Stále trochu krívajúc vykročila vedľa neho bez slova. Ulica, na ktorej sa objavili, bola zahalená rúškom noci. Len zopár doposiaľ funkčných pouličných lámp a drobné hviezdne bodky na oblohe rušili tú čiernu tmu. Cestu dláždenú kockami, ktorá rozhodne pamätala lepšie časy, lemoval rad nízkych tehlových domov. Okná mnohých z nich boli zatlčené doskami, či rozbité. Očividne nečarovská štvrť, nad ktorou sa týčil starý továrenský komín, pôsobila opusteným dojmom. Zopár drobných snehových vločiek poletovalo mrazivým vzduchom a obom im z úst stúpala para, keď vystupovali po zamrznutých schodíkoch k jednému z týchto neutešených obydlí. Nira netušila, kam ju Severus premiestnil, ani čo má s ňou v pláne. Dokonca si nebola istá, či to chce zisťovať. Už i tak si pekne zavarila.

Profesor kúzlom otvoril vchodové dvere a vtlačil ju do tmavej zaprášenej miestnosti. Zrejme šlo o neveľkú obývačku. Steny od zeme až po strop zakrývali hrubé zväzky kníh. Tlmené svetlo neďalekej pouličnej lampy prenikalo cez úzke okno, uprostred miestnosti osvetľovalo zodratý gauč, staré kreslo a vratký stolík. Severus sa otočil ku dverám s vytiahnutým prútikom, niečo potichu mrmlal.

Zima, skoro tak veľká ako vonku, Nire zaliezala pod nechty. Ruky za chrbtom stiahnuté silným povrazom mala nepríjemne studené. Uvoľniť si ich napokon nebolo vôbec ťažké. Prútik jej z puzdra ochotne vkĺzol do dlane.

Len čo mala ruky voľné, namierila jeho hrotom na Severusov chrbát. Otočil sa práve vo chvíli, keď sa ho chystala omráčiť. To prekvapenie na jeho tvári ho stálo drahocenné sekundy, aby sa mohol brániť. Mykol rukou s prútikom, no Nira to čakala. V okamihu pohla svojím a ten Severusov jej skočil do nastavenej dlane. O krok cúvla, tentoraz na profesora mierila dvomi prútikmi.

Severusova tvár bola bledá a bez výrazu ako maska. Jeho hlas prost akýchkoľvek emócií zaznel v tom malom pochmúrnom priestore. „Na čo čakáš? Urob to!" nabádal ju a jeho temné oči sa zabodávali do tých jej.

Nira mu pohľad oplácala, len s veľkou námahou zachovávala pokoj. Zrejme nebola pripravená na toto stretnutie. Stáť mu zoči-voči a čeliť jeho chladnému pohľadu. Akoby sa opäť ocitla v Rokforte pred necelými dvomi rokmi, keď sa Severus dozvedel, že vie o jeho láske k Lily.

„Nechcem ťa zabiť, Severus," šepla. Cúvla ešte o malý krok vyhýbajúc sa starému kreslu, prútiky pred sebou vytasené ako meče. „Keby som to chcela spraviť, už dávno by si bol po smrti," dodala o niečo pevnejším hlasom.

Severusov kamenný výraz sa nezmenil. Ak ho jej prehlásenie prekvapilo, nedal to na sebe poznať. „Čo teda chceš?" precedil chladne pomedzi zuby.

Čo chce? Najradšej by sa mu vrhla do náručia, plakala a všetko mu povedala. Pri tej predstave sa zamračila. Nič z toho nebolo možné. Navyše, Severus jej naposledy dal celkom jasne najavo, že o ňu nestojí.

„Čo si robil vo Flintovom dome?" odpovedala otázkou.

Náhly údiv preletel jeho tvárou, než ho stačil potlačiť a opäť schovať pod svoju nepreniknuteľnú masku. „Ty vieš, čo to bol za dom?" zamračene si ju premeral.

Neodpovedala.

Ani ten okamžitý záblesk pochopenia a následného ohromenia sa mu zakryť nepodarilo. „Ty a tí dvaja... bola to pasca?!"

Aj túto otázku nechala Nira bez odpovede.

Chvíľu si nemo, zamračene hľadeli do očí, než Severus ticho prerušil. „Vedela si, že som ťa spoznal. Nechala si ma vyviesť ťa odtiaľ. Aj to bola súčasť vášho plánu?"

„Keby sme tušili, že tam na teba narazíme, vyberieme si iný deň. O tom ťa môžem ubezpečiť," odvetila chladne. Vôbec ju netešilo, že si toho Severus toľko domyslel.

Jeho obočie sa väčšmi stiahlo. „Čo chcete urobiť Artemisovi?" Prebodol ju tým svojím temným pohľadom.

Nira mu pohľad bez mihnutia oka oplácala. „Záleží ti na tom?"

Odmlčal sa. Chvíľu si ju nemo premeriaval. Nire sa zazdalo, že sa jeho výraz zmenil. Chladnú masku čiastočne vystriedal náznak záujmu. Akoby ju odrazu videl v inom svetle.

„Tak, Nira," povedal napokon tichým hlasom, „čo bude nasledovať teraz?" Neprestával jej hľadieť do očí, hlavu naklonil trochu na stranu. Čakal na jej odpoveď.

Zaváhala. Omráčiť ho a odísť sa javilo ako tá najrozumnejšia možnosť. Ale nechcelo sa jej do toho. Vedela, že sa do Flintovho domu nemôže vrátiť. Nie, že by Patrick a Victor súrne potrebovali jej pomoc. Navyše, ten svoj dobrovoľný odchod s rokfortským riaditeľom bude musieť i tak vysvetliť. Prečo by sa tu nemohla zdržať o chvíľku dlhšie?

„Toto je dom tvojich rodičov?" spýtala sa potichu, hlavou kývla do priestoru.

Sval na Severusovej sánke sa nepatrne zavlnil. „Záleží na tom?"

Ona sa však nenechala odradiť. „Myslela som, že tvoji rodičia boli čarodejníci."

„Otec bol mukel," odvetil potichu, z jeho hlasu zavial chlad a jeho tvár opäť zahalila kamenná maska.

Nira po nej kĺzala pohľadom. Spomenula si na jazvy, ktoré Severus schovával pod oblečením. Odrazu lepšie chápala, prečo sa po škole pridal k Voldemortovi. „Je tu kúpeľňa?" spýtala sa odrazu.

Severus nadvihol obočie. „Prosím?"

„Kúpeľňa," zopakovala. „Určite ti nebude vadiť, keď si na chvíľu odskočím."

„Strieľaš si zo mňa?"

„Na to dnes nemám zrovna najlepší deň," reagovala okamžite.

„To zrejme ani jeden z nás," Severus prižmúril oči. „Horné poschodie, prvé dvere vpravo."

Nira rýchlym pohľadom preletela po miestnosti, nadvihla obočie. Steny obložené knihami pôsobili ako jednoliata masa. Nikde ani stopa po nejakom schodisku.

Severus sa uškrnul. Natiahol k nej ruku. „Vráť mi prútik a ja ti ukážem cestu."

Zamračene mu pohliadla do očí. „Skúšaš moju inteligenciu?" precedila medzi zuby, mávla prútikom. Na stene po jej ľavici sa pootvorili dvoje skryté dvere. Za tými vzdialenejšími bolo badať úzke schodisko.

Severus zamračene ruku stiahol. „Ak by si mala rozum, zabila by si ma, dokiaľ si k tomu mala príležitosť."

Neveriacky zamrkala. Keby jej Albus neposlal ten list s vysvetlením, táto jeho veta by ju presvedčila o jeho lojalite k Voldemortovi. Ako sa môže chovať tak bezcitne? To k nej naozaj nikdy nič necítil?

„Uvidíme," vyhlásila potichu, následne zodvihla prútik kúsok vyššie, „aby som nezabudla, Accio prútik!" dodala. Spoza dverí vedúcich na schodisko sa ozval tichý buchot a šramot, následne odtiaľ vyletel náhradný prútik. Nira aj ten obratne chytila.

Severus nahnevane prižmúril oči. „Spokojná?"

„Takmer," odvetila, neprestávajúc naňho mieriť začala cúvať ku schodisku.

„A čo mám teraz podľa teba robiť?" spýtal sa chladne.

„Hlavne žiadnu hlúposť," odporučila mu a stratila ho z dohľadu.

V skutočnosti nemala dobrý pocit z toho, že zanecháva nepriateľa pri vedomí, s voľnými rukami v jeho dome. Keby Alastor ešte žil a dozvedel by sa to, nechcela si tie následky ani predstaviť. Zrejme sa zbláznila. Čo ak Severus Albusa predsa len oklamal? Čo ak naozaj nestojí na ich strane a len čo dostane príležitosť, splní tú tichú vyhrážku?

Kúpeľňa na hornom poschodí bola malá. Okrem záchodu, vane a umývadla tam nebol skoro žiaden priestor. Nira vkĺzla dnu, hneď za sebou zavrela dvere. Opatrila ich všemožnými ochrannými kúzlami, následne pozrela na svoju tvár odrážajúcu sa v malom zrkadle nad umývadlom. Modrina pod okom dostala jasný fialový odtieň, polovicu spodnej pery mala skoro dvojnásobnú. Povzdychla si. Priložila k nej koniec svojho prútika. Opuch sa o čosi zmenšil, no úplne nezmizol. Do dlaní nabrala trochu studenej vody, tvár si opláchla. Moc sa to nezlepšilo. Mimo tých nepekných stôp po boji pôsobila strhane. Z parochne odstránila lepiace kúzlo, stiahla si ju z hlavy. Rozpustila svoje dlhé tmavé vlasy. Nad tým činom sa trpko pousmiala. Chcela snáď na Severusa zapôsobiť? Chcela. Zamračila sa. Ak ju v prízemí bude čakať skupina smrťožrútov so Snapeom v čele, bude si môcť úspešne pogratulovať k titulu: najväčšia naivná hus na planéte.

Z malej poličky pod zrkadlom vzala oba Severusove prútiky, ktoré tam predtým položila a strčila si ich za opasok. Nemohla sa tu schovávať večne. Zrušila ochranné kúzla, opatrne vyzrela na chodbu pripravená útočiť.

Všade bolo ticho a tma. Pomaly, obozretne zišla na dolné poschodie. Zdalo sa, že skupina smrťožrútov na ňu nečaká, nevidela ani profesora elixírov. Spoza druhých tajných dverí prenikal slabý prúd žltého svetla. Opatrne sa k nim priblížila, otvorila ich dokorán.

V miestnosti, ktorá predstavovala dosť zanedbanú kuchyňu, sa na vratkom jedálenskom stole mihotal plamienok sviečky. Severus k nej stál otočený chrbtom. Oboma rukami sa opieral o pracovnú dosku kuchynskej linky, na ktorej stála otvorená fľaša červeného vína a dva naplnené poháre.

„Zápalky som naposledy použil v šestnástich," vyhlásil potichu, otočil sa. Na okamih sa v jeho tvári objavilo prekvapenie. Pohľadom preletel po jej dlhých tmavých vlasoch. „Máš opäť svoje vlasy," poznamenal po chvíli, stále tým tichým hlasom.

Prikývla. „Vlasy boli len kamufláž. Nechcela som, aby ma niekto spoznal."

Severusovu tvár skrivil neveselý úsmev. „Tak moc si sa nesnažila. Ja som ťa spoznal!"

„Už som ti povedala, nepočítala som s tým, že sa tam stretneme."

Zavládlo medzi nimi ticho, vzájomne si hľadeli do očí. Skúmali jeden druhého. Aspoň Nira skúmala jeho tvár. Tie vpadnuté líca, kruhy pod očami a vrásky na čele.

„Víno?" prerušil Severus tú intímnu chvíľu. Načiahol sa za svoj chrbát, v oboch rukách zovrel sklenené poháre.

„Je otrávené?" spýtala sa Nira automaticky.

Vystrúhal akúsi neurčitú grimasu. Niečo medzi zamračením a úškrnom. Bez slova vykročil jej smerom. Pri tom nečakanom pohybe o krok cúvla. Neprestávala prútikom mieriť na jeho hrudník, srdce sa jej splašene roztĺklo. Zastal len kúsok od nej. Hrot jej prútika sa mu zabodol do čiernej vesty.

Nira sťažka prehltla. „O nič sa nepokúšaj!" varovala ho priškrteným hlasom.

Severus stále mlčal. Pohľad upieral do jej očí. Tváril sa pokojne, no i tak si všimla zrýchlený pohyb jeho hrudníka. Pomaly zdvihol ruku s jedným z pohárov a priložil si ho k perám. Dožičil si z neho výdatný dúšok. Následne jej ho podával. Zaváhala. Od úst im stále stúpali malé obláčiky pary, i tak mala pocit, akoby sa v miestnosti oteplilo. Pohár si s rozochveným výdychom vzala.

Severusova voľná ruka sa odrazu priblížila k jej tvári. Zadržala dych, keď na líci ucítila jemný dotyk jeho prstov. V jeho očiach sa niečo mihlo, bol to však len okamih, ruku stiahol a pery vykrivil v neveselom úškrne. „Moja posledná fľaša najlepšieho elfieho vína," o čosi vyššie pozdvihol pohár, ktorý držal v druhej ruke. „Myslím, že lepšia príležitosť otvoriť ho sa už nenaskytne." Prištrngol si s ňou. „Na nečakané stretnutia," vyhlásil a následne na jeden raz do seba vylial celý jeho obsah.

Nira sa nesúhlasne zamračila. „Nemal by si toľko piť, Severus," šepla potichu.

Severusove oči na ňu prekvapene pozreli, medzi obočím sa objavila hlboká vráska, keď ho zamračene stiahol. „Ako...?" začal, otázku však nedokončil. Nirine omračujúce zaklínadlo ho zasiahlo do hrude a on sa v bezvedomí zosunul k jej nohám.

Chvíľu ohromene stála na mieste a pozerala na jeho bezvládne telo. Dýchala plytko a rýchlo. Netušila, či vďaka tej poznámke Severus odhalil jej prítomnosť v riaditeľni behom prvého školského dňa. Keby ho nechala otázku dokončiť, dozvedela by sa to. Ale čo potom? Už sa tu zdržala pridlho.

Nedopitý pohár kúzlom poslala k špinavému drezu, v ďalšom okamihu mávla Severusovým tmavým prútikom a zrušila tak ochranu domu. Sklonila sa k jeho bezvedomému telu a vedľa hlavy mu položila oba ukoristené prútiky. Zaváhala, no napokon sa zľahka dotkla jeho tváre. Pod prstami ucítila skoro neviditeľné strnisko. „Mrzí ma to, Severus," šepla takmer nečujne. Narovnala sa, vlasy opäť schovala pod parochňu a vzápätí opustila jeho dom.

---

Objavila sa uprostred riadiacej miestnosti. Bola hlboká noc a predsa ju neprekvapilo, že tam narazila na Kingsleyho. Sedel v kresle oproti ohňu, v ruke pohár s ohnivou whisky, zamyslene hľadel do plameňov. Napadlo ju, že by sa mohla nenápadne odplížiť do svojej izby, no Kings zrazu odtrhol oči od ohniska a pozrel na jej tvár. Jeho pohľad bol však v prvej chvíli nesústredený, akoby si nebol istý, čo vidí. Takéhoto ho Nira skutočne nespoznávala. Vzápätí sa spamätal.

„Nira!" vyskočil na nohy. Zanechávajúc pohár na stolíku vedľa kresla, v okamihu stál oproti nej. „Čo sa stalo?" Očami preletel jej rozrazenú peru a modrinu na líci. „Kde je Victor a Patrick?"

Nira sa prstami dotkla zranenej pery. Stále to trochu bolelo. „Sú to len škrabnutia," šepla a veľmi sa snažila neuhnúť pohľadom. „S Victorom a Patrickom sme sa museli rozdeliť," dopovedala ešte o čosi tichšie.

Kings na ňu hľadel tak uprene. Bolo jej to nepríjemné. Vedela, že mu bude musieť klamať a výčitky svedomia ju už teraz pichali ako otravné osy.

„Čo sa stalo?" zopakoval, tentoraz naliehavejším tónom, v tvári sa odrážalo znepokojenie.

„Do Flintovho domu sme sa dostali podľa plánu," začala vysvetľovať, „ale narazili sme tam na Snapea."

Kingsleyho výraz sa pri tom mene okamžite zmenil. Sánka sa mu zaťala, obočie zamračene stiahlo. „Severusa Snapea?" spýtal sa, nič ďalšieho však povedať nestihol.

Uprostred miestnosti sa odrazu zjavili dve vysoké postavy. Patrick mal opäť svoju podobu. Okrem rozcuchaných vlasov sa zdal byť v poriadku. Victorovu tvár ešte stále zahaľoval Morfcorpus. Len čo si uvedomil Nirinu prítomnosť v očiach mu blysol hnev, vytasil prútik a zamieril ním na ňu.

Nira automaticky o krok cúvla. Nespúšťala ho z očí, no prútik na obranu nevytiahla. „Zbláznil si sa?!" oborila sa naňho nahnevane.

„Victor!" Patrick ho chytil za rameno, on sa mu však vykrútil.

„Čo to má znamenať, Victor?" Kings si v obrannom geste stúpol pred Niru. Prútik už mal v ruke, zatiaľ ním však nemieril. „Ak ten prútik okamžite neskloníš, dôjde tu k zbytočnému zraneniu!" vyhlásil varovným tónom.

Mladý auror ani okom nemihol, pohľad nespúšťal z Nirinej tváre a jeho prútik sa ani na okamih nezachvel. „Urobila si to schválne!" vyhlásil obviňujúco.

Väčšmi sa zamračila. Obišla Kingsleyho, postavila sa Victorovi čelom. „Isteže áno!" vyhlásila potichu.

Prekvapenie sa mihlo v jeho očiach. „Len tak to priznáš?"

„Žartuješ, Nira?" aj Patrick sa zatváril prekvapene.

„Poviete mi konečne, čo sa stalo?" Kingsleyho oči tikali z jedného na druhého a v jeho hlase zaznel náznak netrpezlivosti.

„Vo Flintovom dome sme narazili na Snapea!" vyhŕkol Victor nahnevane. „A Nira s ním pokojne odišla!"

„Čože?" Kings sa k nej otočil, neveriacky na ňu pozrel.

„Nemala som na výber," ospravedlňujúco mu pohliadla do očí.

„To sú kecy!" vyhlásil Victor hrubým hlasom.

Teraz už toho začínala mať naozaj dosť. „A čo som mala podľa teba robiť, Victor?" zavrčala. „Snape ma odtiaľ zjavne chcel odviesť. Keby som s ním nešla dobrovoľne, o chvíľu na to by sme čelili jemu, Flintovi a horde lapačov!" nekompromisný pohľad upierala do jeho kúzlom zmenených očí.

Victor zaváhal, vzápätí však jeho tvár skrivil nový nával hnevu. „Spoznal ťa!"

„Nie, mýliš sa! Nespoznal ma," vyhlásila bez najmenšieho zaváhania.

„Ak ťa nespoznal," prižmúril oči, „čo po tebe potom chcel?"

Pokrčila ramená. „Asi to, čo povedal ten lapač. Dostať čerstvé mladé mäsíčko do postele."

V miestnosti sa rozľahlo chvíľkové ticho, v ktorom Victor naprázdno otvoril a zavrel ústa. Mračiť sa neprestával, no ruka s prútikom mu o čosi klesla.

„To myslíš vážne, Nira?" Kingsleho ruka ju chytila za rameno, otočila k sebe. Jeho pohľad sa opäť na chvíľu zastavil na jej rozrazenej pere. „Urobil ti niečo?" spýtal sa s obavou v hlase.

Pokrútila hlavou. „Pri prvej príležitosti som ho omráčila a vrátila sa sem."

To Victora zjavne znovu vyprovokovalo. „Chceš povedať, že si sama len tak omráčila smrťožrúta, ktorého sa bojí dokonca aj Yaxley?" zavrčal neveriacky.

Nira naňho opäť uprela zamračený pohľad. „Možno si už zabudol, Victor, no bola to podstata nášho plánu. Nečakane zaútočiť a ja som využila príležitosť."

„Prečo si ho teda nezabila?" oboril sa na ňu.

Založila si ruky cez prsia. „Tebe možno zabíjanie nerobí problém, ja sa tomu však snažím vyhýbať," vyhlásila chladne.

Tá veta ho ranila. Poznala to podľa jeho výrazu. V očiach mu zablýskalo, narovnal sa a hrdo vytrčil bradu. „S týmto prístupom by si na aurorskom oddelení dlho nevydržala!" vmietol jej do tváre, akoby vyslovil nejakú urážku.

„V tom prípade je asi lepšie, že som sa tam nedostala," odvetila Nira potichu.

V miestnosti sa opäť rozhostilo ticho, do ktorého si Patrick rozpačito odkašľal. „No, aspoň že sme to všetci prežili v zdraví," vyhlásil, pokúsil sa o kŕčovitý úsmev.

Nira naňho pozrela. „A Flint?"

„Už nebude obchodovať s ľuďmi. Dokonca si myslím, že si to rozmyslia aj jeho prípadní nasledovatelia," odvetil pokojne, v očiach mu prebleslo akési chladné uspokojenie.

Na detaily sa nepýtala, nebola si istá, či ich chce vedieť. Obaja onedlho opustili bunker, zanechávajúc ju a Kingsa mlčky stáť vedľa seba. Victor už na ňu nepozrel, no ten nepríjemný pocit v Nire ostával. Neveril jej a ju to veľmi znepokojilo.