Ani poriadne nevedela, ako sa dostala do bunkru. Všade bolo ticho a tma. Kingsley sa evidentne ešte nevrátil. Lístok, ktorý mu nechala na stole v jedálni, tam stále bol. Nechcela sa po tom všetkom strachovať aj o jeho život, no Kings jej o svojich ministerských kontaktoch nepovedal nič bližšieho. Ani len netušila, kde by ho mala prípadne hľadať.

S vedomím, že dnes len tak nezaspí, sa napokon v pyžame utiahla do riadiacej miestnosti. Pri svetle sviečky opäť otvorila knihu, čo tam nechala, no nemohla sa na ňu sústrediť. Obavy o Kingsa sa striedali s myšlienkami o Severusovi, vďaka čomu sa cítila ešte skľúčenejšie. Schúlila sa na gauči do klbka, slzy si opäť našli cestu spod jej viečok. Prečo čarodejnícky svet dospel k týmto hrôzam?

Nevedela ako dlho tam takto sedela, keď sa na chodbe ozval tichý šramot. V momente siahla po svojom prútiku, narovnala sa pripravená útočiť.

Vo dverách sa objavila vysoká postava v čiernom plášti, no hneď si zložila z hlavy kapucňu. „Ešte nespíš?" spýtal sa Kingsley svojím pokojným hlbokým hlasom. Mávol si pred tvárou prútikom, dlhá brada, čo mu ju z väčšej časti zakrývala, zmizla.

Nira trochu sklopila prútik. „Nemohla som spať," šepla potichu. Dlaňou si zotrela tých pár sĺz, čo jej stále spočívali na lícach.

Kings pomaly vošiel do miestnosti. „Si v poriadku?" starostlivo si ju premeral, keď zastal vedľa nej a svetlo sviečky dopadlo na jeho unavenú tvár.

„Som," zahovárala Nira. Nové slzy, čo jej opäť tiekli po lícach, okamžite zotierala. Nebola rada, že ju Kings vidí v takom stave. „Dozvedel si sa niečo?"

Neprestával pozorovať jej tvár. Usadil sa vedľa nej na gauč. „Ministerstvo pokračuje v čistkách a mnohí čarodejníci sú na úteku. Medzi nimi veľa mojich známych," povedal potichu.

„To ma mrzí," šepla Nira. Prútik položila na opierku gauča, zahľadela sa do miestnosti.

Na chvíľu zavládlo ticho. „Prečo plačeš, Nira?" spýtal sa Kings odrazu.

Pokrútila hlavou neustále hľadiac do miestnosti. „Ja viem, že je to hlúpe," vydýchla. „Celá táto vojna je šialenstvo." Myslela pri tom na Severusa, Albusa i Alastora.

„Keď sme sa ocitli v prvej vojne," povedal potichu, „bolo to podobné, i keď sme mali Dumbledora. Dúfal som, že sa to nezopakuje," s povzdychom sa oprel lakťami o kolená.

Nira naňho pozrela. „Vtedy ste to nevzdali a vyhrali."

Otočil k nej tvár, trochu sa pousmial. „Ani teraz to nevzdáme."

Nira len prikývla snažiac sa potlačiť slzy, čo sa jej opäť tisli do očí.

Kings jej pohľad oplácal. Natiahol dlaň k jej lícu a jemne sa ho dotkol stierajúc z neho tých pár sĺz. „Bojujeme za správnu vec. Merlinžiaľ, väčšiu útechu nemám."

„Viem," šepla Nira takmer nečujne, málinko sa naňho usmiala.

Jeho dlaň na jej líci bola veľká a teplá. Uvedomila si, že je to už dávno, čo sa jej niekto takto dotkol. Chýbalo jej to. Privrela oči a ďalších pár sĺz jej vykĺzlo spod viečok. Kingsleyho palec jej ich jemne zotrel. Cítila ako si poposadol o kúsok bližšie. Jeho koleno sa zľahka oprelo o jej koleno. Otvorila oči a stretla sa s jeho pohľadom. Nemo ju pozoroval. Jeho dlaň stále spočívala na jej tvári a jeho palec ju neprestával jemne hladiť po líci. Svetlo sviečky sa odrážalo v jeho hnedých očiach, v ktorých sa niečo zmenilo. Nira si uvedomila, že jeho hrudník sa dvíha v hlbších nádychoch. Srdce jej odrazu búšilo akosi rýchlejšie a z podbrušku sa začalo rozlievať mravenčivé teplo. Uvedomila si tú tmu a ticho naokolo, v ktorom bol počuť len ich dych.

Kingsley sa k nej pomaly, váhavo naklonil. Ucítila jemný závan pánskej voňavky. Nepokúsila sa ho zastaviť. Namáhavo prehltla, dych sa jej ešte o čosi prehĺbil a v očakávaní trochu pootvorila pery.

Kingsova tvár sa k nej priblížila. Privrela oči. Jeho mäkké plné pery sa zľahka dotkli jej pier. Cítila, ako horkosť v jej podbrušku stúpla a rozšírila sa do celého jej tela. Kingsova dlaň opustila jej tvár a presunula sa na jej zátylok. Prsty jej vkĺzli do vlasov. Svojou rukou sa oprela o jeho pevný svalnatý hrudník schovaný pod habitom. Dvíhal sa v hlbokých nádychoch a rýchly tlkot srdca jej narážal do dlane. Jeho pery sa nežne pohrávali s jej perami. Nebolo pochýb, že Kingsley vie, čo robí. Druhá jeho dlaň sa dotkla jej kolena a následne sa pomaly začala presúvať k jej boku v prísľube hrejivej rozkoše.

Kingsov jazyk opatrne vkĺzol medzi jej zuby, v tom sa niečo v jej vnútri vzpriečilo. V mysli opäť uvidela čiernovlasého muža ležiaceho krížom cez posteľ v rokfortskej riaditeľni. Otvorila oči a trochu sa odtiahla. Kings jej v tom nebránil. Jeho dlaň na jej stehne ustala v pohybe. S rukou stále zaborenou v jej vlasoch jej spýtavo hľadel do tváre.

Cítila, že očervenela, i keď to v tom slabom svetle zrejme nebolo vidieť. „Nehnevaj sa, Kings," dostala zo seba priškrtene, „ja... nemôžem." Pohľad plný obáv nespúšťala z jeho tváre. Toto sa nemalo stať.

V Kingsovom pohľade sa neodrážal hnev. „Ty mi odpusť, nemal som..." reagoval hneď.

„Nie," prerušila ho, „nechcem aby si sa kvôli tomu cítil zle, ja... bolo to príjemné a už je to dlho, čo som... chcem povedať," jachtala v snahe nájsť tie správne slová, ktoré by to ešte nezhoršili. „Tieto veci všetko komplikujú a kvôli jednej noci nechcem stratiť tvoje priateľstvo," povedala napokon.

„Nira," Kings sa pousmial, nepatrne pokrútil hlavou, „ja sa nehnevám. Naozaj. Máš pravdu, že tieto veci všetko komplikujú a ani ja nechcem, aby to bolo... aby si sa v mojej prítomnosti necítila dobre. Obzvlášť nie teraz."

Dlaň stiahol z jej stehna, prsty jej pomaly vyplietol z vlasov. I keď s ním Nira spať nechcela, odrazu ju pohltil smútok. Dotyky a pocit blízkosti jej chýbali.

Zrejme sa to odrazilo v jej tvári, lebo Kingsove ruky sa jej ovinuli okolo ramien a on si ju k sebe pritiahol. Schoval ju vo svojom náručí. „Si krásna žena, Nira. Nechcel som, aby si bola smutná," povedal potichu.

Nira sa nadýchla, s tichým povzdychom si oprela čelo o jeho mohutné rameno. Ďalší príval sĺz mu zmáčal habit. Jedna jej ruka stále spočívala na jeho hrudníku. Cítila, ako sa tlkot jeho srdca spomaľuje. Druhú ruku mu ovinula okolo pásu, sama sa k nemu tesnejšie pritisla. Potrebovala tú blízkosť. Chcela sa aspoň na chvíľu schovať, byť slabá a nechať sa utešovať. Kingsley to zrejme pochopil. Pevne ju držal v náručí.

„Som rada, že si tu so mnou, Kings," šepla takmer nečujne.

Cítila ako jej do vlasov na temene vtisol jemný bozk a potom si o ňu oprel bradu. „Aj ja som rád," odvetil.

---

Ich vzájomného stretnutia na druhý deň sa Nira obávala. Kingsleyho považovala za priateľa a veľmi sa bála, že udalosti minulej noci ich priateľstvo narušia.

Kings sa však správal nenútene ako vždy, dokonca im obom pripravil raňajky. Len čo vošla dnu, usmial sa na ňu úsmevom, ktorý hovoril: všetko je v poriadku, a keď si prisadla ku stolu, nalial jej do hrnčeka kávu.

„Ďakujem," usmiala sa, Kings jej úsmev opätoval.

Chvíľu sedeli naproti sebe mlčky. Každý sa venoval svojmu tanieru. Nira premýšľala, ako začať rozhovor čo najviac prirodzene. Kings však prerušil ticho ako prvý.

„Premýšľal som..." začal, pričom naňho s obavou pozrela. „O Fénixovom ráde," dopovedal s úsmevom, keď si všimol jej obavy.

„O čom konkrétne?" spýtala sa.

„Budeme musieť vymyslieť spôsob, ako sa opäť zmobilizovať. Je jasné, že väčšinu členov sledujú a tým pádom sa nemôžeme dohovárať poriadne na ničom."

Nira tušila, kam tým mieri. „Potrebovali by sme miesto na stretávanie a Brloh to už byť nemôže."

„Nemôže," súhlasil Kings.

„Chcel by si, aby sa novým sídlom Fénixovho rádu stalo toto miesto?" vyslovila Nira nahlas to, o čom Kings bezpochyby uvažoval.

Neprestával jej hľadieť do očí. „Zdá sa ti to priveľmi riskantné?"

Nira neodpovedala hneď. Nemohla poprieť, že už nad tým tiež premýšľala. Stále si však nebola istá, či chce bunker odhaliť aj ostatným. „Je to moje jediné útočisko, Kings. Tvoje napokon tiež. Ak by ho našli, ostáva nám len ukrývať sa po lesoch," dopovedala. Nechcela sa správať sebecky, ale mala strach.

Kings prikývol. Netváril sa nahnevane. „Chápem to. Preto o tom s tebou hovorím. Toto miesto je tvoje. Rozhodnutie je na tebe."

Nira si povzdychla. „Premyslím si to."

Obaja opäť zmĺkli.

„Mám dnes poobede schôdzku s niekým, kto by nám mohol pomôcť s falošnými dokladmi," prerušil ticho.

„Dobre," prikývla, znovu sa odmlčala.

Kings neprestával pozorovať jej tvár. „Chceš si pohovoriť o tom včerajšku?" spýtal sa potichu.

Vydesene mu pozrela do očí, no následne pohľad sklopila. „Neviem," šepla popravde.

„To čo som povedal včera, som myslel vážne. Nechcem, aby si sa v mojej prítomnosti necítila dobre," povzdychol si, „zrejme niekedy zabúdam, že už nemám dvadsať."

„O to nejde," namietla Nira okamžite, znovu mu pohliadla do tváre.

„Viem," usmial sa. „Samozrejme by mi bolo cťou byť pre teba niečím viac, no ty miluješ niekoho iného."

Jej vnútro sa zovrelo. Že by aj Kings o Severusovi vedel pravdu?

„Mala by si sa o tom s Georgeom porozprávať," vyhlásil vzápätí, „povedal by som, že mu nie si ľahostajná."

Zovretie v Nirinom vnútri povolilo. Kings nevie pravdu. Pokrútila hlavou. „S Georgeom by nám to nefungovalo. Navyše, kontakt so mnou by ho ohrozil. Nájde si niekoho, kto ho urobí šťastným."

Kingsley nesúhlasne pokrútil hlavou. „Viem, že Alastor by tvoje rozhodnutie schvaľoval, no rozmysli si to. Možno sa navždy pripravíš o možnosť byť šťastná."

Nira si ho skúmavo premerala. Hovoril snáď z vlastnej skúsenosti? Aj on sa niekoho vzdal a nikdy to neprestal ľutovať? Mohla by sa na to opýtať, no nemala dosť odvahy. Opäť pokrútila hlavou. „Budem šťastná, keď sa táto vojna skončí."

---

Kings odišiel na schôdzku s tým falšovateľom a Nira ostala v bunkri opäť sama. Zmocnil sa jej pocit beznádeje. Ministerstvo rozbehlo vypočúvanie čarodejníkov nečarovského pôvodu. Cely v Azkabane už pre nich mali vopred pripravené. Pre nich a všetkých, ktorí sa postavia na odpor. Dokonca sa zdalo, že sa kvôli tomu do Azkabanu vrátili dementori, i keď nebolo vylúčené, že mnohí stále lietajú medzi nič netušiacimi nečarmi. Tých, čo by potrebovali pomoc a ochranu bolo toľko a z Fénixovho rádu ostalo tak málo.

Severus bol na Rokforte v službách lorda Voldemorta. Aj keby chcel, nemohol by im pomôcť. Ona s Kingsom sa ukrývali, Weasleyovci pokračovali vo svojom bežnom živote s ministerskými hliadkami za zadkom a Remus s Tonksovou boli Merlinvie kde. O ostatných členoch Nira nevedela vôbec nič. Nové sídlo Fénixovho rádu bolo viac než potrebné.

Nejakú dobu tam zamyslene sedela, dokým sa nerozhodla vydať do Šikmej uličky. Nezabudla na nedávny rozhovor s Fredom, i keď si stále nebola istá, či sa s ním chce opäť zhovárať. No niečo robiť musela, inak sa tam zblázni. V Deravom kotlíku by mohla aspoň zistiť nejaké informácie a v Šikmej uličke doplniť zásoby prísad do podaktorých elixírov. Minimálne krvotvorný by si zaslúžil doplniť.

V Alastorovom kufri objavila okrem iného aj celkom slušnú zásobu čarodejníckeho zlata. Keď si brala mešec s niekoľkými galeónmi a siklami, cítila sa trochu previnilo. Podľa toho, čo však vedela, Alastor nemal žiadnych potomkov a ten kufor jej napokon odkázal.

Vlasy pomocou kúziel zmenila na kratšie a svetlohnedé, následne si rozšírila a sploštila nos. Všehodžúsu mali málo, na bežné maskovanie by toto malo postačiť. Podľa Kingsa bolo najdôležitejšie odviesť pozornosť niečím výrazným. On tieto dni nosil hustú bradu, ona sa preto rozhodla pre okuliare s hrubým rámom. Opäť si spomenula na Tonksovej metamorfágiu. Táto schopnosť však bola vrodená. Nedala sa naučiť. Obliekla si jednoduchý zelený habit a cez plecia prehodila dlhý čierny plášť s kapucňou. Bunker zabezpečila, následne sa premiestnila pred Deravý kotlík.

Hostinec, ktorý bol vstupom do Šikmej uličky, i v čase obeda hostil len málo zákazníkov. Tlmený hovor od niekoľkých obsadených stolíkov v miestnosti takmer nebolo počuť. Nira prešla bez slova okolo pultu, za ktorým barman leštil poháre a tváril sa pri tom skľúčene. Vyšla na dvor. Prútikom poklopala na tie správne tehly, stena pred ňou sa rozostúpila, odhalila vstup do Šikmej uličky dláždenej kamennými kockami.

Ulica bola skoro prázdna. Tých pár čarodejníkov, čo sa vonku nachádzali, kráčali bez slova, nehľadiac ani napravo, ani naľavo. Každý sa chcel vyhnúť zbytočným problémom. Ministerské hliadky síce neboli nikde vidieť, no bezpochyby Šikmú uličku nenechávali bez dozoru. Výklady mnohých obchodov boli zatlčené doskami a na okoloidúcich z nich svietili plagáty s fotkou hľadaného Harryho Pottera, zoznamom čarodejníkov a čarodejníc, ktorí sa nedostavili k výsluchu, či návod ako rozoznať zlodeja mágie.

Nira sa zastavila v miestnej apatieke, kde doplnila zásoby koreňa rehmánie a kvetov tamarišky. Nakúpila tiež podaktoré ďalšie elixírové prísady, ktoré by mohli byť užitočné. Keď vyšla von, na chvíľu zastala. Zrak jej padol k nie tak ďaleko stojacemu obchodu Freda a Georgea. Ich výklad bol o čosi farebnejší, než tie ostatné naokolo. Niru síce potešilo, že na ich obchode nevisí žiaden z tých pochybných plagátov, no i tak sa nakoniec rozhodla, že rozhovor s Fredom nechá na inokedy.

Pritiahla si plášť viac k telu a zamierila ulicou opäť k Deravému kotlíku. V tom jej padol zrak na dve postavy krížom cez ulicu. Mali na sebe dlhé plášte s kapucňou, ticho sa o niečom rozprávali. Postava bližšie od nej sa čo chvíľa obzerala naokolo. Kapucňa jej trochu skĺzla, odhalila krátke vlasy farby slamy hojne pretkané šedinami a kúsok zjazvenej tváre. Nira ostala stáť, prekvapený pohľad upierala ich smerom. Bola si takmer istá, že jedným z tých dvoch je Remus Lupin.

Postavy sa odrazu dali do pohybu, po chvíli sa stratili za rohom jednej z bočných uličiek. Nira chcela vykročiť za nimi, no nebola jediná. Všimla si, že k uličke zamierili traja čarodejníci v dlhých čiernych habitoch.

Poobzerala sa. Okrem páriku čarodejníkov nakúkajúcich do výkladu jedného zo vzdialenejších obchodov, bola ulica prázdna.

Pomaly zacúvala do výklenku medzi Habitmi madam Malkinovej a Flourishom a Blottom. Zahalila sa do splývavého kúzla, následne sa rozbehla cez ulicu tak ticho ako len mohla. Aj ona vkĺzla do uličky.

Trvalo len chvíľu, než dobehla na malé námestíčko a na jeho okraji sa prudko zastavila. Na zemi ležal do klbka skrútený mladý muž, ktorému po čele spod svetlých vlasov vytekal pramienok krvi. Remus stál nad ním, odrážal kliatby dvoch čarodejníkov v čiernych habitoch. Tretí ležal na zemi v bezvedomí. Záblesky svetla lietali všetkými smermi, no nesprevádzal ich žiaden zvuk. Museli okolo seba vyčarovať zvukotesnú bariéru. Červená kliatba narazila Remusovi do pravého kolena a noha sa pod ním podlomila. On však neprestával bojovať.

Nira viac nerozmýšľala. Rozbehla sa, v okamihu sa ocitla na druhej strane bariéry. Ten náhly príval hluku a rachotu ju na chvíľu úplne ohlušil. Merlinžiaľ to nebola len zvukotesná bariéra.

„TAM!" skríkol jeden z útočiacich čarodejníkov vo chvíli, keď si uvedomila, že jej maskovanie je preč.

Prikrčila sa v poslednej chvíli, nad hlavou jej preletel belaso-modrý záblesk svetla. Zaklínadlo v okamihu opätovala a jedného z čarodejníkov zasiahla omračujúcou kliatbou priamo do hrudníka. Zvukotesná bariéra okolo nich spľaskla, ako keď puknete mydlovú bublinu. Remusova kliatba zasiahla druhého čarodejníka. Vymrštila ho pár metrov dozadu. Tlmené zadunenie sa odrazilo od okolitých nízkych domov so zatlčenými okenicami. Muž v bezvedomí padol na zem. Remus stojací na jednej nohe, aby odľahčil tej zranenej, namieril prútik proti Nire.

„To som ja, Remus, Nira!" zvolala, no prútik neodložila, keby ho jej vyhlásenie nepresvedčilo.

Remus prižmúril oči. „Nira?" trochu sa narovnal. „Čo tu robíš?"

„A ty?" vrátila mu otázku.

Chvíľu sa zdalo, že zvažuje odpoveď, no potom sa zohol k bezvládnemu mladíkovi za svojím chrbtom. „Pomôž mi s ním," vyzval ju.

Nira zaváhala. „Kto je to?" spýtala sa.

Uličkou, ktorou prišli, k nim odrazu doľahli hlasy. Rýchlo sa približovali. „Šli tadiaľ! Pripravte si prútiky!"

„Do trolla!" zavrčal Remus nahnevane, jeho tvár posiata jazvami zbledla. Kvôli zranenej nohe len s námahou udržoval rovnováhu a do toho sa snažil nadvihnúť bezvládne telo.

Nira viac neváhala, priskočila k nemu, muža podoprela z druhej strany. Remus ich premiestnil vo chvíli, keď sa spoza rohu vynorili ďalšie postavy v čiernych plášťoch.

---

Záplava svetla Niru na okamih oslepila. Ocitli sa v priestrannej obývačke zaliatej svetlom skorého poobedia. Len čo si jej oči privykli, v miestnosti rozoznala ďalšie dve postavy. Presnejšie, ženské postavy. Jedna mladá, so srdiečkovou tvárou a krátkymi žuvačkovo-ružovými vlasmi sa prirútila k Remusovi, lebo sa zdalo, že sa už len s námahou drží na nohách. Druhá žena bola staršia. Nira by jej hádala niečo medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou, i keď vyzerala veľmi dobre. Aj ona mala srdiečkový tvar tváre, no oveľa výraznejšie lícne kosti. Svetlohnedé vlasy mala zastrihnuté k ramenám. Napriek kvetinovej zástere a domácemu oblečeniu svojim vzpriameným, hrdým postojom budila dojem vznešenej dámy, ktorá pochádza z lepšej rodiny.

„Remus! Čo sa stalo?" Tonksová podoprela svojho manžela, potom nechápavým pohľadom zavadila o mladého muža v bezvedomí. Očami sa zastavila na Nirinej tvári. „Nira?"

„Tonksová," prikývla Nira. Cítila sa prinajmenšom tak zmetene, ako sa Tonksová tvárila.

„Kto je to?" Dora kývla hlavou k mladíkovi v bezvedomí, ktorého práve Nira opatrne ukladala na zem.

„Netuším," pokrčila ramená, obzrela sa naokolo. „Kde to sme?"

Tonksovej oči sa presunuli k Remusovi. „Môže mi konečne niekto vysvetliť, čo sa tu deje?"

Remus sa nadýchol, no než stihol čokoľvek povedať, ozvalo sa búchanie na vchodové dvere. Všetci naraz nadskočili.

„To budú smrťožrúti!" šepol a zdalo sa, že i ten zbytok farby čo mu v tvári ostával, bol nenávratne preč. Pokúsil sa narovnať, prútik namieril proti dverám.

„Smrťožrúti?" zopakovala staršia žena, hlas sa jej zachvel.

„Mrzí ma to, Dromeda," povedal Remus nešťastne, „sledovali ma v Šikmej uličke."

„Robíš si srandu, Remus?" Tonksová sa naňho mračila, v tvári sa jej jasne odrážal strach.

„V mene ministerstva mágie, okamžite otvorte!" zaznelo z predsiene.

„Sú z ministerstva," vydýchla staršia žena tichým hlasom, „zabavím ich, zatiaľ sa schovajte."

„Mami, nie," šepla Tonksová vydesene.

Žena si rýchlym pohľadom premerala všetkých prítomných, až sa zastavila očami na tvári svojej dcéry. „Skryte sa, Dora," zopakovala nekompromisne. Potom vyšla na chodbu, zavrela za sebou dvere. „Už idem," počuli jej tlmený hlas.

„Dora, mrzí ma to," Remus skľúčene hľadel na svoju manželku. „Museli ma sledovať už nejakú dobu."

„Ustúp, žena!" ozvalo sa z predsiene. „Dostali sme správu že tu ukrývaš vlkolaka a humusáka!"

Nira pri slove vlkolak strnula, rýchlym pohľadom strelila po Remusovi. Odrazu jej z mysle vyplávalo niečo, čo kedysi povedala Angelina: Za celú dobu bol skutočne schopný len profesor Lupin. No keď sa zistilo, že je vlkolak, vyhodili ho.

„Zabijú nás všetkých!" šepkala Dora rozochvene. S prútikom v ruke sa tiež postavila proti dverám.

„Nezabijú!" vyhlásila Nira potichu pevným hlasom. „Chyťte sa ma, vezmem vás do bezpečia," zohla sa a bezvládnemu mužovi pevne zovrela rameno.

„Ale mama," namietla Tonksová.

„Hneď!" zavelila Nira potichu.

Kroky zastali pred dverami, znovu k nim doľahol hlas Tonksovej matky: „Skutočne tu nikto nie je."

Nira ucítila, ako sa jej z každej strany chytila jedna ruka. Zatočila sa a všetkých štyroch to vtiahlo do tmy.