To, že ona kartónová krabica, pre ktorú toho toľko riskovali, neobsahuje tú vzácnu knihu poznámok, sa mala Nira dozvedieť hneď na druhý deň.

„Ste v poriadku?" spýtala sa, keď po krátkom zaklopaní nazrela cez pootvorené dvere Pyeovej izby.

Liečiteľ v noci nevyzeral najlepšie a Nira by sa vôbec nedivila, keby na ňom to včerajšie dobrodružstvo zanechalo nejaké následky. Sedel na svojej posteli, pred ním ležala otvorená kartónová krabica a na obliečkach bolo rozložených niekoľko stránok popísaného papiera. Skôr než knihu poznámok to však pripomínalo listovú korešpondenciu. Liečiteľov previnilý výraz hovoril za všetko. Zdvihol prútik, no Nira bola rýchlejšia. V okamihu mávla svojím a ten jeho jej pristál v nastavenej dlani.

„Čo to má znamenať?!" oborila sa naňho mieriac na jeho hruď.

Mladík zbledol. Vydeseným pohľadom preskakoval z hrotu prútika na jej tvár. „Chcel som len... zavrieť dvere, prosím... neútočte," koktal.

Nira sa mračila. „To je tá vzácna kniha poznámok, kvôli ktorej nás takmer zabili?" kývla hlavou smerom k listom papiera.

Augustus ich začal zhrabúvať a schovávať do krabice, akoby sa bál, že mu ich môže podpáliť. „Keby som vám povedal pravdu, nepomohli by ste mi ich získať," šepol takmer nečujne a s výrazom raneného zvieraťa sa vyhýbal jej pohľadu.

„Robíte si zo mňa srandu?" Nirin hlas naberal na intenzite. Nemohla uveriť vlastným ušiam.

„Nekričte, prosím," zaúpel mladík. Nervóznym pohľadom strelil ku dverám. „Sú to listy od môjho otca. Je na nich spätná adresa, keby ich našli mohli by ho vypátrať," súkal zo seba a oči sa mu leskli potlačovaným plačom.

Nira vyjavene párkrát naprázdno otvorila a zavrela ústa. „Ak by smrťožrúti vašeho otca chceli dostať, nepotrebovali by k tomu jeho listy!" vyhlásila rozhorčene.

Mladík však rozhodne krútil hlavou. „Rodičia sa rozviedli, keď som mal osem. Otec žije v zahraničí, no neprestal mi písať. Po smrti matky som uvažoval, že ho navštívim, no pridlho som to odkladal. Potom už bolo neskoro. Je mojou jedinou rodinou, ak by sa mu niečo stalo..." hlas sa mu zlomil.

Nira ešte chvíľu nemo hľadela do jeho odovzdanej tváre, po ktorej stieklo zopár sĺz. Nadýchla sa, potom len pokrútila hlavou. Ďalší poriadny úder päsťou by si zaslúžil, no mohla mu vyčítať starosť o milovaného človeka? Bez ďalšieho slova položila jeho prútik na skrinku vedľa dverí, otočila sa. Chystala sa odísť.

„Ďakujem vám, slečna Benettonová. Za všetko," zašepkal Augustus, než prešla dverami.

Obzrela sa. „Volám sa Nira," odvetila a potom opustila jeho izbu.

---

Čo je obsahom Pyeovej vzácnej krabice si nechala pre seba. Možno by ostatní členovia Fénixovho rádu mali pre to pochopenie, možno nie. Beztak to už nešlo vrátiť. Navyše, vďaka tej udalosti zistili, že ich maskovacie kúzla ich viac nedokážu ochrániť. To ju priviedlo na jednu myšlienku.

Zahalená do svojho čierneho plášťa s kapucňou stiahnutou do tváre, vybavená jedným z falošných dokladov, ktoré im Kings zohnal, prešla okolo barmana v Deravom kotlíku. Od jej poslednej návštevy sa Šikmá ulička dosť zmenila. Pribudlo zatlčených výloh, no podaktoré pôvodne zavreté obchody mali znovu otvorené. Tovar sa však výrazne obmenil. Miesto písacích bŕk ste si mohli kúpiť scvrknutú končatinu a z obchodu, kde pôvodne predávali magické inštrumenty, na zákazníkov cerila zuby odseknutá hlava akejsi príšery.

Nira kráčala pevným krokom, zdanlivo nevenovala pozornosť plagátom, z ktorých na ňu hľadeli hľadaní nežiadúci. Pribudla medzi nimi aj Kingsleyho podobizeň. Taktiež si nevšímala obchodníkov s tovarom, ktorí náhodne zastavovali okoloidúcich a ponúkali im svoje pochybné amulety.

Zvonček zacengal, keď otvorila dvere, vošla dnu. Tentoraz obchod nebol prázdny. Vzhľadom na situáciu v čarodejníckom svete sa tam motalo celkom dosť zákazníkov. Postávali pri regáloch, či sa prechádzali sem-tam a skúmali tovar od výmyslu sveta. Za pultom sa zvŕtala mladá čarodejnica s krátkymi vlasmi v cyklámenovom habite. Majiteľov obchodu nebolo nikde vidieť. Nira zamierila k pultu.

„Želáte si?" otočila sa na ňu čarodejnica, keď vybavila čarodejníka v rade pred ňou krabicou nejakých podivných húkačiek.

„Freda Weasleyho," povedala Nira potichu.

Čarodejnica si skúmavo premerala jej tvár čiastočne schovanú pod čiernou kapucňou. „Páni Weasleyovci majú veľa práce, mám prísny zákaz ich rušiť," namietla, no Nire neuniklo, ako sa nervózne ošila.

„Som si istá, že v tomto prípade pán Weasley urobí výnimku," vyhlásila rozhodne, čarodejnicu zmrazila zamračeným pohľadom.

Tá sa odrazu trochu nahrbila, akoby sa chcela schúliť do seba a ochrániť sa. „Vy-vy ste od nich, však?" šepla potichu tak, aby ju nik naokolo nepočul.

Nira sa nepohla. Ani náznakom nedala poznať, ako ju tá otázka prekvapila. Podľa čarodejnicinho výrazu a toho ako sa jej triasol hlas usúdila, že vie za koho ju považuje. „Fred Weasley!" zopakovala teraz už oveľa drsnejšie a nahnevanejšie.

„Iste, hneď to bude, madam," čarodejnica sa stratila za závesom, ktorý oddeľoval pult a zrejme súkromné časti obchodu.

Nira sa obzrela. Niekoľko čarodejníkov a čarodejníc hľadelo jej smerom, no len čo im pohľad opätovala, okamžite stočili svoju pozornosť inam.

„Pán Weasley vás čaká v kancelárii," čarodejnica vyšla spoza závesu, následne na pulte odklopila závoru. Pokynula jej, aby vošla. „Prosím, nasledujte ma."

Nira prešla závorou. Pod habitom nenápadne nahmatala rukoväť svojho prútika strčeného za opaskom. Čarodejnica ju viedla úzkou chodbičkou zapratanou množstvom krabíc k pootvoreným dverám. Krátko zaklopala, a keď sa zvnútra ozval Fredov hlas, ustúpila, aby Nira mohla vojsť.

Za stolom zavalenom zvitkami pergamenu sedel Fred v hodvábnej košeli s karmínovočervenou viazankou, ktorá len zvýrazňovala ryšavú farbu jeho vlasov. Ostražitým pohľadom hľadel jej smerom, na tvári ani pamiatka po typickom šibalskom úškrne.

„Ďakujem, Verity. Môžeš sa ísť venovať zákazníkom," povedal žene stále stojacej vo dverách.

Okamžite prikývla, vycúvala a dvere za sebou hneď zavrela. Ozvena jej vzďaľujúcich sa krokov prenikla do miestnosti.

„Čo pre vás môžem urobiť?" spýtal sa Fred, ktorý sa zatiaľ nepohol zo svojho miesta.

Nira chytila okraj kapucne, stiahla si ju z hlavy. Fred od prekvapenia otvoril ústa.

„Takže ty máš kšefty so smrťožrútmi?" oborila sa naňho vzápätí.

„Nira," dostal zo seba priškrtene, no to mu už prútikom mierila do tváre.

„Do trolla, Fred! Na ktorej strane to vlastne stojíš?!" zavrčala nahnevane.

Mladý muž sa stále spamätával zo šoku, v obrannom geste zdvihol obe ruky. „Vysvetlím ti to."

„Som samé ucho!" odvrkla neprestávajúc naňho mieriť.

„Čas od času sa tu niekto z nich objaví a chce po nás nejaký náš tovar. Nie som z toho nadšený, ale vďaka tomu nás nechávajú na pokoji. Prečo myslíš, že tu stále môžeme byť? Mamka s tatkom majú neustále na krku špehov. Toto nám umožňuje robiť aspoň trochu veci mimo dohľad. Keď si myslia, že s nimi spolupracujeme, nedávajú na nás taký pozor."

Nira si ho zamračene premeriavala. „Vždy si vedel ako obchádzať pravidlá, i keď by to nebolo morálne."

„Tak to trochu preháňaš!" tentoraz sa na ňu mračil Fred. „Všetko to robíme len preto, aby sme mohli pomôcť Rádu a Harrymu," namietol rozhodne.

Nira sa neprestávala mračiť. „Áno? A ako ste už Rádu pomohli?" Možno bola príliš krutá, no nemohla si pomôcť. Oni boli nútení žiť vo vyhnanstve, každý deň sa strachovať o krk, zatiaľ čo Fred a zrejme aj George si tu pokojne ďalej podnikali vo svojich hodvábnych košeliach pekne v teplúčku. Občas niečo predali smrťožrútom.

„Nepozeraj na mňa tak!" ohradil sa, „Náhodou viem, že má Fénixov rád nové sídlo a Kings chce zvolať poradu. Bill mi to povedal," dodal zachmúrene. „I keď na nás Fénixov rád zabudol, my sme nezabudli. Čakáme len, až sa s nami niekto spojí," dopovedal.

„Prečo by sa mal chcieť Fénixov rád spájať s niekým, kto obchoduje so smrťožrútmi?" spýtala sa Nira jedovato.

„Už som ti povedal, prečo to robíme!" oboril sa na ňu. „Ak si myslíš, že náš život je teraz bavlnka a samá zábava, si hlúpa. Každý deň sa budím hrôzou, aby som jedného dňa neprišiel domov a nenašiel rodičov mŕtvych. Bill získava informácie pre Kingsleyho. Ak by ho niekto odhalil, jeho i Fleur by to zrejme stálo viac než len hlavu. Ginny je na Rokforte pod Snapeovým vedením a Ron sa túla s Harrym a Hermionou Merlinvie kde. Možno je už mŕtvy!" vysypal to na ňu a Nira nemohla inak len naňho ostať zízať. Spamätala sa však hneď a chvíľu si zamračene hľadeli do očí.

„Ak čakáš ospravedlnenie..." začala, on však pokrútil hlavou.

„Stačí mi pochopenie!" zamrmlal potichu.

Nira zaváhala, prútik napokon úplne sklopila. Následne siahla do vnútorného vrecka svojho plášťu a na stôl pred Freda postavila malú sklenenú nádobku. Prázdnu.

Fred k nej zdvihol spýtavý pohľad.

Nira však miesto odpovede zamierila prútikom na nádobku a šepla: „Revelio." Na dne nádobky sa objavilo niekoľko malých polámaných pazúrikov veľkých ako necht na malíčku.

Fred pozrel na nádobu a potom ohromene vzhliadol k jej tvári. „Je to to, čo si myslím?"

Nira sa neprestávala mračiť, keď povedala: „Smrťožrúti používajú nejaké nové kúzla, ktoré ničia naše maskovanie. Splývajúce kúzlo, deformácie, premieňanie, všetko na nič. Zmizačky by sa nám viac než hodili."

Fred sa natiahol po nádobke, zovrel ju v dlani a trochu ňou zatrepal. Pazúriky ticho zahrkali. „Vieš, že táto nádobka bola príčinou všetkého, čo sa potom udialo?" povedal zamračene.

„Je naivné si myslieť, že ak by som ti ju vtedy dala, všetko by bolo krásne a slniečkové," namietla Nira rozhodne.

Fred sa neprestal mračiť, no prikývol. „Máš pravdu. Ale prečo si mi ju vtedy nedala?" pokračoval neveriacky.

Nira pokrčila ramená. „Bola som na teba naštvaná a asi som bola trochu vydesená... možno viac než trochu. Ty si mi to tiež neuľahčil. Obvinil si ma z neschopnosti a nazval ma Slizolinčankou v takom tom odpudivom zmysle."

Na Fredovej tvári sa mihlo niečo ako zahanbenie, prikývol. „Správal som sa ako idiot," priznal.

„Myslíš, že by si tie zmizačky dokázal vytvoriť? Ten tvoj čierny prášok fungoval, takže by mohli fungovať tiež."

„Použila si ho?" zaujímal sa Fred.

„Áno, zrejme mi to zachránilo život."

Na Fredovej tvári sa objavil skoro nepatrný, za to však úprimný úsmev. „To som rád." Opäť pozrel na nádobku vo svojej dlani. „S tými zmizačkami sa pokúsim, no viac ti sľúbiť nemôžem. Ale ak by si potrebovala ešte niečo iné, stačí povedať."

Nira zaváhala. „Možno by som sa zastavila, keď tu nebude toľko ľudí," navrhla napokon.

Fred prikývol, teraz už s oveľa výraznejším úsmevom.

---

V nasledujúcich dňoch došlo v bunkri k ďalšej zásadnej zmene. Dorinho otca pristihli ministerské hliadky, ako sa snaží uprostred noci nepozorovane stretnúť so svojou manželkou. Obom sa im podarilo vyviaznuť, no Dorina matka sa tým tiež dostala na zoznam hľadaných a nežiadúcich. Bolo viac než jasné, že bunker sa stane aj ich útočiskom.

Ako sa neskôr ukázalo, táto udalosť potešila hlavne mužskú časť osadenstva. Nira variť nevedela a zdalo sa, že Tonksová je na tom so svojimi kuchárskymi schopnosťami veľmi podobne. V ten deň, čo si Dorina matka Andromeda a jej manžel Ted Tonks zabrali ďalšiu voľnú izbu v bunkri, Nira opäť pripravovala svoje už povestné rozvarené špagety. Dora jej pomáhala, pri tom skoro prevrhla hrniec s omáčkou. Andromeda viac neváhala a kuchyne sa ujala. V porovnaní s Nirou a Dorou bola hotovým šéfkuchárom.

Prvá oficiálna porada Fénixovho rádu sa mala uskutočniť v piatok. Okrem obyvateľov bunkra na ňu bol pozvaný aj Bill. Nira dlho premýšľala o Fredových slovách. Zrejme k nemu bola nespravodlivá. Freda vždy považovala za tú horšiu polovičku Weasleyovského dvojčacieho dua. Ako sa však zdalo, zjavne mal svoju rodinu rád a bál sa o ňu. Napokon, máloktorá čarodejnícka rodina riskovala pre boj s Voldemortom tak veľa. Napriek tomu bol ochotný pracovať pre rád. Už len preto Nira cítila, že by si miesto na porade zaslúžil. Kings proti tomu nič nemal a nenamietal ani, keď mu Nira povedala, že by Fredovi chcela odhaliť tajomstvo bunkru sama.

„A čo George?" neodpustil si, keď sa Nira v piatok ráno chystala do Šikmej uličky.

„George nemá záujem so mnou komunikovať," odvetila tak ľahostajne, ako to len šlo. Po jej poslednej snahe s ním nadviazať rozhovor sa ďalších pokusov vzdala. Netušila ani, či mu Fred o ich stretnutí povedal.

Kings si ju chvíľu skúmavo premeriaval, nesúhlasne pokrútil hlavou. „Podľa mňa robíš chybu, Nira, keď sa mu vyhýbaš."

Nire sa konečne podarilo pod blonďavú parochňu schovať všetky svoje tmavé vlasy. „Na konverzáciu musia byť dvaja, Kings," namietla, „no i tak si myslím, že je to takto lepšie." I keď by sa jej city nejakým zázrakom zmenili a George by bol ochotný vziať ju na milosť, nikdy by k nemu nemohla byť úprimná. Nikdy by mu nemohla povedať celú pravdu o svojom pôvode. Tým si bola istá. „Ako vyzerám?" spýtala sa následne, keď sa ku Kingsovi otočila a prehrnula si cez hlavu čiernu kapucňu.

Kings pokrčil ramená, nebadane sa uškrnul: „Ako v parochni."

„Prekvapivé," úškrn mu opätovala.

„Hlavne buď opatrná," dodal tentoraz vážne.

„Budem," zvážnela aj Nira. Naposledy na seba pozrela do zrkadla a potom sa odmiestnila.

---

„Čo to máš na hlave?" Fred jej venoval jeden skúmavý pohľad, keď za ňou čarodejnica Verity zavrela dvere jeho kancelárie a vzdialila sa.

„Nečarovskú parochňu," vysvetlila Nira, len čo si z hlavy stiahla kapucňu. „Nie je to ktovie aké maskovanie, ale vzhľadom k tomu, že na ňu neboli aplikované kúzla, kúzla by ju nemuseli odhaliť."

Fred len pokrútil hlavou. „Snáď si Verity nezačne myslieť, že si sem vodím temné slečny a oplátkou za mlčanlivosť im poskytujem pochybné služby."

„Chceš povedať, že by ti taká povesť vadila?" Nira nadvihla obočie.

Na Fredovej tvárí sa roztiahol ten jeho typický úškrn. „Fred Weasley, krotiteľ smrťožrútok."

Pokrútila hlavou. „Ty si vážne idiot."

Úškrn mu z tváre nezmizol, no keď opäť prehovoril, znel o čosi vážnejšie: „Bez ohľadu na to, čo si o mne myslíš, nie som zrovna vyznávačom sado maso. Mimochodom, aby som sa vrátil k pôvodnej myšlienke, vezmi si toto." Z jedného šuplíka pracovného stola vylovil malú fľaštičku a hodil jej ju.

Nira ju chytila. „Čo je to?" skúmavo si prezerala jej obsah v podobe malých bielych tabletiek.

„Má to pomerne dlhý a nezáživný pracovný názov, no pre naše potreby to môžeme nazývať premieňačky?"

„Premieňačky?" zopakovala prekvapene.

„Nevyzerajú nijak vábne," Fred pokrčil ramená, „je to zatiaľ len prototyp. Vyvíjam ich už nejakú dobu. Pôvodne to mala byť len taká žartovná pomôcka. Niekomu podstrčíš premieňačku a jemu narastie veľký nos, alebo uši," vysvetľoval.

„Jak moc veľké uši?" zamračila sa Nira.

„Veľké," Fredov úškrn sa ešte rozšíril. Než by sa Nira opäť ozvala, pokračoval, „po našom poslednom rozhovore som ich účinky upravil. Dokážu výrazne zmeniť jednu črtu tváre. V rámci normy, pravdaže. Žiadne veľké uši," zazubil sa, „Nedá sa však ovplyvniť akú, ani akým spôsobom. Účinok po hodine sám vyprchá."

Nira prekvapene otvorila ústa.

„Či to bude fungovať pri tom smrťožrútskom kúzle, budete musieť zistiť."

„Kde na tie nápady chodíš?" neveriacky pokrútila hlavou, no potom sa na Freda usmiala. Fľaštičku si strčila do vnútorného vrecka habitu.

„Čo sa týka zmizačiek," pokračoval o čosi vážnejšie, „zatiaľ nemám žiadne výsledky. Bude to komplikovanejšie, než som myslel," zatváril sa naraz trochu previnilo.

„Ja som ani nepočítala, že by si sa tomu stihol venovať tak rýchlo."

Pokrčil ramená, následne sa odtisol od pracovného stola, postavil sa a vykročil okolo Niry. „Poď," pokynul jej, keď došiel k dverám, „ukážem ti čo tu máme. Preto si prišla, nie?"

V skutočnosti to nebol dôvod jej návštevy, no nemohla si nechať ujsť príležitosť, trochu sa tu porozhliadnuť. Asi po pol hodine, keď jej Fred ukázal to najzaujímavejšie z ich ponuky, Nira do bezodnej tašky nahádzala zásobu prášku okamžitej tmy, niekoľko falošných detonátorov a zopár plášťov s cloniacim kúzlom. Tašku zmenšila a následne uložila do vnútorného vrecka. Len čo sa to chystala zaplatiť, na jej veľké prekvapenie Fred zamietavo pokrútil hlavou.

„Povedz Kingsovi, že je to na podporu rádu," mrkol na ňu.

„Nebude problém, ak by si smrťožrúti všimli, že používame vaše výrobky?"

Fred ledabolo mávol rukou. „Nakupuje od nás veľa ľudí a my sa o ich pôvod nezaujímame."

Nira mu venovala jeden dlhý skúmavý pohľad. Mohla sa v ňom celú dobu mýliť? „Ďakujem, Fred. Vážne," povedala, myslela to vážne.

Fred ju obdaril úprimným úsmevom, vzápätí sa však úsmev zmenil do jeho typického šibalského úškrnu. „Hlavne to moc nerozširuj, ešte by sa o mne začalo hovoriť, že som moc namäkko."

Nira mu úškrn oplatila. „Tomu by nikto neuveril."

„Dobrá povesť je kľúčová," prikývol naoko vážne. „Než pôjdeš," dodal vzápätí, „niekto by sa s tebou rád videl."

Cítila ako trochu zbledla. „Fred, neviem či je to dobrý nápad. S Georgeom si už moc nemáme čo povedať."

Fred sa poškrabal na nose, odrazu sa tváril trochu previnilo. „No vieš, George o tebe moc nechcel počuť."

Nira nadvihla obočie. „Tak kto sa so mnou chce vidieť?" neodpustila si podozrievavú otázku.

„Neboj, nič na teba nechystám," ubezpečil ju veselo. Vykročil a pokynul jej, aby ho nasledovala. Stúpali schodiskom v súkromných častiach obchodu, až sa dostali na najvyššie poschodie. Okrem úzkeho rebríka vedúceho na povalu tam nič nebolo. Fred vyliezol po rebríku až po padacie dvierka, trikrát na ne krátko zaklopal. Dvierka sa otvorili a on sa pretiahol dnu. Nira ho po malom zaváhaní nasledovala.

Jednoduchá posteľ pod skosenou strechou, skriňa a pracovný stôl, na ktorom trónila podivná drevená krabica s rôznymi vypínačmi a koliečkami, prezrádzali, že priestor je obývaný.

„Ahoj Nira," z tieňa sa vynorila ruka, aby jej pomohla vliezť dnu. Majiteľ tej ruky, černošský mladík s polodlhými vlasmi spletenými do dredov, sa na ňu usmieval dobrosrdečným úsmevom.

Nira prekvapene zamrkala. Už to bolo dlho, čo tohto mladého muža videla naposledy. Od ich posledného stretnutia trochu pochudol. „Lee," vydýchla prekvapene, „čo tu robíš?"

Lee Jordan sa neprestával usmievať. Keď sa ho chytila, pomohol jej dostať sa dnu. Dvierka sa za ňou samé zaklapli.

„Schovávam sa tu," mrkol na ňu šibalsky, akoby šlo o nejakú zábavnú hru. „Fred s Georgeom mi ponúkli útočisko, keď začalo ministerstvo prenasledovať našu rodinu."

Nira strelila znepokojeným pohľadom po Fredovi, ten len nemo prikývol. „Ministerstvo začalo prenasledovať vašu rodinu?" zopakovala. „Prečo?" Leeovi rodičia boli predsa čarodejníci.

„Mama pochádza z muklovskej rodiny," vysvetlil. Úsmev mu v tvári trochu pohasol. „Predvolali ju na ministerstvo, aby vysvetlila, kde vzala magickú moc. S otcom nám bolo hneď jasné, že je zle. Odmietli sme ju tam pustiť, a keď si po ňu ministerskí prišli, zaútočili sme na nich. Od tej doby nás prenasledujú. Rodičom sa podarilo ujsť cez hranice k starkým do Írska. Ja som však odmietol ísť s nimi. Povedal som im, že chcem bojovať proti tej nespravodlivosti a proti Veď-Vieš-Komu," dodal. V očiach mu zahorelo odhodlanie.

Nira nesúhlasne pokrútila hlavou. „Mal si odísť s nimi," vyhlásila rozhodne.

Lee jej venoval neveriacký pohľad. „Nikto z vás neodišiel. Ste tu a bojujete. Všetci. Aj Harry, Ron a Hermiona," dodal pevným hlasom. „Nemohol by som sa každý deň pozrieť do zrkadla, keby som zbabelo ušiel."

„Aj my utekáme, Lee," namietla Nira. „O Harrym, Ronovi, či Hermione nikto z nás už dlho nič nepočul. Netušíme, kde je alebo čo má v pláne, no isté je, že jeho plány s nami nepočítajú," vyslovila nahlas to, čo si zrejme všetci členovia Fénixovho rádu mysleli. „A čo Alica?"

„S Alicou sme sa rozišli. Nechcel som ju vystaviť nebezpečenstvu," priznal zahanbene.

Zamračila sa. „Lee..." začala, no on jej skočil do reči.

„Harry má určite niečo za lubom. Už len to, že ho stále nechytili, o niečom svedčí," vyhlásil. „Pamätáš na Dumbledorovu armádu? Neverím, že Harry by pred Veď-Vieš-Kým ušiel," jeho oči zablúdili k Fredovi, ktorý súhlasne prikývol.

„Harry určite niečo chystá," potvrdil aj on.

Nira ďalej nič nehovorila. Vedela, že Harryho Albus poveril nejakou úlohou, ktorá snáď skoncuje s týmto šialenstvom. No kedy to bude a za akých podmienok si netrúfla odhadovať. Otázkou tiež bolo, či sedemnásťročný chlapec, bez riadneho výcviku má proti Voldemortovi vôbec nejakú šancu. Lee a Fred sa však tvárili tak presvedčene, že si tieto myšlienky nechala pre seba. Nemala ani právo súdiť Leeho pre ich rozchod s Alicou. V snahe zmeniť tému sa znovu obzrela po miestnosti.

„Je to tu... útulné," povedala napokon, trochu sa usmiala.

„Lepšie než v Deravom kotlíku," zazubil sa Fred, ktorý evidentne zmenu témy uvítal. Lee s úsmevom prikývol.

„Čo je tamto?" Nira kývla hlavou k prístroju na pracovnom stole.

„To je jeden z dôvodov, prečo som sa s tebou chcel stretnúť, keď Fred povedal, že si sa tu objavila," významne na ňu žmurkol.

Nira pokrútila hlavou. „Vyzerá to ako nejaká starodávna nečarovská vysielačka z obdobia vojny, ale inak netuším, čo to je," pokrčila ospravedlňujúco ramená. John by asi vedel, čo s tým, no ona sa o tieto technické vymoženosti nikdy nezaujímala.

Lee a Fred sa však veselo rozosmiali.

„To po tebe ani nechceme, Nira. My vieme, čo to je a dokonca to funguje," zazubil sa na ňu Fred.

„Presne tak," potvrdil Lee.

„Vážne?" Nira neveriacky nadvihla obočie.

„Ale v podstate máš pravdu, že je to niečo ako vysielačka," pokračoval Lee s úsmevom. „Minimálne vysiela na rádiových vlnách a rádiá ten signál môžu zachytiť," vysvetľoval nadšene.

Nira sa neprestávala tváriť nechápavo. „Chceš vysielať na rádiových vlnách? Prečo?" V čarodejníckom svete existovali bezpečnejšie spôsoby komunikácie než nečarovské vysielačky.

„Vieš, vraveli sme si," vložil sa do vysvetľovania Fred, „keďže v dnešnej dobe nie je žiadne spoľahlivé médium, ktoré by prinášalo pravdivé informácie, nebolo by zlé jedno také vytvoriť. Mnoho čarodejníckych domácností má rádio, bol by to celkom šikovný spôsob."

„Už máme aj názov," doplnil Lee nadšene, „Potterova hliadka, čo tomu hovoríš?"

Nira na oboch chvíľu vyjavene hľadela, než sa spamätala. „Noo... je to zaujímavý nápad, len mi stále nie je jasné, ako do toho zapadám ja."

Lee sa na ňu významne zahľadel, než pokračoval. „Som tu zavretý väčšinu času a Fred s Georgeom si zas musia kryť chrbát. Takže máme obmedzené možnosti ako získavať pravdivé informácie."

Nira nadvihla spýtavo obočie.

„Možno by nám v tom mohol Fénixov rád pomôcť," nadhodil Fred nevinne.

Zamračila sa naňho. „Preto si mi dal tie veci?"

Opäť zvážnel. „Nie, nebolo to z vypočítavosti," vyhlásil už bez úsmevu. „To o čom hovoríme, je predsa pre dobro všetkých. Ľudia by mali mať možnosť dozvedieť sa, čo sa deje."

Na to Nira nemala odpoveď. „Tak dobre, uvidíme, čo sa s tým dá robiť," prikývla napokon.

„Tiež by sme potrebovali účinkujúcich," ozval sa Lee odrazu s výrazom nevinného šteňaťa.

Pozrela naňho, razantne pokrútila hlavou. „Tak v tomto so mnou nepočítajte!"

Lee sa zatváril sklamane. „Ja to budem uvádzať, no bolo by lepšie, keby som na to nebol sám. Fred s Georgeom, ani nikto z tých, čo sa ešte normálne pohybujú po čarodejníckom svete, to byť nemôže. Ak by nás počul niekto nepovolaný, mohli by mať z toho problémy."

„Už som povedala, Lee. S informáciami vám pomôžem, no nechci odo mňa, aby som robila rádiovú hlásateľku," vyhlásila rozhodne.

„A čo Kings? Ten by nemal záujem?" spýtal sa Fred.

Nira si oboch premerala skúmavým pohľadom. Zrejme bolo načase dostať sa k tomu, prečo vlastne prišla. Vytiahla prútik a obaja muži jej venovali neistý pohľad. Ona ním však vyčarovala kus pergamenu a brko. Sklonila sa ku stolu, na pergamen napísala krátky odkaz. Podala ho Fredovi a Leeovi, ktorí sa nad ním sklonili.

„Sídlo Fénixovho rádu sa nachádza v starom vojenskom bunkri, Loch Choire, severné Škótsko," prečítal Fred nahlas. Nira následne k pergamenu priložila koniec prútika a ten sa rozhorel žltým plameňom.

Fred s Leeom chvíľu nemo hľadeli na kôpku popola na stole, následne obaja zdvihli prekvapený pohľad k jej tvári.

„Môžete sa ho opýtať sami. Dnes o siedmej večer," vyhlásila s drobným úsmevom.