jedného boli zatlčené a v miestnosti panovala takmer úplná tma.

Koniec jej prútika sa rozsvietil bielym svetlom, Félix jej zakrúžil okolo hlavy. Ticho ako tieň doplachtil k podlahe. Vtedy si to všimla. V kaluži tmavej krvi nehybne ležala postava v čiernom plášti. Jeho bledá tvár lemovaná čiernymi vlasmi bola skoro priesvitná. Už nedýchal.

„Severus!" priškrtený zvuk, čo unikol z Nirinho hrdla, skoro nešlo považovať za ľudskú reč. Vrhla sa na zem k jeho bezvládnemu telu.