Nikto z obyvateľov bunkra o jej nočnom výlete do Rokfortu netušil. Keď sa nad ránom vrátila, všetci ešte spali. Nasledujúce dni veľa radosti nepriniesli. Už viac nenašla odvahu vypraviť sa za Severusom, i keď si to veľmi želala. Spomienka na ich spoločnú noc v nej stále rozochvievala každú čiastočku, no bolo by to veľmi riskantné. Okrem toho, moc dobre vedela, že by po ňom nemohla žiadať, aby ostal s ňou. Jednoducho im nebolo súdené byť spolu. Vďaka týmto myšlienkam sa cítila ešte horšie.

Nečinnosť Rádu jej náladu nezlepšovala a prispieval k tomu aj fakt, že v boji nebola ani zďaleka tak obratná ako pred tým. Zranená ruka ju už nebolela, väčšinu zaklínadiel zvládla, no problém nastal, keď mal útok trvať dlhšiu dobu. Rýchlo sa unavila a pri mierení na terče sa jej začínala neovládateľne triasť. Nevedela, čo s tým má robiť. Podľa Augusta to chcelo čas, no ona nechcela len čakať a dúfať.

„Môžeš byť rada, že tú ruku máš, Nira!" vyhlásil Augustus trochu podráždene, keď sa mu opäť prišla posťažovať.

Pravidelne deň čo deň trénovala v miestnosti na hornom poschodí. Postupne sa to zlepšovalo, i keď nie tak rýchlo ako by si želala. Trochu ju potešila skutočnosť, že sa jej napokon podarilo čiastočne zvládnuť Victorove kúzlo Morfcorpus. Zmeny na jej tvári neboli veľmi výrazné a vždy sa po chvíli stratili, no rovnako ako pri jej trasúcej sa ruke, aj to chcelo čas a tréning.

Kingsley trávil väčšinu dní vo svojej izbe. Vychádzal sa len najesť a s Nirou sa nerozprával. Ten jeho porazenecký postoj ju hneval, ale ťažko mu ho mohla vyčítať. Vedela, ako sa cíti a napriek všetkému naňho nedokázala viac naliehať.

Remus tiež neprekypoval životom. Spln spred niekoľkých dní vyčerpal jeho sily. Augustus mu síce pripravoval vlkolačí elixír, ani ten však nedokázal úplne potlačiť účinky transformácie, po ktorej sa Remus vždy niekoľko dní spamätával.

Jediná ako tak pozitívne naladená obyvateľka bunkra bola Tonksová. Za svojím otcom smútiť neprestávala, no blížiaci sa termín pôrodu v nej chvíľkami vyvolával eufóriu. Tieto stavy síce pomerne často striedali úzkosť a obava, snažila sa to však zamaskovať. Obavy mali napokon všetci. Nikto netušil, čo od narodenia dieťaťa očakávať a Augustus bol zjavne pod najväčším tlakom.

„Ešte nikdy som dieťa nerodil," priznal potichu jeden neskorý večer, keď sa s Nirou náhodou stretol v jedálni.

„To vážne?" Nira naňho prekvapene pozrela.

Sedel naproti nej, lakťami sa opieral o stôl a prsty mal zaborené v blonďavých vlasoch. „Je to hrozné!" zvolal dramaticky s trpiteľským výrazom a div nosom neskončil v hrnčeku s čajom, keď tvárou prudko klesol do dlaní. „Pôrodníctvo ma nikdy nebavilo. Ani pri výučbe som poriadne nedával pozor, zdalo sa mi to také... brutálne," nadvihol hlavu a pozrel jej do očí. Tváril sa ako kôpka nešťastia. „Čítal som o tom... stále o tom čítam," upresnil, „posledných pár týždňov sa mi ani nesníva o ničom inom!" vyhlásil. „Zrovna včera som mal sen, že som aj ja tehotný! No predstav si to. Dokonca mi praskla plodová voda a keď som sa zobudil..."

„Nepokračuj, Augustus!" zastavila ho Nira rázne, lebo tušila, čo nasledovalo. S hrnčekom teplého čaju v oboch dlaniach si ho trochu znepokojene premeriavala. Jeho priznanie jej obavy z Dorinho pôrodu len zhoršilo.

„No skrátka..." pokračoval liečiteľ trochu zahanbene a jeho tvár dostala červený nádych, ktorý nemal nič spoločné so svetlom sviečky medzi nimi. „Chcem tým povedať, nikdy som si nemyslel, že sa v takej situácii ocitnem."

„Hlavne o tom nehovor Andromede a Dore," povedala Nira potichu, „ani Remusovi," dodala, následne sa zarazila, „vlastne, bude lepšie, ak o tom nebudeš hovoriť vôbec," dopovedala napokon.

Pokrútil hlavou a jeho tvár sa stiahla v bolestnom kŕči. „Ty to nechápeš. Všetci sa spoliehajú, že to vyriešim, že budem vedieť, čo robiť," opäť si prsty nešťastne zaboril do vlasov. „Mal som poslúchnuť profesora Petersona a venovať sa bylinkárstvu. Vždy mi hovoril, že zo mňa nič nebude!" zavzlykal.

Nira sa už naňho nemohla dívať. „Augustus," napomenula ho rozhodným hlasom, „za posledného pol roka si nám všetkým dokázal, že si viac než len obyčajný liečiteľ. Čo tie životy, ktoré si zachránil? Čo môj život?" pozrela mu do tváre, pohľad jej opätoval. Oči sa mu trochu leskli a bolo v nich badať strach.

„Peterson vie prd!" vyhlásila.

„Ale," namietol.

Umlčala ho pohľadom. „Nemá zmysel o tom debatovať. To dieťa privedieš na svet ako nič a všetko bude v poriadku. Vôbec o tom nepochybujem!"

---

Apríl sa prehupol do svojej druhej polovice a nastal ten očakávaný deň, ktorý Augusta pripravil o toľko nocí spánku.

„Myslím... že mi praskla voda!" vyhlásila Dora odrazu. Hrianka, do ktorej sa stačila sotva zahryznúť, skončila na zemi.

Okolo stola vypukla náhla panika. Andromede vypadla horúca panvica z rúk práve vo chvíli, keď z nej Kingsovi na tanier nakladala volské oko so slaninou. Všetko to, vrátane stále horúcej panvice, skončilo v jeho lone. S bolestivým výkrikom vyskočil, panvica zazvonila o kamennú dlážku. Remus smrteľne zbledol, v momente sa k Dore vrhol, akoby ju chcel zachrániť a Augustova tvár bola skoro priesvitná, zjavne si želal rozplynúť sa v nenávratne.

Napokon trvalo ešte dobrú polku dňa, než bola Tonksová skutočne pripravená rodiť a samotný pôrod nezabral viac než pár minút. Bunkrom sa ozval prenikavý detský plač.

Remus už dobrú hodinu nervózne pochodoval pred ošetrovňou. V momente zastal s úmyslom vtrhnúť dnu, keď sa dvere náhle otvorili.

„Je to chlapec!" vykríkla Andromeda šťastne. V náručí niesla drobný uzlíček zatočený do huňatého ručníku.

Remusove oči sa zaliali slzami pri pohľade na syna. Priskočil k Dore, ktorá pôsobila unavene, no nevýslovne šťastne a dlho, nežne ju pobozkal. „Bude náš syn... v poriadku?" spýtal sa Augusta, len čo k nemu zdvihol pohľad. Z jeho hlasu jasne zaznievala obava.

Liečiteľ bol bledý v tvári, keď prehovoril, znel veľmi unavene. „Je v poriadku. Nič nenaznačuje, že by zdedil tvoju lykantropiu, Remus," prikývol. Po drobnom zaváhaní zamieril von z ošetrovne. „Ospravedlňte ma," povedal potichu, vzápätí sa vytratil.

Nira mala podozrenie, že bude vracať. Pôrod však zjavne zvládol na jedničku. Bude ho za to musieť neskôr pochváliť. Sľubovala si. Postávala vedľa dverí, s miernym úsmevom na perách pozorovala Doru a Remusa. Pôsobili tak šťastne. Veľmi im to priala, no súčasne im aj trochu závidela.

„Ako sa bude volať?" spýtala sa pri pohľade na to drobné telíčko v Dorinom náručí.

„Ted, po ockovi?" usmiala sa Dora, Andromede vyhŕkli slzy do očí.

„Kto bude krstným otcom?" ozval sa Kings, ktorý sa už nejakú dobu ramenom opieral o zárubňu dverí.

„Harry," odvetil Remus potichu, spýtavo pri tom pozrel na manželku, „nebyť jeho... som mu veľa dlžný," uzavrel napokon.

Tonksová mu venovala nežný pohľad, usmiala sa. „Harry je dobrá voľba."

Aj Kingsovi sa na tvári objavil drobný úsmev. „Súhlasím," prikývol. Bola to tak príjemná zmena vidieť ho opäť sa usmievať, že aj Nira mu musela jeden venovať.

Pohliadol na ňu. Zaváhal, no potom sa k nej naklonil a tichým hlasom povedal: „V poslednej dobe som sa správal hrozne, však?"

„Dalo by sa povedať," odvetila potichu hľadiac mu do očí.

„Na konci týždňa urobíme poradu," sľúbil. „Určite nájdeme spôsob, ako sa opäť vrátiť do boja. Zdá sa..." jeho pohľad na okamih zaletel k Remusovi, Dore a Andromede, ktorí venovali svoju plnú pozornosť bábätku, „...stále je za čo bojovať."

„Jasne, že je za čo bojovať!" súhlasila Nira nespúšťajúc z neho zrak.

„Mrzí ma, že som bol k tebe protivný," pokračoval, znovu na ňu pozrel. Tváril sa naozaj previnilo. „Odpustíš mi to?"

Nira mu pohľad opätovala, napokon prikývla, usmiala sa. „Vitaj späť, Kings," žmurkla naňho.

---

Dieťatko bolo vskutku rozkošné. Zdalo sa, že od každého z rodičov si niečo vzalo, i keď sa Dora s Remusom celkom dlho dohadovali, na koho z nich sa viac podobá. Jednu Dorinu črtu však nešlo poprieť. Keď sa Teddy narodil, tých zopár vláskov na hlave malo farbu havranieho peria, no už o hodinu vyzeral, akoby patril do rodiny Weasleyovcov.

„Dorine vlasy začali meniť farbu hneď po narodení," povedala Andromeda, keď sa jej podarilo na chvíľu ukoristiť svojho vnuka.

Remus pred večerou odišiel z bunkra. Vrátil sa asi o hodinu. Navštívil obyvateľov Billovho a Fleurinho domu a Harry súhlasil s rolou krstného otca.

Nira z nich všetkých mala veľkú radosť, i tak sa nemohla ubrániť smútku. Potešila ju Kingsova zmena názoru ohľadne Fénixovho rádu. Konečne bude mať nejakú činnosť, ktorá zamestná jej myseľ a ona nebude musieť neustále premýšľať nad Severusom. Nad tým čo robí, na čo myslí a či mu nehrozí nejaké nebezpečenstvo. Od ich spoločnej noci bol strach o jeho život jej najväčším strašiakom.

„Prečo tu sedíš tak skleslo, Nira?" z myšlienok ju vytrhol Dorin hlas, keď vošla do jedálne. Od jej pôrodu ubehlo niekoľko dní a ona bola plná energie, priam žiarila šťastím. V náručí hojdala Teddyho zatočeného v perinke. Prisadla si k nej. „Nechceš si ho popestovať?" navrhla.

„Ja... neviem," zaváhala, „je tak krehký, ani neviem, ako ho mám držať."

„Je to bábätko, Nira, nie kus porcelánu," zasmiala sa Dora veselo, malý uzlíček jej podávala. „Len daj pozor, aby si mu podoprela hlavu."

Nira si od nej dieťa prevzala, aj keď ju Dora ubezpečovala, že nie je tak krehký, ako na prvý pohľad vyzerá, bála sa čo i len hlbšie nadýchnuť, aby mu tým neublížila.

„Ty sa teda tváriš," smiala sa Tonksová, oči jej pobavene iskrili. „Počkaj až budeš mať vlastné deti," žmurkla na ňu veselo.

„Neviem, či budem mať deti," pokrútila Nira hlavou. Ten uzlíček šťastia jej opatrne vrátila. Spiaci Teddy sa ani na okamih nezobudil. Jeho teraz svetlomodré vlásky kontrastovali s bielou perinkou.

„Určite budeš," ubezpečila ju. „Nechutil ti obed?" spýtala sa odrazu, keď si na stole všimla tanier, ktorého sa Nira sotva dotkla.

„Chutil len... asi som zjedla niečo pokazené. Posledné tri dni mám žalúdok ako na vode," priznala.

„Hmm, možno to bola tá sekaná. Zdalo sa mi, že vonia nejak zvláštne," zamyslela sa Dora.

„Ak to neprejde, poprosím Augusta o nejaký elixír."

Nevoľnosť sa však na druhý deň sama stratila, preto tomu Nira viac nevenovala pozornosť.

Kings bol odhodlaný dodržať svoj sľub ohľadom porady a súčasne s ňou navrhol obnoviť vysielanie Potterovej hliadky.

„Je super, že má Tonksová bábo," vyhlásil Lee, keď mu Nira pomáhala odpratať vysielaciu aparatúru naspäť do jednej z prázdnych miestností. „Všetci sú z toho nadšení," usmieval sa. Položil veľkú debnu na policu, ponaťahoval si stuhnutý chrbát.

„Nemusel si to nosiť v rukách," pokrútila Nira hlavou pri pohľade naňho, „stačilo použiť levitačné kúzlo."

Lee mávol rukou. „Trocha fyzickej aktivity mi nezaškodí. Navyše, ten chrbát ma nebolí z toho."

„A z čoho?" vyzvedala Nira, keď sa vracali do riadiacej miestnosti.

„Na Murieliných pohovkách sa nespí zrovna najlepšie," uškrnul sa.

Starostlivo si ho premerala. „Ak je vás u Muriel priveľa, môžeš sa presťahovať sem. Miesta tu máme dosť," navrhla. U Fredovej a Georgeovej tety teraz okrem Leeho a väčšej časti Weasleyovskej rodiny býval aj pán Ollivander.

„Ďakujem, Nira," usmieval sa Lee, pokrútil však hlavou. „Pomáham Fredovi a Georgeovi s ich obchodom. Okrem toho si nie som istý, či tam môžem nechať Freda bez podpory. Obzvlášť teraz."

Nira spýtavo nadvihla obočie. „Čo tým myslíš?"

Lee pokrčil ramená. „Odkedy začal George chodiť s Angelinou, správa sa trochu divne.

Vyvalila naňho oči. „George chodí s Angelinou?!"

Lee si ju prekvapene premeral, trochu sa zamračil. „No, áno. Fred ti to nepovedal?"

---

„Počula som, že sa George dal dokopy s Angelinou," vyhlásila Nira ten večer, keď na Freda narazila v kuchyni. Práve si napúšťal pohár vodou a zjavne sa mu ešte nechcelo odchádzať.

Venoval jej prekvapený pohľad, následne očami uhol. Prikývol.

„Kedy ste sa rozišli?" vyzvedala, skúmavo si premeriavala jeho trochu zamračenú tvár.

„Asi pred pol rokom," odvetil Fred. Položil pohár na kuchynskú linku, oprel sa o ňu chrbtom. „Ale škrípalo to medzi nami už dlho pred tým," pokračoval potichu. „Angelina si zaslúži niečo lepšie, než som ja a myslím, že s Georgeom budú šťastní. On bol z nás vždy ten lepší," dodal s drobným náznakom trpkosti v hlase.

Nira naňho prekvapene pozrela. „Čo to trepeš, Fred?" pokrútila nesúhlasne hlavou.

Fred sa však tváril vážne. Znovu jej pozrel do očí. „Je to pravda," vyhlásil pevným hlasom. „Sama si to povedala. Vždy som vedel, ako obchádzať pravidlá, i keď by to nebolo morálne."

Nira naňho hľadela s pootvorenými ústami. „Nemyslela som to tak!" začala ospravedlňujúco.

Pokrútil hlavou. „Je to pravda, Nira. Vždy bola a ja sa na teba nehnevám," ubezpečoval ju. „V prvom ročníku pri triediacej ceremónii klobúk uvažoval, že ma pošle do Slizolinu," povedal odrazu tichým hlasom. „Uprosil som ho, aby ma dal do Chrabromilu. Desil som sa toho, čo by si pomyslela moja rodina. Všetci boli v Chrabromile, len ja, taká čierna ovca," povzdychol si. „Viem, že byť v Slizoline neznamená byť zradca!" vyhlásil vzápätí, keď si všimol, že sa Nira nadychuje. „Aspoň, už si to nemyslím. Vďaka tebe a Morenovi. No i tak... nikdy som to nikomu nepovedal," dokončil.

Nira naňho chvíľu nemo hľadela. Zaplavila ju náhla vlna sympatie k tomuto mladému mužovi, ktorého pred nie tak dávnou dobou chcela rozštvrtiť a niekde zakopať. „Nechám si to pre seba," sľúbila.

Fred sa na ňu vďačne usmial. „Takže," pokračoval po chvíľke ticha, „Moren definitívne odišiel."

Prikývla. Nasledovala ďalšia mlčanlivá pauza, behom ktorej si ju skúmavo premeriaval.

„Povedz mi," prelomil to ticho, „vy ste na Rokforte spolu nič nemali, však?"

Pozrela mu do očí. „Nie," pokrútila hlavou, „zrejme som nebola jeho typ," dodala po krátkej odmlke. S ohľadom na Victorov vzťah k Patrickovi sa nemohla ubrániť myšlienke, že ženy obecne neboli jeho typ. Vysvetľovalo by to aj jeho odmerané správanie, keď vyšlo najavo, že sa s Patrickom poznajú.

„Zrejme," zopakoval Fred, ktorý ju pozoroval so zvláštnym výrazom, akoby aj jeho napadla rovnaká myšlienka. Hľadeli si do očí, na Fredových perách sa odrazu objavil náznak jeho typického šibalského úsmevu, v očiach mu zaiskrilo. „Teda Nira, ak to všetko dobre skončí, mali by sme sa my dvaja dať dokopy. Boli by sme skvelý párik zúfalcov."

Nira sa uškrnula. „Zvážim to."

---

Fénixov rád vedel, že Harry, Ron a Hermiona niečo chystajú. Podľa Billa sa na celé hodiny zatvárali v izbe s raráškom, ktorého zachránili z Malfoy Manoru a niečo plánovali. O ich plánoch sa však nič bližšie nedozvedeli.

Apríl skončil a len čo svitlo prvé májové ráno, Kings dostal správu od Billa, že jeho hostia opustili dom. Netrvalo dlho, čarodejníckym svetom sa začala šíriť prekvapujúca správa: niekto sa vlámal do Gringottbanky. Ministerstvo tentoraz správu nedokázalo ututlať, lebo páchatelia pri úteku zdemolovali polovicu Šikmej uličky na chrbte draka, ktorého oslobodili z gringottských podzemných jaskýň.

„Musel to byť Harry!" vyhlásil Remus rozhodne. Sedel v jednom z kresiel v riadiacej miestnosti a mračil sa na Kingsa, ktorý im tú správu oznámil. „Nikto iný nemá tak šialené nápady!" krútil nesúhlasne hlavou.

„Je to krstný otec našeho syna, Rem," namietla Dora. Aj ona bola usadená v kresle, práve dojčila malého Teddyho. „Nepustil by sa do takého nebezpečenstva, keby to nebolo naozaj dôležité."

V miestnosti sa ozvalo malé puknutie, vzápätí sa tam objavil Bill. Jeho tvár ošľahaná vetrom pôsobila znepokojene. „Dean a Luna odišli na Rokfort," vyhlásil.

Všetci naňho nechápavo pozreli.

„Hovoril som s Fredom. Aj on a George sa tam chystali. Vravel niečo o Dumbledorovej armáde a falošnom galeóne. Harry je vraj na Rokforte."

Pri tom prehlásení v miestnosti zavládlo nečakané ticho rušené len pukotom ohňa a Teddym, ktorý sa snažil nasýtiť.

„Čože?" ozval sa Kings ako prvý.

Nira si náhle na niečo spomenula. Zdvihla svoj prútik, o chvíľu k nej miestnosťou letela drobná zlatá minca. Zachytila falošný galeón, ktorý už dlhé mesiace odpočíval medzi jej vecami, podržala si ho proti svetlu.

„Harry sa vrátil, budeme bojovať," prečítala nahlas vetu, ktorá sa objavila na jeho okraji.

„S kým chcú, pre Merlina, bojovať?!" spýtal sa Remus znepokojene.

Takmer ako odpoveď na jeho otázku miestnosť ožiarilo strieborné svetlo a pred Kingsom sa zjavil Patronus v podobe mačky. Hlasom profesorky McGonagallovej prehovoril: „Ten-Koho-Netreba-Menovať mieri na Rokfort. Budeme potrebovať pomoc Rádu."

V riadiacej miestnosti opäť zavládlo ticho. Kings ešte chvíľu nemo hľadel na miesto, kde Patronus zmizol. Zdvihol hlavu. Jeho pohľad sa zastavil na Remusovej bledej tvári a krátko pohliadol aj na Niru. Napokon pozrel na Billa. „Pokúsim sa zohnať posily. Povedz ostatným, že sa stretneme v Rokville u Kančej hlavy. Aberforth Dumbledore nás dostane do Rokfortu."