Pukot ohňa a vôňa dreva, to si uvedomila ako prvé. Celé telo mala stuhnuté, akýkoľvek pokus o pohyb sa prihlásil nepríjemnou bolesťou v pravom ramene, ktorá sa s nastupujúcim vedomím zhoršovala. Potichu zaúpela.

Vŕzganie stoličky a následný zvuk krokov narušili ticho. Otvorili sa dvere, vzápätí zavreli. Chcela niečo povedať, no pery mala meravé, akoby ich roky nepoužívala, v ľavej lícnej kosti jej bolestivo zašklbalo. Otvorila oči, párkrát zažmurkala.

Všetko bolo tmavé a rozmazané. Zvuk otvárajúcich sa dverí a tiché kroky jej prezradili, že opäť nie je sama. K lôžku, na ktorom ležala, pristúpili dve postavy. Jedna vysoká, mohutná trochu zaostala, druhá útlejšia a nižšia sa k nej pomaly naklonila. Niekto jej opatrne rozovrel viečka a ona rozoznala Augustovu vážnu tvár. Chvíľu jej skúmavo hľadel do očí, potom sa dotkol ľavej polovice jej tváre. Zabolelo to, no rozhodne nie tak, ako keď ju chytil za pravé rameno.

„AU!" zvrieskla, na viac sa nezmohla.

„Aspoň, že si ju cíti," povedal Augustus potichu smerom k postave za svojím chrbtom. Znovu sa k nej naklonil. „Nira? Počuješ ma?" spýtal sa, z hlasu mu jasne zaznievali obavy.

Isteže ho počula. Pokúsila sa prikývnuť, no liečiteľ u nej zrejme nezaznamenal žiadnu odozvu, lebo ju odrazu potľapkal po pravom líci. „Nira?" zvolal o čosi hlasnejšie.

„Pre Merlina, Augustus," konečne našla svoj hlas. Znel hrozne chrapľavo. „Nekrič tak!"

Postava za Augustom úľavne vydýchla.

„Dám ti niečo proti bolesti," oznámil potichu, následne sladkastá tekutina stiekla dolu jej krkom.

Všetko odrazu začalo mať jasnejšie obrysy. Bolesť v ramene povoľovala, zrak sa jej vyjasňoval, začala si uvedomovať svoje končatiny i to, že leží v mäkkej posteli. Liečiteľova tvár nad ňou pôsobila znepokojene, narovnal sa a ona konečne uvidela postavu stojacu za ním. Kingsleyho výraz bol vážny, no prakticky nečitateľný. Opätoval jej pohľad, keď mu pozrela do očí, trochu sa zamračil.

„Mám tu aj bezosný spánok, musíš ešte veľa odpočívať," pokračoval. Odzátkoval elixír s fialovou tekutinou.

„Ja jej ho dám," Kings mu položil ruku na rameno. „Pred tým sa s ňou musím porozprávať."

Liečiteľ zaváhal, ale Kingsov nekompromisný tón ho zjavne odradil od akýchkoľvek protestov. Prikývol. Venoval Nire jeden ospravedlňujúci pohľad, flakón zazátkoval a podal mu ho. Následne vyšiel z miestnosti, potichu za sebou zavrel dvere.

Nira s Kingsom osamela. Bolesť už bola znesiteľná, myseľ sa jej vyjasnila a ona si začala vybavovať udalosti, ktoré tomuto predchádzali. Pod jeho upreným pohľadom zahanbene sklopila zrak.

Pristúpil bližšie, pomaly položil flakón na nočný stolík, mávol prútikom a stolička z neďalekého rohu doplachtila k posteli. Posadil sa. „Ako sa cítiš?" spýtal sa svojím hlbokým pokojným hlasom.

Celú pravú ruku mala v hrubom obväze. Pokúsila sa pohnúť prstami, ktoré jej z neho trčali. Ostrá bolesť znovu preletela jej ramenom. Opatrne si siahla na ľavé líce, aj to ju zabolelo. Kingsley ju neprestával pozorovať. Vedela, že sa na ňu hnevá, no i tak v jeho očiach rozoznala obavy a starosť.

„Akoby sa cezo mňa prehnalo stádo kentaurov," odvetila stále trochu chrapľavým hlasom. „Ako dlho som bola mimo?"

„Tri dni."

„Čo Victor?" šepla vzápätí, aj keď sa odpovede desila. Pamätala si ako ho premenila na handrovú bábiku, i to ako sa ho pokúsila premeniť späť. Netušila však, či sa jej to podarilo.

„Prežil," odvetil Kings vážne, „bude v poriadku, už je pri vedomí," dodal, lebo si všimol jej vydesený výraz.

„A Charlotta?" pokračovala Nira cez stiahnuté hrdlo.

„Je pri ňom."

„Vďaka Merlinovi," od úľavy jej takmer vyhŕkli slzy. Nezniesla by pomyslenie, že po tom všetkom prišli aj o Victora a Charlottu.

„Čo sa stalo s Patrickom?" položil jej tentoraz otázku Kings. Svoj uprený pohľad nespúšťal z jej tváre.

Nevydržala to, opäť sklopila zrak a zadívala sa na svoje nohy schované pod prikrývkou. „Je mŕtvy," šepla takmer nečujne.

V miestnosti na chvíľu zavládlo ticho rušené len pukotom ohňa. „Si si tým istá?" ozval sa Kings napokon, i keď jeho hlas neznel prekvapene.

Prikývla. „Zabili ho pred mojimi očami. Avadou."

Vedela, že na ňu stále hľadí, nemohla sa však prinútiť pozrieť mu do očí. Určite by poznal, že to nie je celý príbeh a ona vlastne nevedela, či mu chce povedať pravdu. Patrick ich zradil, ale akú cenu za to zaplatil? „Nastražili na nás pascu, Kings," povedala napokon. „Museli vedieť, že Patrick a Victor spolupracujú s Rádom. Možno podozrievajú aj iných čarodejníkov z ministerstva. Možno... možno by sa mali ukryť," navrhla.

„Už som ich varoval."

Nira k nemu prekvapene vzhliadla. Chvíľu si nemo hľadeli do očí, až kým si Kings potichu nepovzdychol. „Prečo si mi o tom nepovedala, Nira? Patricka to stálo život, ty a Victor ste takmer neprežili. Tá kliatba, čo ti rozdrvila rameno, ťa mohla pokojne zabiť. Myslel som, že sa na teba môžem spoľahnúť. Myslel som, že mi veríš, no ty sa poza môj chrbát púšťaš do vecí, o ktorých vieš, že by som s nimi nesúhlasil."

Vedela, že to príde, i tak sa jej z jeho slov zovrelo celé vnútro. Strata jeho dôvery ju bolela, svoje rozhodnutie by však nezmenila. Keby mu to vtedy povedala, možno by napokon na výsluchu u Yaxleyho skončil on miesto nej. Severus by sa neobťažoval s jeho záchranou a Kinsleyho by ten výsluch napokon stál život.

„Mrzí ma to," šepla len.

„Aj mňa," odvetil, „možno viac, než si myslíš."

Nevedela, čo na to odpovedať, preto opäť mlčala s pohľadom upretým niekam na druhý koniec miestnosti.

Kings znovu prehovoril, tentoraz o čosi odmeranejšie. „Victor mi povedal o tom dome a Patrickovom podozrení. Povedal, že ste to šli preveriť a smrťožrúti na vás čakali. Viac si nepamätal. Potom mi už líčil len, ako sa z neho Dolohov pokúšal dostať informácie."

Nira zaťala čeľuste pri spomienke na Victorovu doráňanú tvár.

„Mučili aj teba?" pokračoval.

Prikývla. „Yaxley má veľmi zaujímavé techniky."

„Ako sa ti podarilo ujsť?"

Aj túto otázku čakala. Prinútila sa pozrieť mu do očí. Mračil sa. „Prišiel tam Snape."

Na Kingsovej tvári sa objavilo prekvapenie. „Snape?" zopakoval.

„Doniesol Yaxleymu veritaserum. Pohádali sa a... vzájomne na seba zaútočili. Snapea zasiahla omračujúca kliatba a ja som zneškodnila Yaxleyho. Podarilo sa mi dostať z okov. Mala som šťastie, že u seba Snape nosí elixíry. Jedným z nich bol všehodžús a ďalej... si to asi dokážeš domyslieť."

„Ty si zneškodnila Yaxleyho?" zamračene stiahol obočie. V tej otázke rozoznala náznak nedôvery, neprestávala mu však pohľad oplácať. „Ako?"

„Privolala som si svoj prútik," vysvetlila. Nebola si istá, či sa jej to so zranenou rukou podarí, predsa len trochu roztiahla previazané prsty a jej prútik položený na nočnom stolíku jej do nej naozaj vletel. Kings to pozoroval bez mihnutia oka. „Alastor nechcel, aby som to niekomu hovorila."

„Zrejme to bola múdra rada," vyhlásil po chvíli. Než jej prútik vypadol z meravej dlane, zachytil ho a položil späť na nočný stolík. Siahol po elixíre na bezosný spánok. Odšpuntoval ho, následne jej ho podal.

„Mrzí ma to, Kingsley. Naozaj," zopakovala šeptom.

Jeho výraz sa nezmenil. „Vypi to, musíš odpočívať." Postavil sa, mávol prútikom, stolička pri posteli zmizla.

Smutne naňho hľadela, no už viac nič nehovorila. Priložila flakón k perám, na jeden raz ho vypila. Okamžite ucítila, ako jej oťaželo telo a jej myseľ sa začala ponárať do bezosného spánku. Než ju úplne ovládol, uvedomila si, ako jej Kings vzal prázdny flakón z ruky, následne jej prikrývku pritiahol vyššie k brade.

„Dobrú noc," začula jeho hlboký hlas, už vôbec nie tak chladný a odmeraný, potom všetko zahalila tma.

---

Vďaka Augustovej a hlavne Andromedinej starostlivosti sa jej zdravotný stav veľmi rýchlo zlepšoval. Za ďalšie dva dni jej konečne dovolili postaviť sa a vypraviť do kúpeľne. Po toľkých dňoch strávených v posteli to pravdaže nebolo len tak. Nebyť Andromedy, ktorá jej pomáhala, zrejme by sa ani nepostavila na nohy.

Prvý raz od chvíle, keď vyrazila s Patrickom a Victorom na tú samovražednú misiu, pozrela do zrkadla. Bola pripravená na všetko, i tak ju jej odraz vydesil. Na strhanej tvári, lemovanej mastnými, rozcuchanými vlasmi, sa stále vynímala veľká zeleno-hnedá modrina. Označovala miesto, kde ju udrela Yaxleyho päsť s boxerom a rozlomila jej lícnu kosť. Tá bola vďaka kostrorastu opäť v poriadku, no modrina bude miznúť ešte zopár dní. To sa však zrejme nedalo povedať o hrubej červenej jazve v tvare hviezdice, ktorá pokrývala veľkú časť jej pravého ramena. Ešte stále jej pod ňou pulzovala tupá bolesť, hoci sa jej do ruky pomaly vracal cit.

„Šaty na ramienka si asi už neoblečiem," vyhlásila potichu, keď si s Andromedinou pomocou vyzliekla tričko a opatrne sa jazvy dotkla.

Andromeda na ňu smutne pozrela. „Mrzí ma to, drahá."

Nira sa pousmiala, pokrútila hlavou. „To nemusí, Andromeda. Tebe a Augustovi nikdy neprestanem byť vďačná za to, čo ste pre mňa urobili."

„To je predsa jasné, Nira," aj ona ju obdarila drobným úsmevom, od Tedovej smrti tak zriedkavým. Následne jej pomohla do sprchy.

Nira dlžila Andromede oveľa viac, než len svoj život. Bola to totiž ona, kto si na jej predlaktí všimol neviditeľné púzdro. Dala ho dolu a uložila do nočného stolíku bez toho, aby preskúmala jeho obsah. Aspoň to tvrdila, no nič nenasvedčovalo tomu, že by nehovorila pravdu. Severusov prútik bol v ňom. Neporušený, tak ako ho doň Nira schovala. Andromeda by možno nezisťovala, čo za ďalší prútik si so sebou priniesla, no Kings by zrejme urobil pravý opak.

Nira mala podozrenie, že sa jej od ich posledného spoločného rozhovoru vyhýba. Viac ju nenavštívil, za to neubehli ani tri dni a cez jej dvere preniklo tiché zaťukanie.

Fredova ryšavá hlava nazrela dnu. „Nespíš?" spýtal sa. Po jeho typickom šibalskom úsmeve nebola ani pamiatka. „Ako sa cítiš?" Zavrel za sebou, zo vzduchu si vyčaroval malú trojnožku, posadil sa k jej posteli.

„Rozhodne nie tak zle, ako sa ty tváriš," vyhlásila s drobným úškrnom.

Fred skúmal jej tvár zamračeným pohľadom. „Aj ty by si sa tak tvárila, keby si videla to, čo ja."

„Fred," kútiky úst jej pobavením zacukali, „nebodaj si o mňa mal strach," žmurkla naňho.

„Ty si trúba, vieš o tom?" pokrútil hlavou, predsa len sa trochu uvoľnil.

„Už som o sebe počula aj horšie veci," ubezpečila ho. „Tak mi porozprávaj, čo sa stalo." Odložila knihu, ktorú mala opretú o kolená, pohodlnejšie sa usadila na posteli.

„Čo sa stalo?" zopakoval teatrálne. „Vydesila si nás! Zrovna sme ukončili Potterovu hliadku, keď si sa tam v Yaxleyho podobe objavila. Už som si myslel, že nás smrťožrúti našli. Odrazu sa vedľa teba zjavil zakrvavený Moren a než sme si uvedomili, čo sa vôbec stalo, vrátila sa ti podoba. Ruku si mala na kašu," zablúdil pohľadom k jej pravému ramenu, „a všade bola krv. Tak bledého Kingsa som nikdy nevidel. To beriem do úvahy aj fakt, že je černoch," prísny pohľad jej uprel do očí.

Doteraz jej nikto poriadne nepovedal, čo sa vlastne udialo. Sama si z toho pamätala len útržky. Musela uznať, že podľa Fredovho líčenia to všetko vyzeralo dosť desivo. „Nechcela som vás vydesiť," povedala už bez úsmevu, „ale v tej chvíli som moc nepremýšľala. Mojím jediným cieľom bolo dostať sa sem."

Fred pokrútil hlavou. „To nemala byť výčitka, Nira. Chvála Merlinovým gatiam, že si sa sem dostala, len ti hovorím, ako to vyzeralo. Preto sa mi nemôžeš diviť, že sa nesmejem."

„Ale ja budem radšej, keď sa budeš usmievať, Fred. Všetci okolo mňa sú tak hrozne vážni," posťažovala si.

„To bude asi preto, že začínajú strácať nádej," odvetil zachmúrene.

Nira mu pozrela do očí. Nebol to vtip. „Prečo by strácali nádej?"

Pokrčil ramená. „Počul som, že Wolfe je mŕtvy. Moren na tom vraj tiež nie je najlepšie a jeho sestra unikla z Rokfortu len o vlások."

Znepokojenie prebehlo jej tvárou. „Augustus hovoril, že sa Victorove zranenia hoja dobre."

„Ja som skôr myslel po psychickej stránke," vysvetlil Fred vážne. „I keď on bol vždy divný," neodpustil si, „no Tonksová vravela, že sa s nikým nechce rozprávať. Možno okrem jeho sestry."

Nira na Freda chvíľu nemo hľadela. Toto jej nikto z obyvateľov bunkru nepovedal.

„A je tu aj tá vec s Harrym," pokračoval Fred.

„Aká vec s Harrym?"

Prekvapene zamrkal. „Kings ti to nepovedal? Harryho, Rona a Hermionu chytili lapači a odvliekli ich k Malfoyovcom."

„Čože?!" Nira naňho vydesene vyvalila oči.

Prikývol. „Zrejme chceli privolať Veď-Vieš-Koho, no tým trom sa podarilo ujsť. Teraz sú u Billa a Fleur. Dokonca je s nimi aj starý Ollivander, Luna Lovegoodová, Dean Thomas a ten rarášok, čo cestoval s Tedom. Bill má v pláne presunúť ich k Muriel len čo sa ich zdravotný stav zlepší."

„To som nevedela, Fred," šepla Nira ohromene. Na chvíľu pocítila hnev, že jej to Kingsley nepovedal, hneď ho však potlačila. Ona k nemu predsa tiež nebola úprimná.

„Skôr či neskôr by si sa to dozvedela," pokrčil ramená.

„Sú všetci v poriadku?"

„Sú," prikývol, „mali sme šťastie, že práve začali veľkonočné prázdniny a Ginny bola doma. Hneď po tom ako sa to stalo, Bill všetkých presunul. Ešteže má naša drahá tetuška tak veľký dom," uškrnul sa. „Ale tatko a Bill už nemôžu chodiť do práce, takže Rád prišiel o ďalší zdroj informácií."

„Na tom nezáleží, Fred. Hlavne, že sú všetci v bezpečí," vyhlásila rozhodne. Oveľa väčšia strata pre Rád by bola, keby ich zajali smrťožrúti.

Fred sa na ňu úprimne usmial, prikývol.

---

Informácie od Freda ju znepokojili, i keď sa to snažila nedávať najavo. Trvalo ďalšie dva dni, dokým sa jej zdravotný stav zlepšil natoľko, že mohla sama bez pomoci opustiť svoju izbu. Využila to a rozhodla sa konečne navštíviť Victora.

Po krátkom zaklopaní nazrela dnu. Victor ležal na posteli, jeho tvár bola z väčšej časti pokrytá obväzmi. Vedľa neho sedela Charlotta. Než Nira stihla urobiť čo i len krok vpred, vyskočila, rozbehla sa k nej, následne ju silno objala.

Niru to zaskočilo, v prvej chvíli nevedela, čo robiť. Nemotorne ju zdravou rukou pohladila po chrbte.

Charlotta sa odtiahla. Jej tvár bola unavená, oči mala trochu červené, napriek tomu sa na ňu usmievala. „Pán Shacklebolt povedal, že ti s Victorom vďačíme za život. Ďakujem, Nira," povedala úprimne.

Nire sa podarilo oplatiť jej úsmev, i keď bola jej úprimnosťou trochu vyvedená z miery. „Nemusíš mi ďakovať, Charlotta, som šťastná, že ste obaja v poriadku," usmiala sa, pohľadom na okamih zaletela k Victorovi.

Tá časť jeho tváre, ktorá nebola zakrytá obväzom, sa mračila na niečo, čo zvieral v rukách položených na prikrývke.

„Chcela som ťa navštíviť, ale Augustus tvrdil, že musíš odpočívať," Charlotta si opäť vynútila jej pozornosť. „Už sa cítiš dobre?" starostlivo si ju premerala.

„Áno," prikývla.

„A čo tvoja ruka?" kývla hlavou k jej previazanému ramenu zavesenému v obväze.

„Hojí sa," ubezpečila ju. „Ehm, Charlotta, mohla by som sa chvíľu porozprávať s Victorom?" spýtala sa opatrne.

Zaváhala, napokon prikývla. „Pôjdem sa pozrieť za Augustom. Sľúbil, že mi ukáže nejaké špeciálne muklovské nástroje na liečenie." Naposledy sa na Niru usmiala, krátky pohľad venovala Victorovi, potom vyšla z miestnosti, potichu za sebou zavrela.

Keď osameli, Nira podišla k jeho posteli. Po malom zaváhaní sa posadila na jej kraj tak, ako pred tým Charlotta.

Victor jej v tom nebránil, pohľad však nezdvihol. Až teraz zistila, čo si to stále pretáča medzi prstami. Bol to Yaxleyho prútik. To ťaživé ticho bolo nepríjemné. Uvažovala, ako ho čo najlepšie narušiť, keď v tom Victor prehovoril.

„Týmto ho zabil?" jeho hlas bol tichý, zaznieval z neho odpor a zrak stále upieral na prútik.

Chvíľu trvalo než pochopila, na čo sa pýta. „Nie," pokrútila hlavou, „zabil ho jeden z jeho mužov."

„Ako zomrel?" pokračoval po chvíli, hlas sa mu nepatrne zachvel.

Mohol Victor tušiť Patrickovu zradu? Než si však rozmyslela odpoveď, vzhliadol a pozrel jej do očí. V tých jeho bola bolesť a smútok. Čakal na odpoveď. Že by preňho bol Patrick tak dôležitý?

„Rýchlo," odvetila napokon. „V boji," dodala a Victor opäť sklonil hlavu. Párkrát sa zhlboka nadýchol.

„Len čo ma ten váš mastičkár prepustí, so Charlottou odchádzame," oznámil nečakane.

„Odchádzate?" Nira naňho neveriacky pozrela. „Kam?"

„Hocikam, hlavne dosť ďaleko."

„Victor," začala chlácholivo.

„Neprehováraj ma, Nira, už som sa rozhodol!" pohľad svojich šedých očí opäť presunul na jej tvár. Bolesť a smútok neopúšťali jeho pohľad, pridalo sa k nim odhodlanie.

„Budú vás hľadať," namietla potichu. „Pod ochranou Rádu ste vo väčšom bezpečí."

„Pod ochranou Rádu?" zopakoval, znelo to ako výsmech. „Tu už nie je žiadna ochrana. Čo nám ostalo? Len toto miesto, ktoré skôr či neskôr nájdu. Patrick je mŕtvy, Amanda je mŕtva, už nemáme žiadnych spojencov. Ostali sme sami."

„To nie je pravda. Stále sme tu, bojujeme..."

„Prežívame, utekáme. To čo robíme sú len chabé pokusy, nemáme žiadnu šancu!"

Nira naňho ostala nemo hľadieť. Nespoznávala ho. „Zlomili ťa, Victor," šepla napokon.

„Ak som si behom toho mučenia niečo uvedomil, tak to, že vedieme vopred prehratú vojnu. Už som tomu obetoval priveľa. Som ti vďačný, že si Charlottu zachránila, no ja už viac nebudem riskovať jej život. Už som sa rozhodol!" chytil Yaxleyho prútik do oboch dlaní, prelomil ho napoly. Akoby v tom zvuku praskajúceho dreva niečo bolestne zaškrípalo.

---

Okrem Niry sa nikto nesnažil prehovoriť Victora, aby v bunkri so Charlottou ostali. Len čo ho Augustus prepustil, naplnil svoje slová. Tesne pred ich odjazdom sa v miestnosti sviec uskutočnila rozlúčka s Patrickom.

Okrem stálych členov Rádu na ňom tentoraz bol i pán a pani Weasleyovci. Od doby, čo ich Nira videla naposledy, obaja akoby zostarli. Postávali medzi svojimi synmi a smutný pohľad upierali na plápolajúce plamienky za tých, čo sa už nikdy nevrátia.

Victorova tvár posiata červenými jazvami sa bolestne stiahla, keď pri rozlúčke predniesol zopár kŕčovitých slov. Jeho následný odchod bol veľmi rýchly. Zapálil sviečku večným ohňom, chytil Charlottu za ruku a bez ďalšieho slova s ňou vyšiel z miestnosti. Oboch premiestnil nevedno kam. Bolo to naposledy, čo ho Nira videla.

Nikto sa jej nepýtal, či aj ona chce na Patrickovej rozlúčke niečo povedať. Neprekážalo jej to. Nemala čo povedať. Postávala pri dverách a až keď posledný člen Rádu opustil miestnosť, pomaly pristúpila bližšie.

Zranenou rukou si na ťažšie kúzla zatiaľ netrúfla, no teraz vytiahla prútik, zo vzduchu vyčarovala ďalšie dve sviečky. Pomaly sa zniesli k tej Patrickovej. Po ďalšom mávnutí sa aj ony rozhoreli žltým plamienkom.

Nira tam chvíľu stála a mlčky hľadela na tie tri kúsky bieleho vosku. Zakázala si myslieť na spôsob, akým Yaxley ukončil život Patrickovej ženy a dcéry, no i tak sa smútku neubránila. Bola si však istá, že týmto splatila svoj dlh voči rodine Wolfe, nech už bol akýkoľvek. Nič viac im nedlžila.

---

Strach a beznádej sa bunkrom začali šíriť ako mor. Väčšina jeho obyvateľov trávila čas vo svojich izbách, stretávali sa len pri jedle a len málokedy padlo nejaké slovo.

Aby tej frustrácii unikla, začala opäť pravidelne trénovať vo výcvikovej miestnosti. Rukou už mohla hýbať a občasné bolestivé pichnutia takmer necítila. To, čo ju však rozčuľovalo najväčšmi, bola triaška, ktorá sa zmocnila jej ruky zakaždým, keď sa snažila zacieliť na terč. Podľa Augusta to chcelo len čas, no zdalo sa, že práve čas je v tejto nešťastnej vojne najväčšou vzácnosťou.

Jeden neskorý večer, asi dva týždne po tom výsluchu, mierila svojou trasúcou rukou na terč, keď sa otvorili dvere. Kingsley vošiel dnu, starostlivo za sebou zavrel. Po dlhej dobe sa znovu ocitli sami v miestnosti.

Nira sklopila prútik, zahľadela sa mu do vážnej tváre. „Deje sa niečo?"

„Mala by si si oddýchnuť," prehovoril svojím hlbokým hlasom.

Zamračila sa. „Oddychovala som posledné dva týždne," namietla.

„Nira," pomaly pokrútil hlavou, „čas hrdinských skutkov skončil."

Neveriacky mu pozrela do očí. „Už aj ty, Kings?"

„Ostalo nás len málo. Nechcem, aby sme čelili ďalším stratám," pokračoval.

„Je nás dosť," nedala sa Nira. Prekrížila si ruky cez prsia. „Ibaže väčšina je roztrúsená po lesoch v snahe ujsť."

„Utekať je teraz najlepší spôsob, ako prežiť," vyhlásil pevným hlasom. „Aj Harry Potter uteká!"

Väčšmi sa zamračila. „Počula som, že ich prepadla skupina lapačov. Nepovedal si mi o tom," neodpustila si malú výčitku.

„Čuduješ sa mi?" tentoraz sa zamračil on.

Pokrútila hlavou. „Viem, že si na mňa stále nahnevaný, no i tak by som si o tebe nikdy nepomyslela, že si ješitný."

„Ješitný?" zopakoval nahnevane, vykročil vpred až sa zastavil kúsok od nej. Spod zamračeného obočia jej hľadel do očí. „Ľudia umierajú, Nira!"

Neuhnúť pohľadom ju stálo veľa úsilia. Kingsleyho vysoká svalnatá postava týčiaca sa nad ňou jej to rozhodne neuľahčovala. „Toto je vojna, Kings. A v nej ľudia umierajú, veľa nevinných ľudí, ktorí si to nezaslúžia," zopakovala potichu to, čo on nie tak dávno povedal Victorovi.

Pochopil jej narážku, lebo jeho výraz o čosi zmäkol, ramená mu ochabli. „Viem, čo znamená vojna." Odrazu pôsobil veľmi unavene. „Viem to lepšie než ktokoľvek iný. Celý život za niečo bojujem, niekoho pred niečím chránim. Videl som umrieť viac bytostí, než by si si dokázala predstaviť. No vždy bol nado mnou niekto, kto robil tie rozhodnutia. Teraz som to ja, kto sa musí rozhodovať a... prehrávame," vydýchol potichu, sklopil pohľad. „Nechcem obetovať viac životov."

Nirina ľavá ruka sa k nemu natiahla. Pohladila ho po ramene. „Za žiaden život nenesieš zodpovednosť," vyhlásila potichu. „Všetci bojujeme dobrovoľne a bojujeme za správnu vec, pamätáš? Fénixov rád ani nemôže mať lepšieho vodcu."

Jeho oči našli jej. V tvári sa mu odrážal smútok a pocit viny. Svojou veľkou dlaňou prekryl jej ruku stále spočívajúcu na jeho ramene. Pokrútil hlavou. „Nesiem za to zodpovednosť," prehlásil, „práve preto, že som vodcom Fénixovho rádu a ako vodca s okamžitou platnosťou zastavujem jeho činnosť."

Nira mu neveriacky pohľad oplácala. O krok cúvla, vymanila si ruku spod jeho dlane. „A čo tá Harryho úloha, ktorou ho Dumbledore poveril?"

Ostal stáť na mieste, len na ňu smutne hľadel. „Neviem o tom nič bližšie než pred pol rokom. Netuším ani, ako ďaleko s tou úlohou Harry je, no súdim, že ďaleko nie," odmlčal sa, keď znovu prehovoril, jeho hlas znel nekompromisne. „Tentoraz ma poslúchni, Nira. Stiahni sa."

Kingsley stratil nádej. Nemohla tomu uveriť.

„A čo všetci tí nevinní ľudia, ktorí sa nedokážu brániť?" šepla takmer nečujne.

Venoval jej smutný pohľad. „Teraz im viac nepomôžeme."